„Si šťastný? Ak vieš, že si, naozaj sa tak aj cítiš? A ak nie si a chceš byť, môžeš pre to niečo urobiť?“ Tieto a podobné otázky zamestnávajú ľudstvo od nepamäti... a možno aj teba sa ich už niekto pýtal. Kto by nechcel byť šťastný? Nechcem však nad tým mudrovať, radšej ti poviem, čo pomáha mne, aby som šťastný nielen bol, (veď by bolo trápne priznať, že som nešťastný kresťan, nie? :-) ), ale aby som sa tak aj cítil.
Keď si večer alebo ráno... podľa toho, kedy si robím svoje stíšenie – zrekapitulujem deň, snažím sa nájsť aspoň 3 veci, za ktoré som z uplynulého dňa vďačný. Vtedy si oveľa intenzívnejšie uvedomujem Božie mocné konanie vo svojom každodennom živote. Postoj vďačnosti sa buduje aj tým, že chodíme s otvorenými očami a hľadáme veľkého Boha aj v malých veciach. Takto postupne Pán Boh za našej spoluúčasti buduje v nás vďačné srdce. Schopnosť „vidieť“ Boha a Jeho dielo, vidieť dobré veci uprostred mnohých ďalších, ktoré až také dobré nie sú – je milosť. (Pozn.: Čo vidí a vyznáva Dávid v 23. žalme? To teda nie je pohľad nejakého „snílka“ - Dávid spomína aj zlé, aj temné údolie, aj nepriateľov či protivníkov... ale Dávidov Boh toto všetko bezkonkurenčne prevyšuje). A túto istú milosť Boh ponúka aj nám – milosť vidieť Jeho, seba aj iných, tiež okolnosti života... „Jeho očami“.
Aby sme dokázali zhodnotiť efektivitu nášho snaženia, je dobré „z času na čas“ sa na chvíľku zastaviť a zrekapitulovať uplynulé obdobie. Robíme to v pracovných záležitostiach, pri finalizácii projektov, ale môžeme to urobiť priebežne aj vo vzťahoch. Pomôže nám to lepšie sa nastaviť na nadchádzajúce obdobie, prípadne na ďalší projekt,... alebo na novú fázu konkrétneho vzťahu. Obzretie sa späť mi pomôže nielen uvidieť, čo všetko sa doteraz udialo, ale môže ma to naladiť k vďačnosti (či už voči Bohu, alebo voči konkrétnym ľuďom).
(Tip: Napríklad aj koniec kalendárneho roka môže byť dobrou príležitosťou zhodnotiť uplynulých 365 dní... napíš si aspoň niekoľko vecí, za ktoré si v r. 2016 vďačný a umiestni si to na viditeľné miesto – možno na chladničku :-). A môžete tak urobiť aj celá rodina).
Pán Boh nám dal dve základné úlohy v živote... a to bez ohľadu na to, či ešte študujeme, alebo pracujeme, či sme slobodní, alebo v manželstve, či sme zdraví, alebo až tak ani nie... Máme milovať svojho Boha a Stvoriteľa celým srdcom, silou, mysľou... a máme milovať svojho blížneho tak ako seba.
Či milujem Boha naozaj na 100 %, je ťažké zmerať. Veď kto vidí do môjho srdca? Môžem len predpokladať, že keď mi niekto dal oveľa viac, ako si viem predstaviť a ako viem dať ja, tak by som ho mohol mať rád. Viditeľnejšou mierkou mojej lásky k Bohu sú však moje vzťahy s ľuďmi okolo mňa (s mojimi blížnymi). Ešte väčšia miera mojej lásky sa prejaví vo vzťahu s mojimi najbližšími v rodine a gradácia vrcholí vo vzťahu s mojím „najblížnejším blížnym“ – teda s mojím manželským partnerom. Prečo? Pretože pred ľuďmi, ktorí sú mi nie až takí blízki, môžem zahrať divadielko a oni to nemusia odhaliť. Moji najbližší ma však poznajú dobre a „divadielko“ nezafunguje. Resp. zafunguje, ale iba tak, že sa naruší vzájomná blízkosť.
Existuje teda nejaký recept na to, aby sa blízkosť vo vzťahu (či vzťahoch) nestratila? Asi vás neprekvapím, keď poviem, že princíp zostáva ten istý ako v predchádzajúcom prípade. Potrebujem vidieť ľudí okolo seba „Božími očami“, teda tak, ako sa na nich díva On. Sú to hriešnici (niektorí už omilostení, pretože prijali milosť záchrany vierou v Ježiša Krista), ktorí sú však hodní lásky. Keby to nebolo tak, Pán Ježiš by zomrel iba za niektorých. Náš nebeský Otec však každého koho stvoril, vidí ako láskyhodného a vyjadril to tým najpresvedčivejším spôsobom - z lásky k nim/nám nechal zomrieť svojho Syna. A podobne ako v predchádzajúcom prípade, pomôže mi, keď sa sústredím viac na to dobré, čím Boh obdaril mojich blížnych/blízkych a budem za to/nich Bohu vďačný. Pestujme vďačnosť vo vzťahoch! (Nenabádam vás k nekritickému pohľadu, máme predsa rozlišovať medzi dobrým a zlým; avšak vďačnosť nám uľahčí milovať aj nepríjemného človeka).
Mňa veľmi povzbudzujú tieto Pavlove slová:
„Napodobňujte Boha... a žite v láske ako aj Kristus miloval vás...“ (Ef. 5,1-2).
Boh miluje a ja Ho v tom mám napodobňovať a žiť v láskyplných vzťahoch. On miluje každého a k tomu som aj ja povolaný. Niekedy to však vyžaduje „nadľudský“ výkon... avšak my už nežijeme iba z ľudských zdrojov, preto to nie je nemožné.
Ak máme milovať Boha a milovať ľudí okolo seba, usilujme sa získať Boží pohľad a zamerajme sa nato, začo môžeme byť vďační! (A keď sa rozhodnem milovať a byť vďačný... pocit šťastia ma dobehne :-) ) Pretože: „Nie šťastní ľudia sú vďační, ale vďační ľudia sú šťastní.“
Váš (aj za vás) vďačný
.: Autor: Vladimír Sochor
