- Oznamy: 13. 2. 2010 (sobota) – ak Pán bude chcieť, bude o 16:00 h v Malachove akcia ADAMa, uvaríme puding, pozrieme zaujímavý film + budú aj pagáčiky!; ADAM, ak Pán dá, bude každý mesiac organizovať takúto akciu, neskôr, keď bude teplejšie, uvaríme vonku guláš, pohrabeme lístie, posadíme stromčeky, urobíme si branecký výcvik, budeme strieľať zo vzduchoviek + pracovať s kompasom...
 - 20. 2. 2010 (sobota) – ak Pán dovolí, budeme na výlete v Malachove, pôjdeme tam v piatok, v piatok prídeme na faru ako obyčajne = 15:30 h, ešte sa nevie, či bude dorast na fare alebo až v Malachove, budeme tam do pondelka + v nedeľu, samozrejme, pôjdeme do kostola, po chválach sa vrátime naspäť do Malachova, Dáška má na starosti aktivity, Gabo kuchyňu a Maťo slovo + my im pritom pomôžeme...
 - 24-26. 2. 2010 (streda – piatok cez jarné prázdniny) – ak Pán povolí, uskutoční sa denný biblický tábor, v stredu sa pôjde na hrad do Slovenskej šupče, vo štvrtok na Pustý hrad do Zvolena a v piatok na kone na Sliač + potom ešte môžete prísť na dorast...

- opakovaním Listu Jakuba bol poverený Gabo...
- Čo sme doteraz preberali?
 - Kia – List Jakuba...
- na jeho zopakovanie som si pripravil príbeh...
- Teodor a Edita žili v jednej bytovke. Odmalička boli priatelia. Keď sa v škole organizoval kurz spoločenských tancov, prihlásili sa. Išlo im to veľmi dobre. Edite sa rôzne tance páčili. Teodorovi sa najviac páčila samba. Po skončení kurzu sa organizoval tanečný venček. Obaja sa naň veľmi tešili. Výborne sa bavili. Tesne pred koncom Edita vyzvedala: „Teo, kedy si ešte pôjdeme zatancovať?“ „No, neviem... Ale keď sa bude znova organizovať nejaká tanečná akcia, určite pôjdeme spolu, dobre?“ „Super! Už teraz sa teším!“ šťastne sa usmiala Edita. Čas plynul. V Teovej triede sa objavila nová spolužiačka Katka. Prisťahovala sa z Hertníka, malej dedinky blízko Bartošoviec. Teo sa s ňou rýchlo zoznámil. Mali spoločné záľuby, hudbu a dorast. Trávili spolu veľa času. K okrúhlemu výročiu založenia školy sa organizoval ples. Katka vravela Teovi, žeby tam rada šla. Teo nevedel, čo má robiť. Má ísť na ples s Editou, ktorej to sľúbil, alebo s Katkou, ktorá sa mu veľmi páčila? Dlho sa jatril, a preto sa rozhodol, že sa po futbale poradí s Marcelom. „Marcel, čo by si robil, keby si sľúbil Edite, že pôjdeš s ňou na ples, ale je tu aj Katka? Však vieš, že sa mi páči a tak... No, som v koncoch, neviem, čo mám robiť...“ „Čo, ale to je jasné ako facka, kámo! Počúvaj hlas srdca! Kašli na staré sľuby! Zavolaj tam Katku!“ „Myslíš, že je to cool riešenie?“ vypliešťal oči Teo. „Jasné, kámo!“ hrdinsky sa tváril Marcel. Teo ostal ešte viac zmetený. Preto sa rozhodol rýchlo navštíviť Ondreja, ktorý bol jeden z jeho najlepších priateľov. „Počuj, Ondrej, mám fatálny problém! Bude školský ples a sľúbil som Edite, že ju tam vezmem, ale je tu aj Katka... Neviem sa rozhodnúť, koho mám pozvať na ten ples, čo povieš?“ „No, ja by som si stál za slovom... Tuším, som to tak čítal aj v Biblii, že nech je vaše áno - áno a nie - nie. Katke to môžeš vysvetliť. Určite to pochopí...“ „Myslíš, alebo si bude myslieť o mne, že som totálny looser?“ „No, myslím, že nie... Ale môžeme sa za to pomodliť, aby to bolo v poho, čo ty na to?“ „OK!“ Potom sa spolu pomodlili a prosili Boha, aby sa Teo správne rozhodol. Teovi sa uľavilo a veselšie odišiel domov. Na ďalší deň sa rozhodol tento pálčivý problém rozseknúť ako gordický uzol. Najskôr vyhľadal Katku a vysvetlil jej, prečo ju nemôže pozvať na ples. Katka to pochopila, ocenila, že Teo nie je ako vietor a stojí si za slovom a páčil sa jej ešte viac ako predtým. Po obede stretol aj Editu a pozval ju na ples. Mala veľkú radosť a hneď po škole si začala zháňať šaty a iné drobnosti na ples...
- Čo si myslíte, čo je vaša úloha?
 - nikto nič
- rozanalyzujte tento príbeh v dvojiciach + nájdite v ňom veci, ktoré sme preberali z Jakuba...
- Čo ste tam našli?
 - Janči – k poslednej téme modlitbu, keď sa tam pomodlili + vytrvalosť, to Broňo povedal...
 - Broňo – vytrvalosť k skúškam, uprednostňovanie osôb, keď uprednostnil Editu pred Katkou + modlitbu...
 - Zuzka – my sme našli v jadre celú 2. kapitolu Jakuba, v prvom odstavci bolo proti prijímaniu osôb, ďalej viera a skutky, pretože mali spoločné záujmy, hudbu a dorast, asi boli veriaci => mal skutky viery = nechcel klamať, potom v 3. kapitole o jazyku, ďalej áno – áno, nie – nie = dával si pozor na to, čo hovorí, pomodlili sa => modlitba…
 - Kia – našli sme tam múdrosť zemskú + nebeskú, zhora + je tu kontrast = keď išiel za Marcelom, Marcel mu povedal, aby počúval hlas svojho srdca x keď išiel za Ondrejom, Ondrej mu navrhol, aby sa pomodlili = aby počúval hlas Boží + že nemáme byť iba poslucháčmi slova Božieho, ale aj Jeho činiteľmi, ďalej uprednostňovanie, jazyk, plánovanie = plánovali, keď sa znova bude organizovať ples...
 - Veva M – o jazyku – máme si stáť za slovom, vaše áno nech je áno a nie – nie, keď si budeme stáť za slovom = náš skutok viery, ak sa niekomu nedostáva múdrosť zhora, nech si ju prosí od Otca = oni sa modlili + prosili Boha...
- prebrali sme veľa vecí z Jakuba, bolo to dokopy 10 tém = skúšky, pokúšanie, slovo, uprednostňovanie osôb, živá a mŕtva viera, jazyk, konflikty, plány do budúcnosti, druhý príchod Ježiša Krista, modlitba, dnes si zopakujeme prvých 5 tém...; tento príbeh predstavoval jednu skúšku v živote veriaceho človeka, išlo v nej o to, či si veriaci človek bude stáť za svojím slovom -Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok. Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej. Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta. Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána – muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály. Brat, ktorý je v nízkom postavení, nech sa chváli svojou vyvýšenosťou, a bohatý svojou poníženosťou, pretože sa pominie ako kvet trávy. Lebo vyšlo slnko so svojou pálčivosťou, spálilo trávu, jej kvet opršal a krása jej zjavu zahynula. Tak vyjde nazmar aj boháč na svojich cestách. Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú. (Jk 1,2-12) + Utvrdzovali duše učeníkov povzbudzujúc ich, aby zotrvali vo viere, a že: Cez mnohé súženie musíme vojsť do kráľovstva Božieho. (Sk 14,22) + A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám znie ako synom: Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá; lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. (Žid 12,5-6) – to bolo k skúškam...
- v tom príbehu má Teo celý čas pokušenie nedodržať svoje slovo – Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech – vykonaný – splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa. Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou jeho stvorení. (Jk 1,13-18) + Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre zvody na hriech; zvody síce musia prísť, ale beda človeku, z ktorého prichádza zvádzanie. Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky alebo obe nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď; lebo lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal obe oči, a hodili by ťa do ohnivého pekla. (Mt 18,5-9) + Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. (1Kor 10,13) + Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom. (2Kor 11,3) – to bolo k pokušeniu...
- ďalšia téma = Božie slovo – Ondrej Teovi radil, aby sa rozhodol na základe toho, čo čítal v Biblii – áno – áno, nie – nie – Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. (Jk 1,22-25) + Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. (Jn 14,26) + Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila. (Jn 1,1-5) + Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. (2Kor 3,5-6) – to bolo k Božiemu slovu...
- ďalej ste v tom príbehu našli uprednostňovanie osôb – Bratia moji, neuprednostňujte nikoho, keďže veríte v nášho osláveného Pána Ježiša Krista. Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu, a vošiel by aj chudobný v chatrnom rúchu, a vy by ste s úľubou pohliadli na toho, čo má nádherné rúcho, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! ale tomu chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam, alebo sadni si mi ku nohám! či ste nerobili rozdiel medzi sebou a nesúdili podľa zlého uvažovania? Počujte, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudobní, nevyvolil, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva zasľúbeného tým, čo Ho milujú? Ale vy ste znevážili chudobného. Či nie bohatí vás utláčajú a vláčia po súdoch? Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami? Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dobre činíte. Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov. Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. Aj hovorte aj konajte ako ľudia, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. Lebo nemilosrdný bude súd nad tým, kto nepreukazoval milosrdenstvo; milosrdenstvo nemá strach pred súdom. (Jk 2,1-13) + Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci. (Mt 22,37-40) + Lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom bohov, Pánom pánov, Bohom veľkým, mocným a hrozným, ktorý nikoho neuprednostňuje a neprijíma úplatky; prisluhuje právo sirote i vdove, miluje cudzinca a dáva mu chlieb i odev. (5M 10,17-18) – to bolo k uprednostňovaniu...
- posledná téma z prvej pätice, ktorú si dnes zopakujeme = živá a mŕtva viera – v našom príbehu Ondrej chodí na dorast + modlí sa + dodržal svoje slovo, z toho sa dá vydedukovať, že je veriaci – Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa! ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď svojho syna Izáka položil na obetný oltár? Vidíš – viera spolupracovala s jeho skutkami a skutkami sa stala dokonalou, a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím. Vidíte, že zo skutkov býva človek ospravedlnený, a nie zo samej viery. Podobne aj neviestka Rachab: či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vypustila? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov. (Jk 2,14-26) + Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rím 6,23) + Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (Ef 2,8-10)
- na tomto krátkom príbehu ma prekvapilo, koľko veľa tém sa tam dalo nájsť...
- Kiina reakcia – To je všetko?
- na základe prvých piatich tém sme si vymysleli príbeh, ale bola tam aj modlitba, konflikt, jazyk, plány do budúcnosti...
- Maťova reakcia – sústredil sa na 5 tém, ale všimnite si, ako to so všetkým súvisí, všetko tam musí byť, iba na 5 tém by sa to nedalo vymyslieť, všetko je súčasťou života + zaujímavé je, že pri tom uprednostňovaní vraví Jakub, že je to hriech + porovnáva to s cudzoložstvom, poukazuje na to, že uprednostňovanie nie je neškodné, je to hriech úplne rovnaký ako cudzoložstvo, nerobí medzi tým rozdiel, keď nerobíme dobre, keď nepovzbudzujeme, hrešíme, je to to isté, ako keby sme zabili, je to hriech, možno nemá také následky medzi ľuďmi vo svete, žeby mali ísť za to do väzenia..., vo svete za vraždu máte väzenie, za klamstvo vilu, v Božích očiach je to aj to hriech, keď to vyznáme + budeme činiť pokánie + budeme Ho prosiť o silu, aby sme opustili svoj hriech, On nás očistí Jeho krvou...
- Peťova reakcia – niečo podobné je to s desatoro, človek to prirodzene kastuje – to je ťažký hriech..., zabúda pritom na to, že v jednom balíku je aj nezabiješ aj neoklameš, sú to veľmi tvrdé slová, nejde to do hlavy tým, ktorí sú nasiaknutí svetskými zákonmi, spravodlivosť nie je z ľudského zákona, ale spravodlivosť je Boh, Boh je definícia spravodlivosti + tí, ktorí sú v Biblii spomínaní ako spravodliví, sú v Bohu spravodliví, s Božou spravodlivosťou máme problém, lebo je proti telu, ak hrešíme, nezastavujme sa pritom, že sme hriešni, (zmierenie sa s hriechom, namiesto snahy ho odstrániť) treba si uvedomiť, že náš hriech nás oddeľuje od Boha, niektorí nosia nálepku, že sú hriešni, a tým to hasne = neriešia hriech vo svojom živote, vidím to na veľa ľuďoch, ale aj voči samému sebe poľavujem..., hriech berú ako bežnú súčasť života, samozrejme, že hriech príde..., neakceptujte ho, nezmierte sa s tým – že ja som už raz taký, že to tak vždy bude – Boh má moc vás zmeniť...
- Maťo – prečo je Bohu jedno, či si niekoho zabil, alebo či si klamal – uvedomte si, že sme stvorení na Boží obraz => niekedy ťa bolí menej facka, ako keď ťa niekto ohovára, oklame, niektoré veci od Boha máme proste zdedené..., pre Boha je podstatný vzťah, keď ho narúšaš, Boha to bolí + Jemu je jedno, ako ho narúšaš, vnímanie vecí nie je absolútne – vražda nie je to najhoršie, Bohu nejde o fazuľky, ide Mu o vzťah, pre Neho je rovnako dôležité, aby si nezabíjal aj neklamal, pretože v opačnom prípade sa obidvoma spôsobmi od Neho odvraciaš, dôležitý je večný život, to je dôležité, či si od Neho vzdialený 2 cm a či 10 cm, pri Jeho nekonečnosti Mu je to jedno, si od Neho vzdialený, keď sa na teba priateľ zle pozrie, niekedy ťa to viac bolí, ako keď ťa niekto kopne do zadku, vzťah je dôležitý...
- Peťova reakcia – Boh je jeden frajer, je nad nami, prevyšuje nás, je nad vecou, vie pomenovať pointu, vie, o čo ide, ide o večný život, spoločenstvo s Bohom...
- reakcia Vevy M – pre Boha je dôležitý konečný dôsledok, výsledok = či budeš s Ním večne alebo nie, mne to prišlo ako to s tým okom a rukou – pre Boha nie je dôležité, koľko máš očí alebo rúk, nezáleží Mu na tvojom fyzickom zjave, ale na hriechu, ktorý ťa od Neho oddeľuje, ten Ho zaujíma, ten je tvojou prekážkou vo vzťahu s Ním, a nie počet očí, rúk...
- a ešte veršík, ktorý sa máme naučiť naspamäť = Čo človek rozsieva, to bude aj žať!... V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať. (Gal 6,7 + 9) + predchádzajúci veršík bol asi = Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! (1Tes 5,16-17)