- Oznamy: dorast pokračuje aj cez prázdniny
 - 18. 7. 2009 (sobota) – ak Pán dá, pôjdeme do Čierneho Balogu previesť sa železničkou + stadiaľ do lesníckeho skanzenu Vydrova, odchod spred fary = 8:30 hod. + výlet sa uskutoční len v prípade pekného počasia (ak bude zlé, asi dáme plán B)
 - 27. 7. – 1. 8. 2009 (pondelok – sobota) – ak Pán dá, ideme spolu s mládežou na Ružinú
 - 6. 8. – 9. 8. 2009 (štvrtok – nedeľa) – ak Pán dá, pôjdeme na kresťanský hudobný festival CampFest vo Svaríne pri obci Kráľova Lehota okr. LM + ostatní sem môžu prísť v sobotu = jednodňový výlet + odchod = 9:00 hod. spred fary
 - 15. 8. 2009 (sobota) – ak Pán bude chcieť, pôjdeme do ZOO do Bojníc, odchod = 8:30 hod. spred fary + výlet je vhodný pre všetky vekové kategórie
 - 20. 8. – 23. 8. 2009 (štvrtok – sobota) – ak Pán bude chcieť, sa v Martine uskutoční celoslovenská konferencia Detskej misie s témou = Vyučuj, ale ako?, táto konferencia je vhodná pre tých, ktorí chcú privádzať deti k poznaniu Božej pravdy + Kristovej lásky

- dnešnou témou nás prevádzal Gabo
- Pamätáte si, čo sme mali minule?
- Zuzka – ja neviem, to si práve nepamätám...
- Tomáš – uprednostňovanie
- nie
- Filip – Skutky apoštolov...
- dnes budeme pokračovať v Skutkoch
- Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (Sk 2, 1-4) – tu sa píše o hovorení v jazykoch
- Stretli ste sa už s tým?
 - Zuzka, Broňo – áno
- Filip, ty si sa s tým stretol?
 - Filip – áno
- ja nie, ale videl som to v televízii, v satelite, keď ukazovali charizmatické cirkvi; hovorenie v jazykoch je jeden z prejavov Ducha Svätého = človek začne hovoriť v jazyku, ktorý nepozná + takto oslavuje Boha, alebo sa k Nemu modlí
- A boli vtedy v Jeruzaleme Židia, zbožní mužovia zo všetkých národov pod nebom. A keď povstal ten zvuk, zbehlo sa mnoho ľudí a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči. I užasli všetci a divili sa hovoriac medzi sebou: Či, hľa, všetci títo, ktorí hovoria, nie sú Galilejci? Ako ich teda počujeme (hovoriť) každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili. Partovia, Médovia, Elamiti a obyvatelia Mezopotámie, Judska, Kappadokie, Pontu, Ázie, Frýgie, Pamfylie, Egypta a krajov Líbye pri Kyréne, prechodne bývajúci Rimania, Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi, počujeme ich vo svojich rečiach hovoriť veľké veci Božie? A všetci žasli a bezradne sa spytovali medzi sebou: Čo to má znamenať? Ale iní sa posmievali hovoriac: Opili sa mladým vínom! (Sk 2, 5-13) – tu sme čítali o tom, ako Duch Svätý zostúpil na apoštolov, ktorí hovorili jazykmi iných národov
- Viete si predstaviť, že keď sme sa modlili, začal by som rozprávať po španielsky + vy by ste na to – čo? + vtedy oni usúdili, že sú asi opití, nevedeli si to vysvetliť
- Kde v Biblii ste sa stretli s jazykmi?
 - Broňo – pri Babylonskej veži, keď im Boh poplietol jazyky
 - Danda – pri daroch Ducha Svätého
- Usilujte sa o lásku a horlite za duchovné dary, najmä však, aby ste prorokovali. Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajomstvá; ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, napomína a potešuje. Kto jazykom hovorí, seba buduje, ale kto prorokuje, cirkev buduje. Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali, lebo ten, kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, ak to len nevyloží, aby sa cirkev budovala. A preto, bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazykmi, a nehovoril vám alebo slovami zjavenia alebo poznania alebo proroctva alebo učenia? Veď aj neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či je to flauta či citara, ak by nevydávali rozdielne zvuky, ako by sme vedeli, čo sa hrá na flaute a čo na citare? Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude pripravovať do boja? Tak aj vy, ak nevydáte jazykom zrozumiteľné slovo, kto bude vedieť, čo hovoríte? Budete hovoriť len do vetra. Veď kto vie, koľko rozličných rečí je na svete a ani jedna [z nich] (nie je) bez hlasu. Keď teda nepoznám zmysel hlasu, budem cudzincom tomu, čo hovorí, a ten, čo hovorí, bude mne cudzincom. Tak aj vy, keďže horlíte za duchovné dary, hľaďte, aby ste sa rozhojňovali v nich na budovanie cirkvi. Preto, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, aby mohol aj vykladať. Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou, žalmy spievať duchom a žalmy spievať aj mysľou. Lebo ak (len) duchom dobrorečíš, ako povie prítomný prostý človek: Amen! na to, za čo si dobrorečil, keď nevie, čo si hovoril? Ty, pravda, krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nevzdeláva. Ďakujem Bohu, že lepšie hovorím jazykmi ako vy všetci, ale v cirkvi radšej chcem prehovoriť päť slov zrozumiteľných, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom. (1Kor 14, 1-19) – je tu pasáž, kde sa spomína modlenie v jazykoch
- Dáška – Boli ste na kázni, keď hovoril farky v jazykoch?
 - kolektívne – nie
- predstavte si, že by bol na kázni nejaký Číňan alebo Španiel + farky by hovoril ich jazykom... + malo by to zmysel, lebo by im zvestoval evanjelium
- Dáška – keby ste sa chceli niečo opýtať, tak sa opýtajte, lebo je to dosť náročné
- je tu jasne napísané, čo sa deje, keď sa niekto modlí v jazykoch + predstavte si, žeby som sa ja modlil v jazykoch + vy by ste nevedeli, čo by som hovoril + povedali by ste amen, veď by ste nevedeli, s čím súhlasíte; ak by sme sa chceli takto modliť, mal by to niekto aj vysvetliť, aby aj ostatní mali z toho osoh, ak nie je taký, kto by vykladal, tak sa radšej takto modlite v komôrke
- Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí. V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a ústami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. Preto sú jazyky znemením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, a prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. Keby sa tak celý cirkevný zbor zišiel na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi, a prišli by tam prostí alebo neveriaci, či nepovedia, že blazniete? Keby však všetci prorokovali, a prišiel by neveriaci alebo prostý, všetci ho presvedčia, všetci ho posúdia, tajnosti srdca budú zjavené, a tak, padnúc na tvár, bude vzývať Boha a vyznávať: Iste Boh je vo vás! Tak čo, bratia? Kedykoľvek sa zídete, každý má niečo: žalm, poučenie, zjavenie, reč jazykmi, (jej) výklad – to všetko nech vzdeláva. Keď niekto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vkladá. Ale ak nemá kto vysvetľovať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení; pravda, sebe a Bohu nech hovoria. Proroci však nech hovoria dvaja alebo traja, a ostatní nech rozsudzujú. Ale ak by inému prítomnému bolo niečo zjavené, prvý nech mlčí. Lebo všetci môžete po jednom prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. Duchovia prorokov poddávajú sa prorokom; lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. (1Kor 14, 20-33) – tu bolo presne to odporúčanie = keď nemá kto vysvetliť, nech sa radšej takto nemodlia v zbore; v Skutkoch apoštolov sa píše, že si mysleli, že sú opití z vína, tu je presne tá situácia = keby neveriaci počul niekoho hovoriť jazykom, povedal by, že blaznie, a preto sa odporúča, aby to niekto aj vysvetlil + písalo sa tu aj o prorokovaní, o tom, keď niekto prorokuje, ako to má robiť = že majú byť dvaja alebo traja + ostatní nech rozsudzujú
- Dáška – dôležitá je tu posledná veta = lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja, tí, čo od nás odišli, sa veľmi modlili za duchovné dary, ktoré aj dostali, vraveli, že nie sme kompetentní to rozsudzovať, ale Ježiš povedal, že ich poznáme po ovocí – Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Tak teda po ovocí poznáte ich. (Mt 7, 15-18) + Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Gal 5, 22-23) + aj dobrý dar vie diabol použiť, ľudia sa tu prekrikovali = nedodržali - Keď niekto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vykladá. Človek sa bál povedať amen, bola tu hustá atmosféra + nepokoj, najprv sme sa z toho tešili, no potom nastala pýcha, ľudia sa predbiehali v hovorení jazykom + čítame – A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11, 14), a preto nechajme tieto veci na Boha, ale bol tu nepokoj, pýcha + vytvorili sa tu 2 skupiny = tí, ktorí hovorili jazykom a tí, ktorí nehovorili jazykom + tí, ktorí hovorili jazykom, si vytvorili aj špeciálne pondelky, kedy sa takto modlili, neboli sme pre nich dosť dobrí, naše vzťahy ochladli, vytratila sa láska, boli tu iba sváry, nepokoje – A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal – nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane. Ale proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie. Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh). Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska. (1Kor 13, 1-13) – no a tu nastal ten problém = mali dary, ale láska sa vytratila
- Dáška – Zuzka, ako si to vnímala?
 - Zuzka – tak isto...
- preto som sa pýtal, či ste to zažili, teraz už viete, ako to vyzerá...
- Kde ste sa s tým stretli?
 - Broňo – v Levoči na púti, bola tam dáka skupinka, ktorá sa modlila v jazykoch...
- no, tak to boli asi kaťáci...
 - Filip – na táboroch, bolo to tak, že som sem-tam počul šeptom dakoho sa takto modliť
- Janko, ty si to už zažil?
 - Janči – no hej, pripadal som si pritom čudne, boli sme v kruhu asi dvadsiati, všetci sa prekrikujú + ty sa len držíš + nič nerozumieš..., trvalo to asi 20 minút, cítil som sa veľmi divne
 - Zuzkina reakcia – my dvaja s Jankom sme sa prechádzali po CampFeste + pršalo, a tak sme zašli do stanu, kde sa modlili...
- Dáška – máme sa modliť za duchovné dary, ale dôležité je, aby láska bola na prvom mieste
- teraz ešte budeme pokračovať v Skutkoch
- Tu povstal Peter s jedenástimi a pozdvihnúc svoj hlas, takto prehovoril: Mužovia, Židia, a všetci, ktorí bývate v Jeruzaleme, počujte moje slová a vedzte toto: Títo iste nie sú opití, ako sa domnievate; veď je ešte len deväť hodín ráno. Ale toto je, čo povedal prorok Joel: V posledné dni – hovorí Boh – vylejem zo svojho Ducha na všetkých ľudí, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať; vaši mládenci budú vídať videnia a vaši starci snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobnice vylejem v tie dni zo svojho Ducha, a budú prorokovať. A urobím zázraky hore na nebi a znamenia dolu na zemi: krv, oheň a dymovú paru. Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a slávny deň Pánov. A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude zachránený. Mužovia izraelskí, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského, muža, ktorému Boh vydal pred vami svedectvo mocnými skutkami, zázrakmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh činil skrze Neho medzi vami, Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž. Ale Boh Ho vzkriesil a zbavil bolestí smrti, ako ani nemohol zostať v jej moci. Tak zaiste hovorí o Ňom Dávid: Videl som Pána ustavične pred sebou, veď mi je po pravici, aby som sa neklátil. Preto rozveselilo sa mi srdce a jazyk zaplesal, áno, aj telo mi bude odpočívať v nádeji, pretože neprenecháš ma ríši smrti a svojmu Svätému nedáš vidieť porušenie; oznámil si mi cesty života a naplníš ma potešením pred svojou tvárou. Mužovia, bratia! Môžem vám otvorene hovoriť o patriarchovi Dávidovi, že umrel, pochovali ho, a jeho hrob je až do dnešného dňa medzi nami. Ale keďže bol prorok a vedel, čo mu Boh pod prísahou sľúbil, totiž, že z jeho potomstva posadí na jeho trón, predvídal a predpovedal vzkriesenie Kristovo, že ani Jeho duša nezostala v podsvetí, ani Jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša vzkriesil Boh a my všetci sme svedkami toho. Keď ho teda pravica Božia povýšila a prijal od Otca zasľúbenie o Duchu Svätom, vylial ho, a vy to (teraz) vidíte a počujete. Dávid totiž nevstúpil na nebo, ale hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, dokiaľ Ti Tvojich nepriateľov nepoložím za podnožie. Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali. Keď to počuli, bodlo ich to v srdci, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo robiť, mužovia, bratia? I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého. Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh. Potom ešte mnohými inými slovami vydával svedectvo a napomínal ich hovoriac: Dajte sa zachrániť z tohto skazeného pokolenia! A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší. Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách. I prišla bázeň na všetky duše, a apoštolovia robili mnoho zázrakov a znamení. A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné, aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval; deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom, chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení. (Sk 2, 14-47) – toto je ideálne spoločenstvo, všetci sú ako jedna rodina, toto už dnes existuje v Izraeli, takto žije celkom veľa ľudí, vytvorili si podniky, v ktorých pracujú + napr. ak niekto potrebuje auto, požičajú mu ho na celý deň...
- Dáška – to by nám malo byť príkladom ako žiť + je veľa ľudí, ktorí vravia, že veria v Boha, ale spoločenstvo nepotrebujú + tu je však dobré slovo – Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Ako rosa Hermona, čo padá na sionské vrchy. Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. (Ž 133, 1-3) + Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália. Sela. (Ž 84, 5) – Boh udeľuje požehnanie tam, kde sa stretáva Boží ľud + chce, aby veriaci boli spolu
- Peťo – to posledné, čo sme si čítali v Skutkoch, je veľmi povzbudivé pre kresťana, je to super, sú tam zaujímavé veci, hovorí o posledných dňoch, ale to je o inom...; Boh dal tieto jazyky na niečo => ak ich niekto má, treba ich používať + treba sa modliť za každý dar Ducha Svätého, aby sa rozvíjal + myslím si, že dary Ducha Svätého, sú veci, ktoré prichádzajú z Božej strany = nie sú to veci, ktorých sa chytíme + budeme ich používať, ako chceme, nemáme na to poverenie + veľakrát sa to v charizmatických cirkvách deje zlým spôsobom = berú to do vlastných rúk...
- Gabova reakcia – rozmýšľal som nad tým, prečo sa v tradičných cirkvách skoro nestretneš s hovorením jazykov + prišiel som na to, že charizmatické cirkvi tvoria malé skupinky => vidia, keď príde medzi nich niekto cudzí, ale u nás do kostola chodí veľa cudzích ľudí + predstav si, žeby sa modlili v jazykoch... nikto by im nerozumel...
- Dáškina reakcia na Peťa – Peťo, to sme vraveli, keď si tu nebol...
- Peťo – Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. (Mt 18, 20) – keď sa dvaja alebo traja stretnú v Božom mene, Boh je medzi nimi => aj hovorenie v jazykoch funguje vtedy v pokoji = nikto sa nepredvádza, aký je frajer v hovorení v jazykoch...
- Chce sa niekto ešte niečo opýtať?
 - Janči – Ideme dnes do Malachova? :-)
- nie
- Zuzka – ja by som sa chcela ešte niečo opýtať = v Korintských sme čítali - Preto sú jazyky znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, a prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. (1Kor 14, 22) – Ako môžu byť jazyky znamením pre neveriacich, keď sme predtým čítali, že si mysleli o tých, ktorí takto hovoria, že sú opití? Nie je to naopak?
- Dandina reakcia – aj mne to napadlo...
- Vyliatie Ducha svätého bolo niečo ako rozšírenie Božieho vyvolenia aj pre nežidov(neveriacich) a keď si všimnete tak pri krstoch Duchom svätým s skutkoch apoštolov v prípadoch nežidov(neveriacich) sa väčšinou udeľoval aj dar jazykov. Bolo to znamením pre neveriacich že Boh sa skutočne otvoril aj pre nežidov a prijal ich za svojich a že túži mať spoločenstvo aj s nimi.
- Veva M – ja si myslím, že keď niekto hovorí jazykom, nerozumieš mu, ale keď niekto prorokuje, rozumieš mu, chápeš, čo hovorí, a preto prorokovanie slúži na budovanie cirkvi - Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajomstvá; ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, napomína a potešuje.
- Prorokovanie je teda na znamenie pre cirkev že Boh je stále s nimi a prehovára ku nim aby ich vyviedol z hriechu alebo aby ich povzbudil v horlivosti. Uistenie zboru - cirkvi že je Božia ochranná ruka stále nad nimi.
 
- potom sa hral volejbal... :-)

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Filipským 2, 7-11 Ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk, aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.