Mali sme skvelé leto, plné Božieho požehnania a radosti v Jeho blízkosti, dokonca sme boli svedkami zázračného Božieho uzdravenia na jednom z rodinných táborov, .... ako to však niekedy býva, po takejto prechádzke po vrcholkoch hôr, prišiel zostup do údolia.

Takto to býva a už som si na to asi aj trocha zvykol, tentokrát to však bol zostup o čosi hlbšie... Príjmite, prosím, tento môj príspevok ako úvahu nad hľadaním cesty von. Ako porozumieť suchému obdobiu v živote? A keďže v čase písania ešte nie som „za vodou“, vôbec si nečiním nárok na objektívny pohľad. Hľadajme teda spolu odpovede na niektoré otázky v tejto súvislosti.

Charakteristika suchého obdobia: Nazvime ho obdobím určitej vyprahlosti, bez viditeľného ovocia, s absenciou radosti a naplnenia, kde prevláda pocit, že veci idú akosi ťažko, ... a častokrát je ťažké pomenovať príčinu tohto stavu.

Možné dôvody „suchého obdobia“:

-     niekedy nasleduje po období požehnania, možno aj duchovného vypätia (niečo, čo je v duchovnom zmysle oveľa intenzívnejšie ako bežný normál). Niečo podobné zažil Eliáš po triumfálnom víťazstve nad 450 Baalovými prorokmi na hore Karmel → upadol do hlbokej depresie (1.Kráľ.19)

-     môže byť dôsledkom Božieho súdu pri mne (možno som si vedomý, že som niečo zanedbal, možno niekoho „oklamal“, nedodržal slovo, nedal do poriadku nejaký vzťah, ignoroval impulzy či podnety z Božej strany, ... je tam veľa možných dôvodov

-     vnímam to ako satanov atak → jemu sa nepáči, že milujem Boha a slúžim Mu; ani to, ako sa mi darí v práci, v rodine, vo vzťahoch, ... a tak na mňa zaútočil

-     ja som si vybral „duchovné prázdniny“, nesýtim svojho ducha výživnou potravou, ... a začína sa to prejavovať vnútornou vyprahlosťou

-     Boh ma prevádza obdobím charakterovej transformácie (pracuje na mojom charaktere, vôľových či iných kvalitách mojej osobnosti). Biblickým slovníkom povedané – „orezáva nepotrebné ratolesti a každú plodonosnú ratolesť čistí, aby viac ovocia prinášala“ (Ján 15,2).

Možných dôvodov, prečo nastalo suché obdobie v mojom živote, môže byť oveľa viac, pre ilustráciu to však stačí. Sústreďme sa však teraz na to, aby sme rozmýšľali nad tým, čo robiť a na čo sa zamerať, keď takéto obdobie nastane. (Asi nemusíme polemizovať, či vôbec nastane, pretože je to asi skúsenosťou každého z nás, že sa z času na čas ocitneme v rozpoložení, v ktorom by sme sa neradi zdržiavali dlho ...)

Čo teda robiť a na čo sa zamerať?

1. Potrebujem si pripomínať, že BOH MA NEOPUSTIL, pretože to nie je Jeho „štýl“. On takto nejedná so svojimi deťmi.

-     Eliášovi zjaví, že zďaleka nie je jediný, kto Mu zostal verný, ale že má  v Izraeli ďalších 7000 takých, ktorí nesklonili svoje kolená pred Baalom (1.Kráľ. 19,18)

-     „tvoj Boh kráča s tebou; nenechá a neopustí ťa“ povzbudzuje Izraelcov cez Mojžiša (Deut.31,6 a 8)

-     „Nenechám a neopustím ťa“, hovorí Jozuovi pred vstupom do zasľúbenej krajiny (Joz.1,5)

-     pisateľ listu Židom tými istými slovami povzbudzuje novozmluvných čitateľov Písma (Žid. 13,5)

Boh je so mnou v tom všetkom, čo prežívam – to je skvelý základ, na ktorom môžem ďalej stavať, a vďaka ktorému sa môžem odraziť aj z najhlbšieho dna.

2. Verím, že BOH JE DOBRÝ OTEC a MÁ SO MNOU DOBRÉ ÚMYSLY – to znamená, že vie najlepšie, či som sa už naučil to, čo som sa mal a vie aj to, kedy a akým spôsobom ma vyviesť z „údolia“.

Ako môžem dobre, zdravo a bezpečne prejsť miestami či obdobiami s nedostatkom svetla?

1. Pán Ježiš to hovorí svojim učeníkom celkom jasne: „Zostaňte vo mne!“ (Ján 15,4-5) Veď dôvera sa prejavuje aj tým, že pokračujem v nasledovaní aj za zhoršených podmienok. (Ak ste niekedy cestovali autom bez navigácie za niekým, kto cestu poznal a bolo to v noci či za hmly – viete, o čom hovorím). Písmo a Duch Svätý sú spoľahlivou navigáciou aj pre náročné podmienky.

Pán Boh nás však neosadil iba do „duchovného kontextu“. Obklopil nás ľuďmi a požehnal nás privilégiom, že niektorí z nich môžu byť našimi najbližšími. Aj toto je jeden z viditeľných prejavov Božej starostlivosti o jednotlivca. Boh je dobrý a nechce, aby bol človek sám. Zahŕňa ho svojou láskou – buď priamo (do jeho srdca), alebo nepriamo (cez iných ľudí a okolnosti).

2. Zostávať v Bohu však znamená aj – aktívne milovať svojich blížnych. A to bez ohľadu na okolnosti života. Niekedy sa mi zdá, že milovať Boha je ľahké. Boh je dobrý, dáva nám kopu dobrých vecí, dobrým sa nám odplatí nielen za dobré, ale dokonca aj za zlé, ... nezmýšľa o nás zle, nechce sa nám pomstiť, nepáchne mu z úst ...

Úprimne milovať ľudí okolo seba však môže byť skutočná výzva. A čo ma prekvapuje ešte viac, výzvou je často milovať dokonca aj tých, ktorých sme si sami vybrali. Vy, ktorí ste v manželstve alebo máte adoptované dieťa, viete, že sú situácie, keď to moje „mám ťa rád“ ide akosi ťažko z mojich úst a aj hlasové zafarbenie je akési „iné“. (Aj teba ten tvoj najmilovanejší človek niekedy vytočí?) Ak som už v manželstve, viem, že nemám na výber. Už nemôžem milovať Boha a pritom nemilovať svojho manželského partnera. A to bez ohľadu nato, či si aktuálne život užívam, alebo sa trápim. Úprimne, častokrát láska nie je našou prirodzenou reakciou. Pre lásku sa potrebujeme rozhodnúť a žiť ju, nielen sa ňou nadchnúť.

Zhrnutie:

-  Suché obdobia sú súčasťou života, potrebujem to akceptovať.

-  Je dobré a pomôže mi, keď dokážem odhaliť pôvod tohto stavu, pretože od toho sa odvíja aj to, čo s tým urobím (napr.: či budem bojovať duchovnými zbraňami proti satanovým útokom, alebo sa nechám premieňať svojím Otcom v nebi pri formovaní svojho charakteru).

-  Boh je dobrý, má ma rád a je spolu so mnou v tom, čo práve prežívam.

-  Potrebujem zostávať v Ňom a v Jeho Slove a milovať Ho celým srdcom.

-  Privilégium (prikázanie) milovať ľudí okolo seba zostáva v platnosti bez ohľadu na životné situácie a okolnosti, v ktorých sa práve nachádzam.

Milovaný, ak práve teraz prechádzaš obdobím, ktoré by si si najradšej nevybral – vytrvaj, dôveruj Bohu a odpovede na svoje otázky hľadaj u svojho Otca. Možno práve teraz ťa formuje na „nádobu“, ktorá bude ešte zrozumiteľnejšie komunikovať Jeho lásku a charakter ľuďom, medzi ktorými žiješ, alebo za ktorými ťa pošle. Nie je to privilégium kráľovského dieťaťa? A úžasnou správou je, že pobyt v údolí nie je trvalým stavom. Ten však, kto vytrvá, vyjde z neho posilnený.

.: Autor: Vlado Sochor