„Ale čo hovorí Písmo? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; to je slovo viery, ktoré kážeme. Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený.“ (Rim 10, 8 – 11)
Keď spätne pozerám na svoj život s Ježišom, tak vidím dve rozdielne obdobia. V prvej etape formovali rodina a prostredie rodného Pondelka môj vzťah k evanjelickej cirkvi a k Bohu. V druhej etape vstúpil Ježiš do katastrofy môjho žitia a pomohol mi zvládnuť nezvládnuteľnú ťarchu navalenú na moje plecia a daroval mi krásny život s ním už na tejto zemi.
My evanjelici sa odvolávame na autoritu Písma, a to nám hovorí, že čo máme na srdci, máme mať aj na jazyku. A naša reč má byť jasná – áno má byť áno a nie má skutočne znamenať nie. A ak sme prijali pána Ježiša a on zmenil naše životy, treba informáciu o tomto fakte posunúť ďalej a skutkami viery dokázať zmenu svojho životného postoja. Kristus nás oslobodil a dal nám slobodu Božích detí. Nemáme teda iného Pána, ako je On. V žiadnom prípade nesmieme upadnúť znovu cieľavedome do otroctva hriechu.
Na prelome november - december dvojica jehovistov oslovovala na priestore pred naším cintorínom vychádzajúcich ľudí. Rozdávali letáčiky a snažili sa s nimi komunikovať. Takisto stávajú pred Hronom pri Malej stanici, pred VÚB alebo pred Európou. Iste sú na svoju službu riadne zaškolení a mnohí poviete: „My nemáme špeciálne kurzy.“ Niečo podobné povedal aj Mojžiš Bohu, keď ho povolával do služby a On mu odvetil: „Teraz choď, ja budem tvojimi ústami a poučím Ťa, čo máš hovoriť.“ O povolaní Mojžiša do služby môžeme rozmýšľať pri čítaní 4. kapitoly z Exodu.
Ale späť k nášmu textu. Čo máme robiť my, ktorí sme Ježiša našli, uverili sme Jeho spásonosnému poslaniu a naše srdce by malo priam prekypovať túžbou vydať svedectvo, že sme Ježišovi. Chceme kázať slovo o našej viere, ale naše schopnosti sú mizerné. Najjednoduchšie je dať si na seba krížik. Na to netreba slová. A bolo by zaujímavé vidieť, ako by táto inflácia krížikov zmizla, keby nebodaj opäť vypuklo nové prenasledovanie kresťanov. Kríž je znak spásy, spievame v jednej krásnej piesni a o to ťažšie som čítal hanebnú správu, že biskupka vo Švédsku odporučila svojim veriacim odstrániť kríže, lebo vraj urážajú tam prišlých mohamedánov.
Rybička na aute tiež ukazuje bez jediného slova, že sme Ježišovi. Aj tu však môže nastať zámena symbolu a v dobe, keď to nebolo ešte bežné, ma nejaká pani oslovila, či som z rybárskeho zväzu, lebo kdesi videla otrávené ryby. V domácnostiach našich starých otcov bývali častokrát zavesené obrazy modliaceho sa Ježiša v Getsemanskej záhrade alebo rôzne biblické nápisy, ktorými sa domácnosť priznávala k Bohu. Nositelia kultúry smrti pobehujú v tričkách s vyobrazenými príšerami. Čo nám nositeľom kultúry života bráni napríklad na tričku vyznať, že: „Som šťastný, že patrím Ježišovi“, „Ježiš Ťa hľadá!“, „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku!“ alebo „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie..“ atď. V dobe, kedy v Slovak Telecome bol prijatý etický kódex, zakazujúci náboženské symboly nosiť zamestnancom do práce, nosil som schválne tričko s nápisom „Jesus is only star in the world“ ako reakciu na neustále klebetenie mojich kolegýň o rôznych „hviezdičkách „ filmového sveta. Pri počítači som mal vždy položené malé Biblie a ponúkal som ich svojim klientom. Zákaz síce platil, ale vzhľadom na moje relatívne dôležité pracovné zaradenie /správca siete/ bol som tolerovanou odchýlkou. Tieto príklady môže každý vo svojom okolí tvorivo rozvinúť vo svojej svedeckej službe.
Ďakujem Bohu, že sme s Ľubkou dostali z Jeho milosti možnosť „ústami vyznávať pána Ježiša“ v ateistickom prostredí. Každé dva týždne tvoríme novú reláciu kresťanského slova a hudby s názvom „Radostná zvesť“ v internetovom Slobodnom vysielači, ktorý nami podávané Božie slovo môže šíriť do celého sveta. Veríme, že aj prostredníctvom našej služby si Pán nejakú tú stratenú ovečku nájde.
Milé sestry a bratia, hovorte svojim blízkym, známym aj neznámym: „Hľadaj Ježiša!“ a tým, ktorí by ho chceli nájsť, pomôžte!
Prajem všetkým čitateľom Pohľadu pokojné vianočné sviatky a požehnaný nový rok.
.: Autor: Milan Zajac
