Počas Národného týždňa manželstva sme s Renatkou absolvovali niekoľko výjazdov okolo Slovenska, stretli sme mnohých ľudí a v diskusiách sme boli konfrontovaní otázkami rôzneho typu. A ako to už často býva, tie všeobecnejšie boli ľahšie :-).

Práve pri tých osobnejších (hoci tiež nie ťažkých) som si uvedomil, ako ťažko sa rozhodujem. Niekedy som zareagoval neurčito aj na jednoduchú otázku, inokedy som odpovedal protiotázkou alebo som sa otočil na Renatku s tým, že môže reagovať ona. V jednej konkrétnej situácii ma Pán Boh zastavil a ja som si uvedomil, že s rozhodovaním mám naozaj problém.

Keď som o tom hovoril Renatke, ešte aj pri vyjadrovaní som si uvedomil, ako často používam nejasné výrazové prostriedky typu: asi, snáď, pravdepodobne, možno, hádam, nie som si istý ... Uff!! Bolo to nepríjemné poznanie. To, že nie som žiadny borec v prinášaní riešení som vedel, avšak že je to aj s mojím vyjadrovaním takéto vážne ... bolo pre mňa celkom novým zistením.

Vcelku rozhodne som sa začal zaoberať svojou nerozhodnosťou a na niektoré dôvody, prečo nastal takýto stav, som si odpoveď našiel. Nebudem to veľmi rozpisovať, ale okrem iného som zistil, že vďaka tomu, že chcem robiť iba dobré rozhodnutia, niekedy neurobím žiadne, pretože mám pocit, že ešte nemám pokope všetky potrebné informácie.

Čo súvisí so správnym rozhodovaním a rozhodnosťou? Jednoznačne vedomie toho, kto som (moja identita). Ak sa vnímam ako niekto „nič moc“, moje reakcie budú neisté a váhavé. Na druhej strane, ak sa cítim ako „majster sveta, ktorý všade bol a všetko vie“, moje vystupovanie bude príliš suverénne a možno až arogantné. Keď viem, že som Bohom milovaný, že som v Jeho priazni, že mám vysokú hodnotu v Jeho očiach, pritom mi však bolo veľmi veľa odpustené ... mám väčšiu odvahu hovoriť a robiť veci presvedčivo a pokorne zároveň. Prežívam aj väčšiu slobodu robiť chyby.

Takisto k odvahe robiť dobré rozhodnutia prispieva aj vedomie toho, že On (Boh) je Pán a ja som nástroj v Jeho rukách (správna hierarchia, kto je kde a kto za čo nesie zodpovednosť). A možno tiež aj to, že viem, čí je to „projekt“, na ktorom sa podieľam. 

Keďže som ženatý, mnohé z mojich rozhodnutí sa do značnej miery týkajú aj mojej manželky a celej rodiny. Je dobré, že Pán Boh dal celkom jasné inštrukcie pre tých, ktorí sú v manželstve, avšak aj tam je veľký priestor hľadať správne riešenia pre situácie, v ktorých chýbajú jasné pokyny. Mnohé z tých situácií možno nie sú až také dôležité, avšak rozhodnúť treba. V prípadoch, kde absentujú jednoznačné pokyny, potrebujem vychádzať z jasných princípov. Keď mám manželku – mám ju milovať, slúžiť jej a podriaďovať sa jej v bázni pred Kristom (Ef 5,21) – to sú jasné veci. A všetky rozhodnutia týkajúce sa jej majú byť motivované týmito atribútmi. V mojich rozhodnutiach potrebuje manželka vnímať, že ju mám rád, že mi na nej záleží a aj to, ako som sa rozhodol, že je to aj pre jej dobro, pretože sa rozhodujem s vedomím zodpovednosti pred Pánom Ježišom.

Aký mám teda byť, aby som bol mužom, akého Pán Boh chce mať?
-  jednoznačne muž, ktorý vie, kto je jeho Pán
-  muž ochotný a pripravený slúžiť (Bohu, svojej manželke a rodine, spoločnosti – svojim blížnym, ..)
-  ochotný a pripravený nechať sa Bohom premieňať v tých oblastiach, na ktoré mu jeho Pán ukáže

Potom je tam ešte množstvo charakterových a osobnostných kvalít, na ktorých Pán Boh pri mne stále pracuje, ktoré napomáhajú tomu, aby moje rozhodnutia boli stále viac podľa toho, ako to On pri mne zamýšľal.

Ako sme sa o mojom rozhodovaní s Renatkou rozprávali, podala mi knihu so svedectvom istého muža, ktorý riešil náročnú dilemu kresťanského muža: Ako je možné, že v záležitostiach, na ktorých sa s manželkou nevedeli dohodnúť a nakoniec urobili tak ako rozhodol on, bola asi len polovica rozhodnutí správna? Navyše, keď on trávil na modlitbách každý deň nepomerne viac času ako jeho manželka, ktorá kmitala okolo malých detí!! Nedávalo to predsa zmysel, že by ona mala lepší (alebo aspoň porovnateľný) „duchovný“ vhľad pri hľadaní riešení. Modlil sa za porozumenie a Pán Boh k nemu prehovoril. Mal nakresliť kruh, potom do jeho vnútra umiestniť krížiky a nakoniec ten kruh rozdeliť na dve polovice.

„Všimol si si, že asi polovica krížikov sa nachádza na každej strane kruhu? Kým si bol slobodný, bol si ako jednotlivec kompletný vo Mne. Keď si sa oženil, stal si sa jedným telom s manželkou. Teraz ten kruh reprezentuje vás oboch. Tie krížiky znamenajú informácie, ktoré potrebuješ odo mňa, aby si spravil múdre rozhodnutia. Ty však často robíš rozhodnutia len na základe polovice dostupných informácií. Potrebuješ sa naučiť, ako získať informácie od svojej manželky, ktoré zjavujem jej, aby si potom ako hlava rodiny mohol robiť rozhodnutia na základe všetkých informácií, ktoré vám dávam.“

Vyzerá to tak, že pre toho muža to bolo naozaj „zjavenie“. Musím priznať, že pre mňa možno až také svetaborné nie, každopádne som si uvedomil, že niekedy som naštvaný, keď Renatka urobí nejaké rozhodnutie len tak „ľahko“, hoci ja po náročnom premýšľaní si myslím niečo iné, a nakoniec sa ukáže, že správne bolo to, čo si myslela ona.

Mám však tú výsadu, že ma Pán Boh požehnal múdrou manželkou. Nielenže sa mi nevysmieva a nezhadzuje ma, keď vyprodukujem nejaké „úžasné“ rozhodnutie, ktoré nakoniec musím korigovať; ale ma v rozhodovaní podporuje a rešpektuje môj názor. Často aj vtedy, keď som „dosť vedľa“...

.: Autor: Vlado Sochor