- Oznamy: rozbiehame zbierku na novú volejbalovú loptu, sieť + pumpu, zbierka je dobrovoľná, príspevky sa však prijímajú v minimálnej výške 2 € (potrebujeme vyzbierať 120 €) + peniaze zbiera Zuzka Š.

- dnešný dorast + zároveň minulé slovo (keď Maťo chýbal) o jazykoch nám objasnil Maťo
- Čo ste minulý piatok rozoberali?
 - Broňo – Skutky apoštolov...
- Čo sa riešilo?
 - Broňo – Letnice...
 - Zuzka Š – jazyky...
 - Broňo – že učeníci dostali dar jazykov...
- väčšina z vás tu asi nebola...; každý z národov počul hovoriť niektorého z apoštolov vo svojom jazyku, bolo tam veľa ľudí, no a potom tam bol ten verš...
- reakcia Zuzky Š – ten s tým znamením...
- Preto sú jazyky znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, a prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. (1Kor 14, 22)
- no a tento verš bol kameňom úrazu, nikto z nás nemá patent na poznanie Božích právd, potrebujeme Ducha Svätého, aby nám objasnil Božie slovo, veď sme sa za to aj modlili...; teraz preskočíme zopár kapitol + dostaneme sa do 10. kapitoly v Skutkoch + rozoberieme si príbeh o Korneliovi, a tak sa prepracujeme až k jazykom, ktoré dáva Duch Svätý tak, ako On sám chce
- Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora, nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius! Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne. Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra; býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. [A on ti povie, čo máš robiť.] Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom, vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy. Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mestu, tak okolo poludnia, vyšiel Peter na strechu domu, aby sa pomodlil. Potom vyhladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pripravovali, prišiel do vytrženia: videl otvorené nebo a akási nádoba – ako veľké prestieradlo na štyroch rohoch zviazané – zostupovala k nemu a spúšťala sa na zem; a v nej všetky možné štvornohé zvieratá [divá zver], plazy a nebeské vtáctvo. A zaznel k nemu hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté. A aj druhý raz zaznel k nemu hlas: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvihla sa nádoba do neba. (Sk 10, 1-16)
– na upresnenie = Peter = tvrdý Žid + Židia mali prísne zakázané jesť niektoré druhy zvierat, napr. plazy, vtáky, divú zver – Hospodin hovoril ďalej s Mojžišom a Áronom: Povedzte Izraelcom: Toto sú živočíchy, ktoré môžete jesť zo všetkých zvierat, ktoré sú na zemi. Všetky zvieratá, ktoré majú rozdelené kopytá, a to úplne rozoklané kopytá, a prežúvajú, smiete jesť. Avšak z prežúvavcov a z tých, čo majú rozdelené kopytá, nejedzte: Ťavu, lebo prežúva, ale kopytá nemá rozdelené; nech vám je nečistou. Ani skalného jazveca, pretože prežúva, ale nemá rozdelené paprčky; nech vám je nečistý. Ani zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdelené paprčky; nech vám je nečistý. Ani ošípanú, lebo má rozdelené paprčky a celkom rozoklanú paprčku, ale vôbec neprežúva; nech vám je nečistou. Z ich mäsa nejedzte a ich zdochliny sa nedotýkajte; nech sú vám nečistými. (3M 11, 1-8) + Tieto vtáky majte v ošklivosti; nesmú sa jesť, lebo sú odporné: orla, orlosupa, čierneho supa, kaňu, rozličné druhy sokola, všetky druhy krkavcov, pštrosa, kukučku, čajku a druhy krahulca, kuvika, kormorána, výra, sovu, pelikána a bieleho supa, bociana, druhy volavky, dudka a netopiera. (3M 11, 13-19 + ak chceš viac, pozri si celú 11. kapitolu tretej knihy Mojžišovej) + vtedy Boh pred Petra postavil akési prestieradlo s niečím nečistým, čoho by sa Peter nemal ani dotknúť
- Kým bol Peter v rozpakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, ajhľa, mužovia, poslovia Korneliovi, dopytovali sa na Šimonov dom a zastali pred bránou. Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter? A keď Peter rozmýšľal o videní, riekol mu Duch: Ajhľa, dvaja mužovia ťa hľadajú. Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a neváhaj, lebo ja som ich poslal. Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli? Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová. Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním. Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov. Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho. Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek. (Sk 10, 17-26)
– tu by som zastal, pretože je tu zaujímavá vec
- Pamätáte sa na nejaký príbeh z Novej zmluvy, v ktorom sa ľudia chceli klaňať človeku?
 - Kia – keď chceli Pavlovi a Barnabášovi obetovať za to, že Pavel uzdravil chromého muža – I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil. Ten počúval Pavla, keď hovoril. Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie, povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! I vyskočil a chodil. Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám. Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom. Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať. Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali: Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich, ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách, hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením. Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali. (Sk 14, 8-18)
 - Monikina reakcia – katolíci sa klaňajú soškám...
- dobre, ale ja som myslel ľudí...; možno taký pápež, ktorému sa klaňajú + bozkávajú mu prsteň...; ale bol tu ešte jeden taký príbeh, je to príbeh o Herodesovi, o ktorom prehlasovali, že je hlas Boží...
- Ako to dopadlo?
 - Kia – Pavel a Barnabáš si roztrhli rúcha, pretože vedeli, že iba Bohu patrí sláva, ale Herodes si slávu ponechal, a preto ho zasiahol anjel Pánov + začali ho červy jesť...
- (Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme). V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim. A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský! A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a – žraný červami – vypustil dušu. (Sk 12, 20, 23)
- v obidvoch prípadoch uctievali ľudia človeka - v 1. prípade Pavel a Barnabáš odovzdali Bohu slávu, ale v 2. prípade to Herodes nespravil, a preto ho Boh ranil + s niečím podobným sa stretávame teraz pri Petrovi, ktorému dávali ľudia slávu, ale on ju odovzdal Bohu + tu je prvá vec, s ktorou sa človek stretne, nech je akokoľvek zbožný = nájdu sa ľudia, ktorí ho uctievajú + človek, ktorý je uctievaný, nemôže ovplyvniť to, že ho uctievajú, ale môže ovplyvniť to, či odovzdá Bohu slávu; stáva sa to zvyčajne ľuďom, ktorí sú s Bohom na jednej vlnovej dĺžke, môže sa to stať aj farárovi, napr. že bez neho by sme si nevedeli nič predstaviť, alebo čo budeme robiť po jeho smrti..., býva to časté aj v sektách; takýto človek môže veľakrát prísť o Božie požehnanie, lebo hreší; je to niečo, čo sa dostaví tým, že je človek bližšie + bližšie k Bohu; niektorí ľudia uctievajú farára ako modlu, aj keď on to nevyžaduje, na rozdiel od pápeža a jeho úradu, ktorý si na to potrpí; človek môže byť znechutený + začne sa znervózňovať, že sú ľudia na farárovi závislí + hľadá dôvody, prečo to tak je, čo bolo zlé; dôležité je, ako sa k tomu uctievaný človek postaví; keď je niekto uctievaný, automaticky to neznamená, že robí niečo zlé, zlé je to vtedy, keď si slávu ponechá; mne sa vždy páčil Mirko Tóth, spevák skupiny Tretí deň, ktorý zapôsobil na mňa tým, že keď bol nejaký potlesk, povedal, že tento potlesk nepatril jemu, ale Bohu, ktovie ako je na tom teraz..., veľmi sa mi to páčilo... + predstav si, že ti tlieska 3 000 ľudí + ty to okamžite odovzdáš Bohu + takto by to malo byť vždycky... :-)
- Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených. I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého. (Sk 10, 27-28) – tu je vysvetlenie Petrovho videnia s prestieradlom = Boh mu povedal, aby pohanov nemal za poškvrnených a nečistých
- Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali? A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami [postil som sa až po túto hodinu a] o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny; pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. [A on príde a bude hovoriť s tebou.] Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán. Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých – veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. (Sk 10, 29-43)
– ide mi tu o to, aby ste si všimli Petrovu reakciu – Peter mal videnie, potom mu povedal Duch Svätý, aby prišiel ku Korneliovi + tam, aby hovoril, ale čo hovoriť? + zaujímavé je, že vedel, čo má hovoriť, a tak aj my, aby sme vždy vedeli, čo máme povedať, narážam na svedectvá, keď tu na doraste hovoríme svedectvá, učíme sa to, aby sme ich vedeli povedať, keď nám Boh postaví nejakého človeka do cesty, musíme sa naučiť hovoriť svedectvá, pretože Boh nás povolal za svojich svedkov => musíme medzi sebou hovoriť; veľakrát sa zdá, že svedectvá sú komplikované, ale netreba sa báť + dôležité je aj počúvať druhých, a preto to treba skúšať, môžete napr. v nedeľu počas chvál povedať nejaké svedectvo...; máme byť pripravení + pohotoví hovoriť o Bohu, keď si to situácia vyžaduje – A obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. (Ef 6, 15)
- Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi. (Sk 10, 44-48)
– tu mi Boh ukázal, prečo sú jazyky znamením pre neveriacich = jazyky boli pre Židov ale aj pre pohanov znakom toho, že Boh začal pracovať aj s pohanmi, že Jeho milosť sa otvorila aj pre pohanov, že Boh je pre všetkých, a teda aj pre neveriacich, že Boh nikoho neuprednostňuje; no a prorokovanie je pre zbory, ktoré chladnú => Boh dáva proroctvá, videnia, aby ľudí v zbore povzbudil, že Jeho prítomnosť stále trvá; proroctvo neznamená, že za 2 roky zomrieš, ale pri proroctve je podmienka = ak, tak..., napr. ak sa budeš držať Hospodina, bude sa ti dobre vodiť, ak nie, skončíš takto + takto; proroctvo znamená, že človek dostane od Boha videnie nových vecí, ktoré má urobiť v zbore, Boh proroctvami prebúdza cirkev, dáva jej na vedomie, že stále pri nej stojí, že od nej neodišiel; o jazykoch by sa dalo veľa hovoriť, ale nemusíme...; problém kresťanstva = rieši veci, ktoré nie sú podstatné resp. nie sú v tom zbore, na tom mieste riešené Duchom svätým, napr. ľudia zistia, že existujú démoni, začnú ich teda študovať, skúmať, ale pritom v ich zbore nie je služba vyháňania démonov, ktorú ustanovil Duch svätý, tému démonov riešia na vlastnú päsť = bez Ducha Svätého; máme v zbore ľudí, ktorí majú svoje problémy, trápenia, choroby, za to sa treba modliť + ono to príde, niekedy ľudia idú smerom, ktorý vanie zo sveta = ľudia nepochopili, že Duch Svätý rieši niečo iné v zbore, netvrdím, že je príručka na to, čo Duch Svätý chce; Boh ťa postavil do písania, tak to rob, len rob + nerieš, Boh ťa postavil na dorast, tak prijímaj = robme veci tak, ako od nás Boh vyžaduje, nie tak, ako si to my predstavujeme, lebo inak je v zbore chaos; treba sa modliť za to, ako sa ľudia v zbore správajú, lebo keď sa niekto začne prehnane venovať problematike démonov, už nič nechýba, aby všade videl démonov, má to v sebe; Boh nás prevedie týmto životom tak, ako bude treba; pred tromi týždňami sme si v 2. knihe Kráľov v 22. kapitole + 23. kapitole 1-25 verši hovorili o kráľovi Joziášovi, ktorý, keď našiel knihu zákona + čítal z nej + začal sa ňou aj riadiť, mal z toho veľké požehnanie, a preto my môžeme ďalej čítať Písmo sväté, a teda pokračovať v Skutkoch v tretej kapitole
- V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu. Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu. Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás! I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich. I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského [vstaň a] choď! Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha. A všetko ľud videl, ako chodí a chváli Boha. I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri chrámových Krásnych dverách a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo. (Sk 3, 1-10) – všimnite si, že ten uzdravený človek pri chválení Boha poskakoval
- Pamätáte si ten príbeh o Dávidovi, keď sa jeho žena Míkal, Saulova dcéra, pohoršovala nad jeho poskakovaním + tancovaním pred Hospodinom, a preto jej Boh nedal deti?
- A Dávid tancoval z celej sily pred Hospodinom, opásaný ľanovým efódom. Tak Dávid a celý dom Izraela prevážali truhlu Hospodinovu s jasotom a za zvuku trúby. Keď truhla Hospodinova vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Míkal hľadela z okna, a keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Hospodinom, pohrdla ním vo svojom srdci. (2Sam 6, 14-16) + Keď sa Dávid vrátil pozdraviť svoju domácnosť, Míkal, Saulova dcéra, vyšla Dávidovi v ústrety a povedala: Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, ktorý sa dnes obnažoval pred očami dievok svojich služobníkov, ako sa obnažuje len nejaký rozpustilec. Nato Dávid povedal Míkal: Pred Hospodinom, ktorý si mňa vyvolil miesto tvojho otca a miesto celého jeho domu, a označil ma za knieža nad Hospodinovým ľudom, nad Izraelom, pred Hospodinom som sa veselil. Ešte viac sa pokorím ako teraz a budem ponížený vo vlastných očiach, ale pred dievkami, o ktorých si hovorila, budem v úcte! Preto Saulova dcéra Míkal nemala deti do dňa svojej smrti. (2Sam 6, 20-23)
– niekedy som prekvapený tým, ako chcú ľudia Boha chváliť, každý človek má svoj spôsob prežívania, je to prirodzené, ale dávajme si pozor na ľudí, ktorí chvália Boha, pozor si treba dať na to, aby sme sa nepohoršovali nad ich spôsobom vyjadrenia chvály + úcty nášmu Bohu, niekto sa pri modlení smeje, je to jeho spôsob, ako komunikuje s Bohom, starší môžu mať s tým problém, že je to neúctivé a že chýba bázeň pred Hospodinom + zase, že sú starší, ktorí čítajú svoje modlitby, pretože si chcú v pokoji popremýšľať, čo chcú Bohu povedať, mladí by zase mohli povedať, že je to bez Ducha Svätého... = každý má svoj spôsob, ako vyjadrí vďaku Bohu + ostatné spôsoby sú mu cudzie, ale to neznamená, že sú zlé, a preto sa nad nimi nepohoršujme + nezarmucujme Ducha Svätého
- Zuzka Š – Čo sa myslí tým, že vo vytržení?
- je to niečo veľmi neobyčajné, niečo také, žeby ste z toho skoro spadli z nôh, napr. keď vám majú povedať niečo dôležité, tak sa vám roztrasú nohy, ste si neistí, keď sa vám stalo niečo veľké + sami neviete, čo máte robiť
- To si myslela, čo to znamená?
 - Zuzka Š – hej...
- no, to sa tam nepíše, lebo každý to prežíva inak, je to stav, ktorý je mimo tvojho normálu, niečo, čo je extatické
- Peťova reakcia – je to zvláštne, že sa Zuzka pýta, lebo je to u nej časté (pri smiechu)... :-)
- A keďže sa potom pridržiaval Petra a Jána, všetok ľud zbehol sa k nim do siene, takzvanej Šalamúnovej, a všetci boli prestrašení. Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: Mužovia izraelskí, čo sa divíte tomuto? Alebo čo hľadíte na nás tak uprene, akoby sme svojou silou alebo zbožnosťou boli spôsobili, že chodí! (Sk 3, 11-12)
– keď niekto zbadá ľudí, ktorí sa slobodne radujú v Pánovi, tak je prestrašený, lebo vidí ľudí to robiť inak, ako on sám...
- Boh Abrahámov, Izákov, Jákobov, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, keď Pilát usúdil, že Ho treba prepustiť. Vy ste zapreli toho Svätého a Spravodlivého a vyžiadali si ako milosť muža-vraha, ale zamordovali ste Vodcu života, ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych; a my sme svedkami toho. A teraz pre vieru v Jeho meno prinavrátilo Jeho meno silu tomu, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze Neho, dala mu toto úplné zdravie pred tvárou všetkých vás. Ale teraz viem, bratia, že ste to z nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední mužovia; Boh však takto splnil, čo predzvestoval ústami všetkých prorokov, totiž, že jeho Pomazaný bude trpieť. Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána a aby vám poslal predurčeného Krista Ježiša, ktorého musia prijať nebesá až do času, v ktorom Boh napraví všetko, o čom od vekov hovoril ústami svojich svätých prorokov. Veď Mojžiš riekol: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa; toho budete poslúchať vo všetkom, čokoľvek bude vám hovoriť; ale vyhubená bude z ľudu každá duša, ktorá by neposlúchala toho proroka. Všetci proroci od Samuela rad radom, ktoríkoľvek hovorili, zvestovali aj tieto dni. Vy ste synovia prorokov a synovia zmluvy, ktorú uzavrel Boh s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky čeľade zeme. Predovšetkým vám teda vzkriesil Boh svojho Služobníka a poslal Ho, aby vás požehnal tým, že vás všetkých odvráti od vašich neprávostí. (Sk 3, 13-26)
- Všimli ste si, čo povedal Peter tomu chromému? Bola tam veľmi dobrá fráza...
- Veva M – Myslíš túto = Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského [vstaň a] choď!?
- Hej, no, čo mu teda dal? Svoje zdravie alebo čo?
 - Kia – on mu dal to, čo mal od Ježiša, dal mu svoju moc...
- Nie, čo mu dal?
 - Zuzka Š – zdravie...
- nie, teraz sme to čítali v 16. verši...
- Kiina reakcia – viem, vieru...
- ten človek pozrel Petrovi do očí + Peter mu povedal, aby vstal + išiel v mene Ježiša Krista; keď vidíte človeka, ktorý má pevnú vieru, vás to povzbudí, viera je veľká vec, ktorú vám dáva Boh, je to motor, je to obrovská moc + ten chromý človek prijal tú vieru od Petra, pretože o tom nepochyboval, prevzal si ju od neho, keď Ježiš uzdravoval, vravel – Tvoja viera ťa uzdravila! = chorý  nepochyboval o tom, že bude uzdravený; často sa stáva, že spochybníme samých seba, napr. poďme tam, alebo poďme radšej tam..., ale keď farky povie, že ideme tadiaľto, tak tadiaľ aj ideme; je dôležité ukázať vieru; Petrova viera pochádzala z Božej moci, pretože mal skúsenosti s Bohom, a preto si treba pýtať od nášho Pána rozumnosť + vieru, že je s nami
- Peťo – minule sme išli na bicykloch + bola už tma + Dáška mi povedala, že by sama nešla + ja som jej odpovedal, že ani ja nie => dôležité je vedieť, s kým ideš
- Dáškina reakcia – no ale to vám nepovedal, že na začiatku sa strepal :-) + ja len pozerám, bicykel na ceste + Peťa nikde + viete, že za šera dobre nevidím...
- Peťo – keď má človek vieru ísť za cieľom, stane sa mu, že sa pošmykne + spadne z bicykla, ale oplatí sa nasledovať cieľ; aj farky robí chyby; viera však prevyšuje tie veci, ktoré človek robí, prevyšuje jednotlivé prvky, z ktorých sa človek skadá; Maťo povedal, že Peter bol tvrdý Žid, odborne sa to povie ortodoxný, ja len tak, aby ste to vedeli...
- Maťo – aj v súčasnosti existujú ortodoxní Židia; na konci tretej kapitoly sa píše, že Boh nás požehnáva tým, že nás odvracia od našich neprávostí = čím menej blbostí urobíme, tým máme viac požehnania, Boh nás požehnáva tak, že nerobíme veci, ktoré sú v očiach sveta normálne, Boh nás učí robiť veci, ktoré nás požehnávajú, Boh chce, aby sme sa nepodobali svetu, aby sme nerobili neprávosti

- potom sme hrali volejbal, opekali, natierali plot + upravovali okolie fary...