Tak a bol tu opäť piatok a pred nami mládež, na ktorú sme sa veľmi tešili. Stretli sme sa o šiestej na fare. Polhodinku sme počkali, ak by prišli nejakí noví ľudia, a potom sme sa vybrali všetci spoločne pešo na návštevu k Matúšovi a Evelínke, ktorí nás veľmi milo a srdečne privítali. Ďakujem Bohu, že sa z jeho milosti môžeme takto stretávať.
Pán farár si pre nás pripravil zaujímavú tému, z ktorej niečo vyberám aj pre vás, milí bratia a sestry. Jej názov bol: Aký je tvoj Boh?
Tam, kde človekovi hrozí nejaké nebezpečenstvo, býva obyčajne upevnená akási výstražná tabuľa, ktorá niečo zakazuje alebo nás na niečo mimoriadne upozorňuje. Takže sú miesta, kde napríklad čítame: Vstup prísne zakázaný! Pozor, zlý pes! Pozor, daj prednosť v jazde!
Ak na tieto varovania človek nič nedbá, ak na to kašle, potom sa vystavuje vedome nebezpečenstvu úrazu alebo i smrti! No a my všetci toto vieme a tomu rozumieme.
Veríme a vieme, že svet, v ktorom žijeme, nie je len nami podelený na zóny bezpečné a zóny nebezpečné. – Tento svet je totiž v zásade územím Božím, pretože On ho utvoril... Tak čítame v Božom slove: „Tvoje sú nebesá a Tvoja je i zem, svet i to, čo ho napĺňa; Ty si to utvoril – založil;...“ (Žalm 89, 12) Inak povedané: Toto územie, na ktorom žijeme, na ktorom bývame, kde máme nejaký svoj príbytok, svoju rodinu, svojich priateľov, svoje školy, pracoviská, svoje diskotéky, krčmy a divadlá – toto je územie Božie. Ak je to však tak, potom by bolo veľmi bláznivé myslieť si a dokonca si namýšľať, že na tomto území môžem ja alebo ktokoľvek iný – žiť – bez akéhokoľvek vzťahu a rešpektu k Bohu, že tu môžeme, ľudsky povedané, kašľať na Jeho požiadavky, na Jeho vôľu! Je bláznivé žiť tu a predpokladať, že Boh na mňa nemá dosah, že si tu môžem robiť, čo len chcem a to bez toho, žeby to malo nejaké dôsledky, bez toho, žeby ma ktokoľvek za to, čo urobím, zobral na zodpovednosť! Také jednoduché to nie je.
Ak si teda otvoríme Bibliu – nájdeme tam nie náhodou slová, ktoré majú podobu upozornení, výstrah, príkazov, odporúčaní, ktoré sú v platnosti a platia pre každého z nás bez rozdielu. Boh tu postavil svoje výstražné tabule! Vidíme ich? Do akej miery sa s tým, čo hovorí Boh, dokážeme vo svojom vnútri vyrovnať? Dokážeme to zobrať vážne?
Skúsme si pritom v prvom rade uvedomiť, že Boh skrze výstražné tabule nerieši naše náboženstvo. Božie výstražné tabule nie sú totožné s tými, ktoré si vyfabrikovali akési náboženské organizácie a nejaká náboženská hierarchia.
To, čo je fakt dôležité, je Božia vôľa, to sú Božie príkazy a Božie nariadenia, ktorými Boh sleduje naše dobro. Moje dobro a tvoje dobro. Boh nevydal ani jedno nariadenie, ani jeden príkaz, ktorým by mi nechcel dobre, ktorým by ma chcel podviesť, oklamať a uviesť do nejakého omylu. – Preto aj Jakub vo svojom liste píše povzbudzujúce slová: „Len dobrý údel a dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia pre odvrátenie sa.“ (Jakub 1, 17) - Každý Boží príkaz je smerová alebo výstražná tabuľa dôležitá pre môj osobný život!
Je zaujímavé, že Boh svoje výstražné tabule a odporučenia sformuloval veľmi jednoducho a veľmi zrozumiteľne. Pamätáte si na tzv. Božie prikázania? A ak ich porušujeme, komu tým ubližujeme - Bohu či sami sebe? – To sú zaujímavé otázky, nad ktorými sa oplatí trošku popremýšľať. Sú tu napríklad prvé slová z vrchu Sinaj. Poznáte ich? – Skúste si to vo svojej hlave teraz porovnať s tým, čo viete. – Čítame 2. M 20, 1 - 6.
Toto slovo má veľmi zásadný význam. Prečo?
Žijeme vo svete, v ktorom nás obklopujú nielen rozličné veci a rôzni ľudia, ale aj rozdielne predstavy a názory. My sme týmto všetkým ustavične konfrontovaní – doma – v škole – medzi priateľmi – v kine – v kaviarni – na čajíku, jednoducho všade a ustavične. – Okrem toho musíme k tomu zaujať vždy aj nejaký postoj, ktorý môže byť odmietavý, ale aj pozitívny. Ba dokonca môžeme zaujať aj akýsi nerozhodný či ľahostajný postoj typu: Mám to na háku! Ja to neriešim! Mne je to fuk! Ale aj to je postoj, ktorý niečo podstatné vyjadruje.
Okrem všelijakých svetských názorov, ktoré tu tisícročia lietajú, sú tu aj mnohé názory a predstavy, ktoré majú povahu náboženskú. Ide v nich o akýsi vzťah k nejakému bohu. Je tu mnoho náboženských systémov, mnoho náboženských organizácií a nie je vôbec ľahké sa v nich vyznať. Nehovoriac už ani o tom, že denne sa objavujú nejakí noví spasitelia, náboženskí učitelia a guruovia... Ale v konečnom dôsledku ide o to, že sa človek musí sám rozhodnúť v čo vlastne bude veriť.
Je žalostné, že nakoniec i samotné všeobecné kresťanstvo je plné bôžikov, povier, modloslužby, čo svedčí o tom, že nepozná jediného Boha. – Takýto je stav hriešneho sveta od príchodu hriechu. šudia hľadajú alternatívu Boha. Hľadajú nejakú moc, nejaký vyšší princíp, nejakú univerzálnu silu, nejakých duchov, ktorých by mohli ovládať. Hľadajú boha, s ktorým by mohli manipulovať. Tak to bolo aj v Egypte, z ktorého povolal Boh svoj vyvolený ľud, ktorý sa tu posplietal s mnohými pohanskými bôžikmi a v zásadnej veci- Boha nemal už celkom jasno.
Takto je to vlastne dodnes. V náboženskej ponuke je pestrá škála možností a ľudia sa v nej motajú.
V týchto súvislostiach, nie nejako izolovane - treba potom chápať aj Božiu reč na hore Sinaj ako jasnú správu o Bohu. - „Ja som Jahve, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol – vytrhol – vyslobodil z domu otrockej služby.“
Takto sa Boh zadefinoval, oznámil im a pripomenul svoje meno, aby si ho so žiadnym iným menom nesplietli. Dobre si pritom uvedomme, že toto meno dal Jahve sám sebe. Toto meno mu nedali ľudia. šudia, z poverenia Božieho, dali mená stvoreným veciam, predmetom, zvieratám, dali dokonca mená svojim bôžikom, - ale jedinému, skutočnému, pravému, živému Bohu nedali meno, toto meno im oznámil On. – Poviem vám to aj inak: Božie meno – Jahve - nie je výmysel ľudí.
Toto má samozrejme svoje dôsledky. Znamená to, že Boh Jahve - nie je vlastníkom žiadneho človeka. Tohto Boha človek ani nejaké spoločenstvo nemôže vlastniť, ani využiť, ani zneužiť, ani ovládať. Nemôže si ho sprivatizovať. On je Stvoriteľ neba i zeme, je darcom života, je suverénnym Pánom! – Všetky naše náboženstvá sa len tvária, že majú poverenie s Bohom manipulovať!
Takže je to Boh, ktorého nemôžete dať do konkurenčného vzťahu so žiadnym iným bôžikom ani s človekom, ktorý vymyslel náboženský či filozofický systém. Poznať tohto Boha, prijať Ho, znamená oslobodiť sa zo všetkých ľudských výmyslov, zo všetkého ľudského i náboženského chaosu, ktorý tu vládne okolo nás.
Ak tohto Boha neprijmeš, ak ho odmietneš – zostávaš v otroctve všetkých ľudských výmyslov a v otroctve otca lži. Spoznáš to veľmi jednoduchým spôsobom. Tým, že budeš znovu a znovu zmietaný nejakými novými náukami, novými výmyslami, novými prúdmi a ponukami, novými šamanmi, ktorí k tebe prichádzajú a budú prichádzať. Inak povedané, ty nenájdeš v ničom istotu a nebudeš mať istotu!
Biblický Boh potom osadil pred našimi očami tabuľu so zákazom: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ – To je veľmi prísna a dôrazná požiadavka, ktorá sa nám prieči, pretože sme zvedaví, chceme všetko vyskúšať, chceme mať svoje náboženské hračky. – Krížiky, obrázky, všelijaké relikvie, chceme sa dotýkať svojich bôžikov, chceme si ich kupovať na trhovisku, na púti, chceme z nich utierať prach, robí nám to dobre... Chceme si podobami všelijakých bôžikov ozdobovať svoje príbytky, chceme si kupovať náramky pre šťastie, pre bohatstvo, pre lásku... A tak nám všetky náboženstvá a náboženské filozofie ponúkajú svojich bôžikov a amulety. A my vo svojej obývačke v kredenci môžeme vedľa seba postaviť bez problémov všetkých možných bôžikov tohto sveta – bude to tvoja alebo moja nádherná kredencová ekuména, ale keď príde na Jahveho – tak narazíme na Jeho tabuľu so zákazom: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! “
Aby to bolo skutočne jasné, tak Jahve pokračuje ďalej a celú vec upresňuje, hovoriac: „Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode, pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Jahve, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch do tretieho a do štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“
A tu je niekoľko zásadných otázok: Poznáš takto Boha? Aký je vlastne tvoj Boh? Ako vyzerá, ako by si ho opísal? Čo hovorí tvoj Boh? Čo od teba požaduje, vedel by si to jasne zadefinovať? Aké má meno? – Nie je náhodou tvoj boh len nejaký všeobecný boh? – Všimnite si, že slovo – boh – vlastne nič o Bohu nehovorí, je to veľmi vágny náboženský pojem, pod ktorým si môžeš predstavovať, čo len chceš. Všimol si si to?
Myslíš si, že nejaký všeobecný, nedefinovaný boh môže byť pre niekoho záväzným Bohom?
Boh, ktorý sa nám zjavuje v Biblii, má svoje jedinečné meno, má svoju absolútnu suverenitu a robí si na mňa i na teba absolútny nárok. Tento Boh môže zmeniť natrvalo tvoj život!
Ak sa preňho rozhodneš – uvidíš Jeho tabule a začneš sa podľa nich orientovať v tomto živote. Apoštol Pavel raz povedal vetu: „...viem, komu som uveril...“ (2.Timoteovi 1, 12) – A tak sa ťa pýtam: „Vieš, komu si uveril? Aký je tvoj Boh? “
Tam, kde človekovi hrozí nejaké nebezpečenstvo, býva obyčajne upevnená akási výstražná tabuľa, ktorá niečo zakazuje alebo nás na niečo mimoriadne upozorňuje. Takže sú miesta, kde napríklad čítame: Vstup prísne zakázaný! Pozor, zlý pes! Pozor, daj prednosť v jazde!
Ak na tieto varovania človek nič nedbá, ak na to kašle, potom sa vystavuje vedome nebezpečenstvu úrazu alebo i smrti! No a my všetci toto vieme a tomu rozumieme.
Veríme a vieme, že svet, v ktorom žijeme, nie je len nami podelený na zóny bezpečné a zóny nebezpečné. – Tento svet je totiž v zásade územím Božím, pretože On ho utvoril... Tak čítame v Božom slove: „Tvoje sú nebesá a Tvoja je i zem, svet i to, čo ho napĺňa; Ty si to utvoril – založil;...“ (Žalm 89, 12) Inak povedané: Toto územie, na ktorom žijeme, na ktorom bývame, kde máme nejaký svoj príbytok, svoju rodinu, svojich priateľov, svoje školy, pracoviská, svoje diskotéky, krčmy a divadlá – toto je územie Božie. Ak je to však tak, potom by bolo veľmi bláznivé myslieť si a dokonca si namýšľať, že na tomto území môžem ja alebo ktokoľvek iný – žiť – bez akéhokoľvek vzťahu a rešpektu k Bohu, že tu môžeme, ľudsky povedané, kašľať na Jeho požiadavky, na Jeho vôľu! Je bláznivé žiť tu a predpokladať, že Boh na mňa nemá dosah, že si tu môžem robiť, čo len chcem a to bez toho, žeby to malo nejaké dôsledky, bez toho, žeby ma ktokoľvek za to, čo urobím, zobral na zodpovednosť! Také jednoduché to nie je.
Ak si teda otvoríme Bibliu – nájdeme tam nie náhodou slová, ktoré majú podobu upozornení, výstrah, príkazov, odporúčaní, ktoré sú v platnosti a platia pre každého z nás bez rozdielu. Boh tu postavil svoje výstražné tabule! Vidíme ich? Do akej miery sa s tým, čo hovorí Boh, dokážeme vo svojom vnútri vyrovnať? Dokážeme to zobrať vážne?
Skúsme si pritom v prvom rade uvedomiť, že Boh skrze výstražné tabule nerieši naše náboženstvo. Božie výstražné tabule nie sú totožné s tými, ktoré si vyfabrikovali akési náboženské organizácie a nejaká náboženská hierarchia.
To, čo je fakt dôležité, je Božia vôľa, to sú Božie príkazy a Božie nariadenia, ktorými Boh sleduje naše dobro. Moje dobro a tvoje dobro. Boh nevydal ani jedno nariadenie, ani jeden príkaz, ktorým by mi nechcel dobre, ktorým by ma chcel podviesť, oklamať a uviesť do nejakého omylu. – Preto aj Jakub vo svojom liste píše povzbudzujúce slová: „Len dobrý údel a dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia pre odvrátenie sa.“ (Jakub 1, 17) - Každý Boží príkaz je smerová alebo výstražná tabuľa dôležitá pre môj osobný život!
Je zaujímavé, že Boh svoje výstražné tabule a odporučenia sformuloval veľmi jednoducho a veľmi zrozumiteľne. Pamätáte si na tzv. Božie prikázania? A ak ich porušujeme, komu tým ubližujeme - Bohu či sami sebe? – To sú zaujímavé otázky, nad ktorými sa oplatí trošku popremýšľať. Sú tu napríklad prvé slová z vrchu Sinaj. Poznáte ich? – Skúste si to vo svojej hlave teraz porovnať s tým, čo viete. – Čítame 2. M 20, 1 - 6.
Toto slovo má veľmi zásadný význam. Prečo?
Žijeme vo svete, v ktorom nás obklopujú nielen rozličné veci a rôzni ľudia, ale aj rozdielne predstavy a názory. My sme týmto všetkým ustavične konfrontovaní – doma – v škole – medzi priateľmi – v kine – v kaviarni – na čajíku, jednoducho všade a ustavične. – Okrem toho musíme k tomu zaujať vždy aj nejaký postoj, ktorý môže byť odmietavý, ale aj pozitívny. Ba dokonca môžeme zaujať aj akýsi nerozhodný či ľahostajný postoj typu: Mám to na háku! Ja to neriešim! Mne je to fuk! Ale aj to je postoj, ktorý niečo podstatné vyjadruje.
Okrem všelijakých svetských názorov, ktoré tu tisícročia lietajú, sú tu aj mnohé názory a predstavy, ktoré majú povahu náboženskú. Ide v nich o akýsi vzťah k nejakému bohu. Je tu mnoho náboženských systémov, mnoho náboženských organizácií a nie je vôbec ľahké sa v nich vyznať. Nehovoriac už ani o tom, že denne sa objavujú nejakí noví spasitelia, náboženskí učitelia a guruovia... Ale v konečnom dôsledku ide o to, že sa človek musí sám rozhodnúť v čo vlastne bude veriť.
Je žalostné, že nakoniec i samotné všeobecné kresťanstvo je plné bôžikov, povier, modloslužby, čo svedčí o tom, že nepozná jediného Boha. – Takýto je stav hriešneho sveta od príchodu hriechu. šudia hľadajú alternatívu Boha. Hľadajú nejakú moc, nejaký vyšší princíp, nejakú univerzálnu silu, nejakých duchov, ktorých by mohli ovládať. Hľadajú boha, s ktorým by mohli manipulovať. Tak to bolo aj v Egypte, z ktorého povolal Boh svoj vyvolený ľud, ktorý sa tu posplietal s mnohými pohanskými bôžikmi a v zásadnej veci- Boha nemal už celkom jasno.
Takto je to vlastne dodnes. V náboženskej ponuke je pestrá škála možností a ľudia sa v nej motajú.
V týchto súvislostiach, nie nejako izolovane - treba potom chápať aj Božiu reč na hore Sinaj ako jasnú správu o Bohu. - „Ja som Jahve, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol – vytrhol – vyslobodil z domu otrockej služby.“
Takto sa Boh zadefinoval, oznámil im a pripomenul svoje meno, aby si ho so žiadnym iným menom nesplietli. Dobre si pritom uvedomme, že toto meno dal Jahve sám sebe. Toto meno mu nedali ľudia. šudia, z poverenia Božieho, dali mená stvoreným veciam, predmetom, zvieratám, dali dokonca mená svojim bôžikom, - ale jedinému, skutočnému, pravému, živému Bohu nedali meno, toto meno im oznámil On. – Poviem vám to aj inak: Božie meno – Jahve - nie je výmysel ľudí.
Toto má samozrejme svoje dôsledky. Znamená to, že Boh Jahve - nie je vlastníkom žiadneho človeka. Tohto Boha človek ani nejaké spoločenstvo nemôže vlastniť, ani využiť, ani zneužiť, ani ovládať. Nemôže si ho sprivatizovať. On je Stvoriteľ neba i zeme, je darcom života, je suverénnym Pánom! – Všetky naše náboženstvá sa len tvária, že majú poverenie s Bohom manipulovať!
Takže je to Boh, ktorého nemôžete dať do konkurenčného vzťahu so žiadnym iným bôžikom ani s človekom, ktorý vymyslel náboženský či filozofický systém. Poznať tohto Boha, prijať Ho, znamená oslobodiť sa zo všetkých ľudských výmyslov, zo všetkého ľudského i náboženského chaosu, ktorý tu vládne okolo nás.
Ak tohto Boha neprijmeš, ak ho odmietneš – zostávaš v otroctve všetkých ľudských výmyslov a v otroctve otca lži. Spoznáš to veľmi jednoduchým spôsobom. Tým, že budeš znovu a znovu zmietaný nejakými novými náukami, novými výmyslami, novými prúdmi a ponukami, novými šamanmi, ktorí k tebe prichádzajú a budú prichádzať. Inak povedané, ty nenájdeš v ničom istotu a nebudeš mať istotu!
Biblický Boh potom osadil pred našimi očami tabuľu so zákazom: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ – To je veľmi prísna a dôrazná požiadavka, ktorá sa nám prieči, pretože sme zvedaví, chceme všetko vyskúšať, chceme mať svoje náboženské hračky. – Krížiky, obrázky, všelijaké relikvie, chceme sa dotýkať svojich bôžikov, chceme si ich kupovať na trhovisku, na púti, chceme z nich utierať prach, robí nám to dobre... Chceme si podobami všelijakých bôžikov ozdobovať svoje príbytky, chceme si kupovať náramky pre šťastie, pre bohatstvo, pre lásku... A tak nám všetky náboženstvá a náboženské filozofie ponúkajú svojich bôžikov a amulety. A my vo svojej obývačke v kredenci môžeme vedľa seba postaviť bez problémov všetkých možných bôžikov tohto sveta – bude to tvoja alebo moja nádherná kredencová ekuména, ale keď príde na Jahveho – tak narazíme na Jeho tabuľu so zákazom: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! “
Aby to bolo skutočne jasné, tak Jahve pokračuje ďalej a celú vec upresňuje, hovoriac: „Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode, pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Jahve, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch do tretieho a do štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“
A tu je niekoľko zásadných otázok: Poznáš takto Boha? Aký je vlastne tvoj Boh? Ako vyzerá, ako by si ho opísal? Čo hovorí tvoj Boh? Čo od teba požaduje, vedel by si to jasne zadefinovať? Aké má meno? – Nie je náhodou tvoj boh len nejaký všeobecný boh? – Všimnite si, že slovo – boh – vlastne nič o Bohu nehovorí, je to veľmi vágny náboženský pojem, pod ktorým si môžeš predstavovať, čo len chceš. Všimol si si to?
Myslíš si, že nejaký všeobecný, nedefinovaný boh môže byť pre niekoho záväzným Bohom?
Boh, ktorý sa nám zjavuje v Biblii, má svoje jedinečné meno, má svoju absolútnu suverenitu a robí si na mňa i na teba absolútny nárok. Tento Boh môže zmeniť natrvalo tvoj život!
Ak sa preňho rozhodneš – uvidíš Jeho tabule a začneš sa podľa nich orientovať v tomto živote. Apoštol Pavel raz povedal vetu: „...viem, komu som uveril...“ (2.Timoteovi 1, 12) – A tak sa ťa pýtam: „Vieš, komu si uveril? Aký je tvoj Boh? “
Spracovala: Daška Beňová
