- tento víkend sa z Božej milosti vybrali dorasťáci na výlet do Malachova, nebol to však tradičný výlet, jeho organizáciu, rôzne hry, bojard a samozrejme duchovné slovo mali na starosti dorasťáci, a preto sa dnes nad Božím slovom zamýšľala Danda :-)...
- na začiatku dorastu si Danda pre nás prichystala aktivitu = v zborovke poskrývala papieriky, na ktorých boli napísané slová z veršíka, našou úlohou bolo ich nájsť + poukladať ich v správnom poradí tak, ako znie veršík, a teda = Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú. (Jk 1, 12)
- Aká je dnešná téma?
- Kia – pokúšania...
- Čo je to pokušenie?
- Miško – keď niekto niekoho k dačomu navádza...
- Zuzkina reakcia – na zlé...
- uvediem vám jeden príklad na pokušenie = predstavte si, ako rybár hádže červíka rybám, ryba ho chce zjesť, myslí si, že keď ho zje, spraví dobre, pochutná si, nezamýšľa sa však nad tým, že ju rybár chytí...
- Zuzkina reakcia – ale je tu malá možnosť, že ho zje + nebude chytená...
- Kto nás pokúša?
- Zuzka – satan...
- satan nikdy nechce pre nás dobre, vie, že má málo času, a preto sa snaží veľmi intenzívne, mnoho ľudí vraví – Boh ma pokúša; Boh je dobrý, On nepoužíva zlo, aby dosiahol svoje ciele – Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. (Jk 1, 13-14) – tu je jasne napísané, že Boh nepokúša, ale že sú to naše žiadosti, skrze ktoré nás pokúša satan; keď sa modlíme, hovoríme neuvoď nás do pokušenia, je to zcestné, lebo Boh nás neuvádza do pokušenia, lepšia formulácia = daj, aby sme sa my nedostali do pokušenia...
- Maťova reakcia – nevtlač nás do pokušenia...
- reakcia Vevy M – nedopusť na nás pokušenia...
- Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. (1Kor 10, 13)
- Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. (Jer 29, 11) – Boh nám nechce zle, On má s nami len dobré úmysly; veľa ľudí hovorí, že Boh nás o niečo ukracuje, myslia pritom na Božie zákony, musíš, musíš, nesmieš, nesieš, Židia však Božích desatoro nebrali ako zoznam zákazov, ale ako zoznam vecí, ktoré nás majú chrániť pred hriechom...
- reakcia Vevy M – a pred jeho dôsledkami...
- Čo chráni prikázanie nepokradni?
- Janči – majetok druhých...
- Boh nám chce dobre; 1. 12. 2009 ľudia oslavovali deň boja proti AIDS – prečo taký deň vôbec existuje – lebo ľudia prestúpili Boží zákon nescudzoložíš, zaujímavosť = vedci dokázali, že keby 5 generácií zostalo verných svojmu partnerovi, AIDS by neexistoval, skončil by
- Prečo podliehame pokušeniam?
- Kia – sme v tele + sme nedokonalí a slabí...
- presne tak + nemyslíme na dôsledky = chceme, aby nám bolo dobre teraz v tejto chvíli, satan má veľmi dobrú taktiku = nepovie ti, že čítať Božie slovo je zlé, pretože je príliš zjavné, že je to od neho (diabla), ale on ide na teba rafinovanejšie = chce vložiť pochybnosti do tvojho srdca, veď tak isto to urobil aj Eve = nepovedal jej, aby zjedla ovocie, ale spochybnil ju = Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? (1M 3, 1) + Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. (1M 3, 4-6) – diablova rafinovaná taktika = 1. klamstvo, 2. spochybniť pravdivé Božie slovo, 3. lákavá ponuka, 4. presvedčiť ťa, že to, čo ti ponúka, vôbec nie je pre teba zlé + že je to pre teba lepšie ako to, čo či ponúka Boh; Eve sa zdalo, že ju Boh chcel o niečo ukrátiť, že jej Boh nechcel niečo dobré dopriať, mnohokrát to isté badať aj pri nás; On chce pre nás to najlepšie, a preto hľadajme za všetkým to, čo On od nás chce; mnohí vravia – ako mohol Boh dovoliť vojny, choroby, zločiny, alebo keby nás Boh mal naozaj rád, nedopustil by to..., ľudia zabúdajú na to, že nám Boh dal slobodnú vôľu + my sme to využili, vraveli sme, že my Ho nepotrebujeme a potom sa čudujeme, čo sa deje vo svete = hriech, môžeme sa rozhodnúť, či spravíme jedno alebo druhé, tieto veci (vojny, choroby,...) nespôsobil Boh, Boh nepotrebuje zlo, Jemu to tiež spôsobuje bolesť, ale my sme si vybrali, že Ho nechceme nasledovať... a potom to tak aj vyzerá...
- Kiina reakcia – ľudia neposlúchajú Božie prikázania, ktoré nám chcú dobre...
- Prečo sme pokúšaní? Je to trest alebo súčasť života?
- Filip – musíme byť pokúšaní, lebo inak by všetko bolo fajn + my by sme sa ďalej nedostali...
- všetci sme pokúšaní, ale nie je to za trest, veď aj sám náš Pán Ježiš Kristus bol pokúšaný, nič zlé však neurobil = nemal za čo dostať trest, a predsa bol pokúšaný – Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu. (Mt 4, 1-11)
- Ako sa brániť, keď vieme, že budeme pokúšaní?
- Zuzkina reakcia – A prečo sme teda pokúšaní?
- je to satanov nástroj ako nás odtiahnuť od Boha, je to jeho zbraň, využíva našu slabosť + vie, ako má na nás ísť...
- Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli. Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána. Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách. Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal. Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad. Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: šahni si ku mne! On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk, ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu? Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou. Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu – a z domácich nikto nebol v dome – chytila ho za šaty a povedala: šahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von. Keď vedela, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von, zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala. Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von. A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov; i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech. Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von. Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení. Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu. Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť. Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil. (1M 39) – prečítali sme si príbeh o Jozefovi, ktorý bol pokúšaný...
- Pozrite sa ešte raz na úsek, v ktorom bol pokúšaný! Čo urobil, keď ho žena pokúšala?
- Miško – ušiel...
- Ešte niečo predtým spravil... Čo to bolo?
- Zuzka – odmietol ju...
- vymenoval dobré veci, ktoré mu dal Boh + poukázal na to, že mu jeho pán nič neodoprel okrem svojej ženy, vymenoval to, čím ho Boh požehnal...; keď sme nevďační, ľahšie podľahneme pokušeniu, Jozef mohol byť nevďačný – bratia ho predali, bol nútený odísť do cudzej krajiny, ktorú nepoznal, nemohol hovoriť materinským jazykom..., my sa mnohokrát sťažujeme napr. máme nárok vychutnať si život, Jozef sa však nesťažoval, ale zveril sa Bohu do rúk a Boh ho požehnal...; existujú 2 pohľady na svet (Danda nám ukázala pohár, v ktorom bola do polovice voda)
- Kiina reakcia – no dobre, Danda, najskôr sa napi...
- Kiina reakcia vzápätí - :-) :-) :-)
- Čo vidíte?
- Janči, Miško – pohár poloprázdny, poloplný...
- keď o tom pohári povieme, že je poloprázdny, sústreďujeme sa na to, čo tam nie je, ale keď povieme, že je poloplný, sústreďujeme sa na to, čo tam je => je dôležité na čo sa človek sústreďuje, môžeme si všímať, čo nám Boh v živote požehnal, ako to urobil aj Jozef, ktorý vymenoval dobré veci od Boha, bol vďačný = vďačnosť pomáha odolať pokušeniam + človek si uvedomuje, že všetko, čo má, je od Boha...
- Kiina reakcia – človek chce stále viac, v Édene mal človek zakázané jesť iba z jedného stromu, jemu nestačilo jesť z tých, ktoré mu dal Boh, on chcel viac, žiadal si viac...
- satan nám ukazuje zlé veci, aby sme ľahšie podľahli pokušeniu, keď bol Jozef pokúšaný ženou jeho pána, utiekol, prestal sa s ňou stýkať, vyhýbal sa jej, išiel ďalej od nej => keď vieme, že nás môže niečo pokúšať, vzdiaľme sa od toho – príklad č. 1 – keď nechceš ísť do Londýna, nechoď lietadlom, čím si bližšie k Londýnu, tým sa ti ťažšie zoskakuje (z lietadla), príklad č. 2 – na nete som videla video, bol to pokus s 15 deťmi, ktoré boli v miestnosti, v ktorej boli poschovávané kamery, bol tam stôl + pre deti boli pripravené maršmely (sladká pochúťka), do miestnosti prišiel ujo + povedal deťom, že môžu zjesť maršmely, ale ak počkajú, kým sa vráti, poleje ich ešte čokoládou, ujo však zámerne dlho nechodil, a tak niektoré deti neodolali a jedli, keď sa ujo vrátil, polial maršmely čokoládou a povedal deťom, že donesie ešte ďalšie maršmely, ak ich nezjedia + počkajú na neho, iba 3 deti z 15-tich nezjedli ani jednu maršmelu = vydržali do konca, 12 detí podľahlo, rozdiel je ale v tom, že deti nemali zakázané ich zjesť...
- Kiina reakcia – je ťažké odoprieť si, keď to máš na dosah...
- pri tom pokuse jedno dievčatko odsunulo tanier, aby ho maršmely až tak nelákali, ale niektoré deti maršmely voňali, ďalšie dieťa ho olízlo, iné z neho po kúskoch ujedávalo, až ho nakoniec zjedlo celé, čím sme bližšie k pokušeniu, tým ťažšie mu odoláme + deti, ktoré nezjedli maršmely, zároveň prejavili ujovi dôveru, dôverovali mu, že im donesie ďalšie => tým, že poslúchame Boha, vyjadrujeme Mu svoju dôveru, dôverujeme Mu, že má s nami dobrý zámer, keby sme Mu nedôverovali, Jeho prikázania by nemali zmysel, ale ak Mu dôverujeme, poslúchame Jeho prikázania, veď má nás rád; dôležitá vec = utiecť od pokúšania, neostávať blízko neho – svedectvo – na intráku na jednej izbe kecali baby, postupne to však začalo spieť k ohováraniu, vtedy som si uvedomila, že mám 2 možnosti = buď ostanem, alebo môžem ísť von, ak však ostanem, je malá šanca, že nebudem ohovárať, mala som v hlave taký boj, v izbe som ale ostala, ide o princíp = ak vieš, že pokúšanie príde, uteč, vždy je ťažké utiecť od pokúšania – vravíš si – veď nemusíš ohovárať, budeš iba sedieť, diabol však vie, že je pre teba ťažké neohovárať...
- Maťova reakcia – veľmi sa mi páčila posledná myšlienka, veď ani Ježiš sa nešiel nechať pokúšať, sú ľudia, ktorí si myslia, že sú silnejší ako diablove pokúšanie, my sa ale máme pokúšaniu vyhýbať, nie vystavovať, ak však už je tu, treba proti nemu bojovať, iné je, keď tam musíš ísť, ale keď si môžeš vybrať, či tam pôjdeš alebo nie, nechoď tam, nemyslite si, že to zvládnete, ani Ježiš Kristus nešiel sám do pokúšania, Duch Ho viedol na púšť aby Ho tam diabol pokúšal, vyhýbajte sa pokúšaniu!!!
- k tomu treba pridať aj pokoru, treba si uvedomiť, že ty sám si slabý, že to sám nezvládneš, nie sme dosť silní, aby sme to zvládni sami...
- tentokrát nám vedúci veršík nedodali... :-(
- Aká je dnešná téma?
- Kia – pokúšania...
- Čo je to pokušenie?
- Miško – keď niekto niekoho k dačomu navádza...
- Zuzkina reakcia – na zlé...
- uvediem vám jeden príklad na pokušenie = predstavte si, ako rybár hádže červíka rybám, ryba ho chce zjesť, myslí si, že keď ho zje, spraví dobre, pochutná si, nezamýšľa sa však nad tým, že ju rybár chytí...
- Zuzkina reakcia – ale je tu malá možnosť, že ho zje + nebude chytená...
- Kto nás pokúša?
- Zuzka – satan...
- satan nikdy nechce pre nás dobre, vie, že má málo času, a preto sa snaží veľmi intenzívne, mnoho ľudí vraví – Boh ma pokúša; Boh je dobrý, On nepoužíva zlo, aby dosiahol svoje ciele – Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. (Jk 1, 13-14) – tu je jasne napísané, že Boh nepokúša, ale že sú to naše žiadosti, skrze ktoré nás pokúša satan; keď sa modlíme, hovoríme neuvoď nás do pokušenia, je to zcestné, lebo Boh nás neuvádza do pokušenia, lepšia formulácia = daj, aby sme sa my nedostali do pokušenia...
- Maťova reakcia – nevtlač nás do pokušenia...
- reakcia Vevy M – nedopusť na nás pokušenia...
- Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. (1Kor 10, 13)
- Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. (Jer 29, 11) – Boh nám nechce zle, On má s nami len dobré úmysly; veľa ľudí hovorí, že Boh nás o niečo ukracuje, myslia pritom na Božie zákony, musíš, musíš, nesmieš, nesieš, Židia však Božích desatoro nebrali ako zoznam zákazov, ale ako zoznam vecí, ktoré nás majú chrániť pred hriechom...
- reakcia Vevy M – a pred jeho dôsledkami...
- Čo chráni prikázanie nepokradni?
- Janči – majetok druhých...
- Boh nám chce dobre; 1. 12. 2009 ľudia oslavovali deň boja proti AIDS – prečo taký deň vôbec existuje – lebo ľudia prestúpili Boží zákon nescudzoložíš, zaujímavosť = vedci dokázali, že keby 5 generácií zostalo verných svojmu partnerovi, AIDS by neexistoval, skončil by
- Prečo podliehame pokušeniam?
- Kia – sme v tele + sme nedokonalí a slabí...
- presne tak + nemyslíme na dôsledky = chceme, aby nám bolo dobre teraz v tejto chvíli, satan má veľmi dobrú taktiku = nepovie ti, že čítať Božie slovo je zlé, pretože je príliš zjavné, že je to od neho (diabla), ale on ide na teba rafinovanejšie = chce vložiť pochybnosti do tvojho srdca, veď tak isto to urobil aj Eve = nepovedal jej, aby zjedla ovocie, ale spochybnil ju = Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? (1M 3, 1) + Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. (1M 3, 4-6) – diablova rafinovaná taktika = 1. klamstvo, 2. spochybniť pravdivé Božie slovo, 3. lákavá ponuka, 4. presvedčiť ťa, že to, čo ti ponúka, vôbec nie je pre teba zlé + že je to pre teba lepšie ako to, čo či ponúka Boh; Eve sa zdalo, že ju Boh chcel o niečo ukrátiť, že jej Boh nechcel niečo dobré dopriať, mnohokrát to isté badať aj pri nás; On chce pre nás to najlepšie, a preto hľadajme za všetkým to, čo On od nás chce; mnohí vravia – ako mohol Boh dovoliť vojny, choroby, zločiny, alebo keby nás Boh mal naozaj rád, nedopustil by to..., ľudia zabúdajú na to, že nám Boh dal slobodnú vôľu + my sme to využili, vraveli sme, že my Ho nepotrebujeme a potom sa čudujeme, čo sa deje vo svete = hriech, môžeme sa rozhodnúť, či spravíme jedno alebo druhé, tieto veci (vojny, choroby,...) nespôsobil Boh, Boh nepotrebuje zlo, Jemu to tiež spôsobuje bolesť, ale my sme si vybrali, že Ho nechceme nasledovať... a potom to tak aj vyzerá...
- Kiina reakcia – ľudia neposlúchajú Božie prikázania, ktoré nám chcú dobre...
- Prečo sme pokúšaní? Je to trest alebo súčasť života?
- Filip – musíme byť pokúšaní, lebo inak by všetko bolo fajn + my by sme sa ďalej nedostali...
- všetci sme pokúšaní, ale nie je to za trest, veď aj sám náš Pán Ježiš Kristus bol pokúšaný, nič zlé však neurobil = nemal za čo dostať trest, a predsa bol pokúšaný – Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu. (Mt 4, 1-11)
- Ako sa brániť, keď vieme, že budeme pokúšaní?
- Zuzkina reakcia – A prečo sme teda pokúšaní?
- je to satanov nástroj ako nás odtiahnuť od Boha, je to jeho zbraň, využíva našu slabosť + vie, ako má na nás ísť...
- Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli. Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána. Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách. Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal. Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad. Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: šahni si ku mne! On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk, ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu? Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou. Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu – a z domácich nikto nebol v dome – chytila ho za šaty a povedala: šahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von. Keď vedela, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von, zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala. Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von. A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov; i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech. Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von. Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení. Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu. Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť. Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil. (1M 39) – prečítali sme si príbeh o Jozefovi, ktorý bol pokúšaný...
- Pozrite sa ešte raz na úsek, v ktorom bol pokúšaný! Čo urobil, keď ho žena pokúšala?
- Miško – ušiel...
- Ešte niečo predtým spravil... Čo to bolo?
- Zuzka – odmietol ju...
- vymenoval dobré veci, ktoré mu dal Boh + poukázal na to, že mu jeho pán nič neodoprel okrem svojej ženy, vymenoval to, čím ho Boh požehnal...; keď sme nevďační, ľahšie podľahneme pokušeniu, Jozef mohol byť nevďačný – bratia ho predali, bol nútený odísť do cudzej krajiny, ktorú nepoznal, nemohol hovoriť materinským jazykom..., my sa mnohokrát sťažujeme napr. máme nárok vychutnať si život, Jozef sa však nesťažoval, ale zveril sa Bohu do rúk a Boh ho požehnal...; existujú 2 pohľady na svet (Danda nám ukázala pohár, v ktorom bola do polovice voda)
- Kiina reakcia – no dobre, Danda, najskôr sa napi...
- Kiina reakcia vzápätí - :-) :-) :-)
- Čo vidíte?
- Janči, Miško – pohár poloprázdny, poloplný...
- keď o tom pohári povieme, že je poloprázdny, sústreďujeme sa na to, čo tam nie je, ale keď povieme, že je poloplný, sústreďujeme sa na to, čo tam je => je dôležité na čo sa človek sústreďuje, môžeme si všímať, čo nám Boh v živote požehnal, ako to urobil aj Jozef, ktorý vymenoval dobré veci od Boha, bol vďačný = vďačnosť pomáha odolať pokušeniam + človek si uvedomuje, že všetko, čo má, je od Boha...
- Kiina reakcia – človek chce stále viac, v Édene mal človek zakázané jesť iba z jedného stromu, jemu nestačilo jesť z tých, ktoré mu dal Boh, on chcel viac, žiadal si viac...
- satan nám ukazuje zlé veci, aby sme ľahšie podľahli pokušeniu, keď bol Jozef pokúšaný ženou jeho pána, utiekol, prestal sa s ňou stýkať, vyhýbal sa jej, išiel ďalej od nej => keď vieme, že nás môže niečo pokúšať, vzdiaľme sa od toho – príklad č. 1 – keď nechceš ísť do Londýna, nechoď lietadlom, čím si bližšie k Londýnu, tým sa ti ťažšie zoskakuje (z lietadla), príklad č. 2 – na nete som videla video, bol to pokus s 15 deťmi, ktoré boli v miestnosti, v ktorej boli poschovávané kamery, bol tam stôl + pre deti boli pripravené maršmely (sladká pochúťka), do miestnosti prišiel ujo + povedal deťom, že môžu zjesť maršmely, ale ak počkajú, kým sa vráti, poleje ich ešte čokoládou, ujo však zámerne dlho nechodil, a tak niektoré deti neodolali a jedli, keď sa ujo vrátil, polial maršmely čokoládou a povedal deťom, že donesie ešte ďalšie maršmely, ak ich nezjedia + počkajú na neho, iba 3 deti z 15-tich nezjedli ani jednu maršmelu = vydržali do konca, 12 detí podľahlo, rozdiel je ale v tom, že deti nemali zakázané ich zjesť...
- Kiina reakcia – je ťažké odoprieť si, keď to máš na dosah...
- pri tom pokuse jedno dievčatko odsunulo tanier, aby ho maršmely až tak nelákali, ale niektoré deti maršmely voňali, ďalšie dieťa ho olízlo, iné z neho po kúskoch ujedávalo, až ho nakoniec zjedlo celé, čím sme bližšie k pokušeniu, tým ťažšie mu odoláme + deti, ktoré nezjedli maršmely, zároveň prejavili ujovi dôveru, dôverovali mu, že im donesie ďalšie => tým, že poslúchame Boha, vyjadrujeme Mu svoju dôveru, dôverujeme Mu, že má s nami dobrý zámer, keby sme Mu nedôverovali, Jeho prikázania by nemali zmysel, ale ak Mu dôverujeme, poslúchame Jeho prikázania, veď má nás rád; dôležitá vec = utiecť od pokúšania, neostávať blízko neho – svedectvo – na intráku na jednej izbe kecali baby, postupne to však začalo spieť k ohováraniu, vtedy som si uvedomila, že mám 2 možnosti = buď ostanem, alebo môžem ísť von, ak však ostanem, je malá šanca, že nebudem ohovárať, mala som v hlave taký boj, v izbe som ale ostala, ide o princíp = ak vieš, že pokúšanie príde, uteč, vždy je ťažké utiecť od pokúšania – vravíš si – veď nemusíš ohovárať, budeš iba sedieť, diabol však vie, že je pre teba ťažké neohovárať...
- Maťova reakcia – veľmi sa mi páčila posledná myšlienka, veď ani Ježiš sa nešiel nechať pokúšať, sú ľudia, ktorí si myslia, že sú silnejší ako diablove pokúšanie, my sa ale máme pokúšaniu vyhýbať, nie vystavovať, ak však už je tu, treba proti nemu bojovať, iné je, keď tam musíš ísť, ale keď si môžeš vybrať, či tam pôjdeš alebo nie, nechoď tam, nemyslite si, že to zvládnete, ani Ježiš Kristus nešiel sám do pokúšania, Duch Ho viedol na púšť aby Ho tam diabol pokúšal, vyhýbajte sa pokúšaniu!!!
- k tomu treba pridať aj pokoru, treba si uvedomiť, že ty sám si slabý, že to sám nezvládneš, nie sme dosť silní, aby sme to zvládni sami...
- tentokrát nám vedúci veršík nedodali... :-(
- po doraste sme skladali Pohľady a potom hybaj do Malachova :-):-):-)
