- v poradí 3. Božie prikázanie nám rozobral Maťo...
- skôr, ako nám Maťo začal niečo hovoriť, prihlásila sa o slovo Veva M...
- skôr, ako nám Maťo začal niečo hovoriť, prihlásila sa o slovo Veva M...
- Veva M – chcela by som vám povedať svedectvo o tom, čo sa mi dnes stalo..., celý tento týždeň som mala v škole dosť náročný, veľa písomiek a tak..., vo štvrtok som sa rozhodla, že si oddýchnem + prídem na biblickú, čo nerobievam..., zavolala som aj svoju mamu + ona súhlasila, farky mal slovo o Mormónoch, povedala som si - no dobre, tak si to vypočujem..., čakala som totiž niečo iné, niečo, čo práve riešim..., nikdy totiž neviem, aká je téma na biblickej, viem síce, že ju nájdem v Pohľade, ale nejako sa o to nezaujímam..., to bol štvrtok..., v piatok máme v škole prvé dve hodiny marketing, je to predmet, na ktorom rozoberáme hocičo, ale fakt hocičo!, už ani neviem, ako to všetko presne začalo..., spomínam si len, že spolužiačky spomínali akúsi neosobnú energiu, vyššiu moc, štvrtú dimenziu, auru okolo človeka, keď sa postaví pred bielu stenu..., potom sa učiteľka začala pýtať, čomu veríme + chcela vedieť aj môj názor, vedela totiž, že som veriaca, lebo som robila jeden projekt o neziskových organizáciách, kde som spomenula ADAM-a, n. o., tak som jej + ostatným spolužiačkam svedčila..., potom začala splietať niečo o kresťanoch na juhu Ameriky v Utahu, nevedela si spomenúť, ako sa volajú, vedela však, že ich meno sa začínalo na M, Mormóni! vykríkla som, vtedy mi to všetko doplo..., to nie ja som si prišla oddýchnuť na biblickú, to ma tam Boh poslal..., potom som im rozprávala trochu o Mormónoch, čo som si letmo zapamätala z biblickej..., moja bývalá spolužiačka zo základnej si niečo šomrala s ostanými babami, učiteľka ju vyzvala, aby povedala, o čom sa bavia..., O Mormónoch!, odvetila, bola totiž jeden rok (3. ročník) v Amerike + hovorila, že prišla s nimi do kontaktu, hovorila osobné svedectvá, čo s nimi zažila..., a ja som si spomínala pri jej rozprávaní na včerajšiu biblickú...; je úžasné, ako Boh koná v našich životoch, je úžasné, keď sa deje Jeho vôľa, On vie, prečo veci robí...
- Minule sme mali 2. Božie prikázanie... Pamätáte si, o čom bolo?
- Broňo – o modlách...
- bavili sme sa o konkrétnych modlách, o fyzických, hmotných..., k tomu chcem ešte čosi dodať = na doraste sa snažíme, aby vždy bolo povedané Božie slovo také, aké je, nemyslite si, že my sme tí najsvätejší, že to máme v malíčku, ale aj my sme zhrešili..., v Božom slove hľadáme oporu pre reálny život, nikdy nie sme stopercentní, naším záujmom je, aby sme mohli vedieť, čo znamená byť svätý, aby sme vedeli, o čo sa máme oprieť...
- Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! (2M 20,7)
- na začiatok chcem, aby ste sa zamysleli, či akékoľvek meno je dôležité...
- Je dôležité pre Boha, aby sme my mali nejaké mená?
- Kia – Môžem sa opýtať? Keď Boh vraví, že si vyryl naše mená do dlaní, myslí sa tým naše alebo tie nové?
- neviem..., isté je ale, že dostaneme nové mená v Jeruzaleme...
- (Simonka smutná, ufňukaná...)
- Simonka, čo ti je?
- Simonka – nadávala som na brata...
- Zuzkina reakcia – Prečo?
- Simonka – provokoval ma a tak...
- Zuzkina reakcia – a ty si sa nechala vyprovokovať...
- potom sa o tom porozprávame, potom to budeme riešiť...; Boh nám dá nové mená...
- Záleží Bohu, aby sme mali mená?
- Danda – je dôležité, či sú naše mená zapísané v knihe života, ale na tom, či sa volám Danda, Bohu asi nezáleží...
- keď sa Boh prihovára k ľuďom, oslovuje ich skrze ich mená + asi tieto mená sú v knihe života, nové mená dostaneme, keď vznikne nový Jeruzalem, ktorý bude až po poslednom súde...; Boh aj mení naše mená, mení ich už tu, na zemi, napr. Abrám = otec vyvyšujúci Boha, zmenil na Abrahám = otec množstva, alebo Sáraj na Sáru => je jasné, že Bohu na tom záleží, napr. aj v Izaiášovi sa píše o Jákobovi – Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! (Iz 43,1) – povolal som ťa tvojím menom => Bohu na tom záleží..., On nás pozná po mene...
- Myslíte si, že je dôležité, ako veci okolo seba pomenúvame? Napr. okno sa volá okno...
- Danda – podľa mňa nie, Bohu bolo jedno, ako Adam pomenuje zvieratá, napr. že opica sa bude volať opica, nechal to na Adama...
- Boh mu dal tú úlohu, aby ju vyriešil...; mená si musíš vytvoriť, Bohu na tom záleží; keď už máme zavedené názvoslovie, nie je jedno, či povieš exkrement alebo hovno alebo ešte niečo horšie..., Bohu na tom záleží, pri Adamovi to bola Božia vôľa..., nie je jedno, ako to nazývame...
- Sú pre ľudí dôležité mená?
- Danda – áno...
- aj pre ľudí sú mená dôležité => nie je jedno, ako sa voláme; zaujímavosť z histórie = keď Židia prepisovali Mojžišove knihy + narazili na meno Jahve (JHVH), vždy si zobrali nové pero, takto Mu vzdali úctu + všimnite si národy, ktoré nepoznali Židov ani Boha Izraela, tiež si nevytvárali mená hocijako, ale meno človeka vystihovalo jeho vlastnosti..., JHVH = som, ktorý som; keď prišli Ježiša zatknúť, povedal - som, ktorý som = JHVH = meno Boha živého, vtedy ustúpili + padli na zem, Božiemu menu preukazovali veľkú úctu – Keď to Ježiš povedal, vyšiel s učeníkmi za potok Kedron, kde bola záhrada; vošiel do nej On aj Jeho učeníci. Toto miesto poznal aj Judáš, Jeho zradca, lebo Ježiš často chodieval tam s učeníkmi. Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte? Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem. (Jn 18,1-6); nie je jedno ani ľuďom, ani Bohu, ako sa voláme...
- Na čo používate mená?
- Danda – na oslovenie...
- na identifikáciu, alebo keď niekomu nadávate...
- reakcia Kiinej spolužiačky Mišky – aj to by sa dalo zaradiť do identifikácie...
- tiež aj na dobrorečenie, napr. Maťka, je iné, keď poviem Martina, aj mne, keď povedia Maťko, nenahnevám sa... :-), ale keď mi povedia Martin, viem, že bude nasledovať nejaký oficiálny rozhovor, mená môžu slúžiť na dobrorečenie, ale aj na zlorečenie, môžeme nimi aj ulahodiť, je dôležité vedieť, kedy meno Božie použijeme nadarmo + kedy nie - ak mám fúrik na hlinu, tak ho použijem na prevezenie hliny, nebudem ho do nikoho hádzať...
- Používate meno Božie nadarmo pri nadávkach?
- Dandina reakcia – Myslíš Božie meno ako nadávku alebo normálnu nadávku?
- Či ste už počuli takú nadávku, pri ktorej bolo použité meno Božie nadarmo?
- áno...
- takto teda nemáme používať meno Božie... + nadávky vo všeobecnosti teda poznáme..., súvisí to s tou identifikáciou...; meno Božie vyslovujeme nadarmo aj vtedy, keď nazývame veci, ktoré nie sú Božie, Božími, napr. keď sa dostane niekto do extázy, tak donekonečna opakuje haleluja, Ježiši, svojim emóciám pripisuje niečo, čo im nepatrí, možno je to len jeho pocit...; častokrát sa stáva, že keď spievame pesničky, nie sme duchom prítomní, vtedy strácame úctu k Božiemu menu, spievame bez toho, aby sme sa zamýšľali nad Ním, stráca to na dôležitosti, na význame, napr. keď niekto spieva – Ježiš je víťaz! + o chvíľu sa pýta druhého – Bol si už v obchode?, potom pokračuje v piesni – haleluja + druhý mu odpovie, áno..., je to neúctivé..., vaša myseľ je mimo, rozprávate sa, pomimo, chválite Boha, možno, aby ste zapadli, nechcem nikoho súdiť, ale nechcem, aby sme takto hanili Božie meno...; v 7. verši v 20. kapitole v 2M sa píše, že Boh nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije, preto si treba dávať pozor na to, kedy + ako používame Božie meno => čo človek seje, to bude aj žať... O čom je kázeň? – o Bohu, preto si dávajte pozor, ako vnímate veci, buďte sústredení, priznám sa, že mi mnohokrát chýba pozornosť na biblickej..., neznevažujme Božie meno tým, že prídeme na biblickú + nesústredíme sa...
- Danda – Čo v prípade, keď kresťanská kapela nahráva CD + sústredí sa na to, aby to čo najlepšie zahrala?
- podľa mňa je dôležité, za akým účelom to robí, aké má pohnútky v srdci, rozprávame sa o hudobníkoch, nie o ľuďoch, ktorí to budú počúvať, môžu nahrať CD, ktoré ti môže pomôcť + treba to nechať na Boha, ako to s nimi dopadne..., pre Boha je dôležité, čo robíš ty, keď ho počúvaš, ide o to, či si si prišiel pokecať alebo chváliť, ide o to, ako si vážiš to, čo robíš pre Boha, my vyznávame Božie meno tým, čo robíme, treba si uvedomovať, čo spievame, aj keď to nemáme prežité...; dokážem robiť viacero vecí naraz, aj keď som chlap, ale čo nedokážem je chváliť Boha + robiť ešte niečo iné, ak Ho vzývaš úprimne, Boh je taký obrovský, že ti zaplní celú myseľ, niekedy si na chválach všímam, ako sa rozprávajú..., ja nedokážem chváliť Boha + hovoriť ešte s kamarátom, sledujte vaše správanie, keď ste na doraste, na biblickej, v kostole..., keď nedávate pozor, nevyjadrujete Bohu úctu, keď Židia písali meno Jahve pri prepisovaní Mojžišových kníh, vymieňali si pero, vyjadrovali tak svoju úctu k Jeho menu, keď Ježiš povedal Jahve, všetci išli k zemi + stále sa bavíme o tom istom Bohu, keď sa bavíme, keď robíme kopec vecí, úcta k Božiemu menu akosi nie je..., kedykoľvek sa o Ňom hovorí, vypnite si mobily + zapnite si Boží mobil = skontaktuje sa s Ním, dbajte na to, lebo tých, ktorí si nectia Jeho meno, tých Boh nenechá bez trestu...
- reakcia Mišky – Patrí tam aj to, keď vyjdem z obchodu + poviem – Ježiš, ja som si niečo zabudla?
- je to ako citoslovce...
- Dáškina reakcia – je to nadarmo...
- je to nadarmo, ale nie je to nadávka...; mám veľký problém, čo mám vtedy človeku na to povedať..., používam napr. Ty si veriaci? Lebo vkuse Ho spomínaš..., aj ten najväčší chuligán nechce byť veriaci...
- Dandina reakcia – A čo s nadávkami do hája, keď si potrebuješ uľaviť?
- ja používam do kelu, ale to nie je dobré riešenie..., nenechajte sa ovládnuť hnevom, nebuďte v amoku, nebite stoličky okolo seba, nadávky + hnev = skutok tela
- Dandina reakcia – hnev nie je zlý..., keď sa hneváme a nehrešíme – Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. (Ef 4,26)
- nadávky sú nám teda jasné, citoslovcia, oslovenia tiež, takisto aj meno Božie - keď moja myseľ je niekde inde... + ďalšia vec = pri príprave dnešného slova som si spomenul na svoje pohanské časy, a teda na slovo bohovské, je to také zvláštne slovo..., alebo keď niekto povie - bohvie kedy to bude, zdôrazním - Boh vie, kedy..., alebo keď niekto povie - ani Boh nevie, kde som stratil ten dokument, poviem - Boh vie...
- reakcia Vevy M – ja som minule špekulovala nad iným slovom = bodaj by, podľa mňa je to skrátenina spojenia = Boh daj, aby..., zvyčajne sa to používa v negatívnom zmysle...
- Dáškina reakcia – na také pohoršenie...
- Veva M – alebo napr. bodaj by pršalo = Boh daj, aby pršalo..., tieto slová sa píšu dokopy + s malým začiatočným písmenom...
- Gabo mi vravel, že slovo bohvie, je niečo podobné ako citoslovce, nemáme ich používať + nadávky tiež nie...;
- 3. Božie prikázanie je o úcte k Božiemu menu, preto nebudeme vyrušovať, aj keď sa už slovo opakuje, keď ho už poznáme, ale sa budeme na veci sústrediť, súvisí to s úctou, to už vieme...;
- aj Boh má viacero mien, chcem však, aby ste si všimli, ako často sa používa práve slovo Boh...
- Ako často sa teda používa?
- Danda – dosť často...
- A akú má váhu?
- Danda – skoro žiadnu...
- slovo Boh je teda v princípe neškodné..., keď niekto prehlási – každý verí v nejakého boha, váha tohto slova je malá...
- A čo taký Ježiš? Akú váhu má slovo Ježiš?
- Danda – je veľa ráz používané...
- Veva M – keď som dnes svedčila na marketingu, povedala som, že verím v Boha, v Ježiša a v Ducha Svätého, nepovedala som, že iba v Boha...
- keď sa povie slovo Ježiš, viac to zarezonuje v ušiach človeka, nepoznám svetskú pesničku, v ktorej by sa spievalo o Ježišovi..., keď poviete, že veríte v Ježiša, to je už niečo, ľuďom to veľmi nereže, dostávate sa do konfliktu, pomyslia si – to je nejaký fanatik, v Rímskych sa píše o skale pohoršenia = Ježiš Kristu – Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. (Rím 9,33) – meno Ježiš je už postavené niekde inde, ľudia inak vnímajú, keď povieš, že veríš v Ježiša Krista, ale keď povieš, že veríš v Boha, povedia ti - všetci veríme v nejakého boha, slovo Boh to sa dá..., ale Ježiš to je niečo iné - Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Jn 14,6) – Ježiš je skala pohoršenia, to meno je veľmi dôležité, meno Ježiš má moc – Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. (Flp 2,5-11) – a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno = všetci, teda aj tí, ktorí sa Mu teraz smejú..., meno Ježiš má obrovskú moc
- Danda – Slovo boh sa používa v dvoch významoch: 1. význam = Boh, Ježiš Kristus, Ten z Biblie a 2. význam = bohovia, tí vymyslení... Je teda Boh Jeho ozajstným menom alebo Boh je len Jeho oslovenie, titul?
- my sme kultúra kresťanská, keď niekto hovorí o Bohu, myslí sa tým Ten, ktorý je v Biblii spomínaný, tak je to u nás, v našich končinách, iné je to na Blízkom východe, tam je bohom Alah, slovo boh pre nich niečo iné znamená...; treba si uvedomiť, ako mená Ježiš Kristus, Boh nemáme používať a ako ich máme používať...; meno Ježiš má moc – Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. (Jn 16,23-24); Boh zasľúbil Židom, že ich bude strážiť, ochraňovať, aj my máme podiel na tomto zasľúbení, je to z milosti Božej skrze Ježiša Krista, meno Ježiš sa v Biblií spomína aj pri vyháňaní démonov, pri uzdravovaní + pri rôznych iných zázrakoch...; teraz si spravíme srandovnú aktivitu: predstavte si túto fiktívnu situáciu = máte spolužiaka, ktorý Boha znevažuje, ktorý na Boha nadáva, svoju reakciu môžete vyjadriť podobne, ako kedysi rímsky cisár v koloseu, ak s tým súhlasíte, dáte palec hore, ak nie, tak dáte palec dole, a keď sa neviete rozhodnúť, tak ho dáte vodorovne... Tak to skúsme! + možnosti sú:
1.nerobíš si problémy, ignoruješ ho
2.počkáš + uvidíš, či to ešte raz urobí
3.modlíš sa za spolužiaka, aby spoznal, čo zlé robí
4.mal by si vzdať Bohu slávu
- Dáškina reakcia – napr. by si tomu spolužiakovi povedal – nevrav takto o Bohu, lebo Ho mám rada = obraňuješ Ho
- reakcia Mišky – Je iba jedna možnosť, ktorú si môžeme vybrať?
- ide o to, čo by si spravila...
5.napíšeš spolužiakovi list
6.počkáš, kým budeš s ním osamote + potom mu to vysvetlíš
7.pohovoríš si s autoritou + odvoláš sa na 10 Božích prikázaní (povieš učiteľovi, že nadáva, hreší)
8.jemným spôsobom mu povieš, že sa Božie meno nemá takto spomínať...
- keď som sa nad tým zamýšľal, jediné, čo mi napadlo, bol Dávid a Goliáš, poviem vám tento príbeh v skratke, ale kto chce, môže si ho prečítať v 1Sam 17,4-50, Goliáš bol veľký chlap, mohol mať asi 2,5 metra, mal veľký meč, brnenie + niekto mu niesol jeho štít, sám by to už asi nezvládol, Goliáš sa postavil pred svoje vojsko + chcel vyprovokovať druhé vojsko silnými rečami, pritom znevažoval Boha Izraelcov, vtedy Dávid prišiel k svojim bratom, ktorí boli z Goliáša celí vystresovaní, keď to počuli, Dávid im doniesol jedlo, prišiel teda len na otočku, Dávid len začul, čo hovoril Goliáš o Bohu + okamžite išiel, spoliehal sa na svojho Boha, ktorý ho ochránil aj pred medvedicou, Dávid to nenechal len tak + rozhodol sa bojovať proti viac ako dva metre vysokému chlapovi, vtedy mu Saul poskytol výzbroj, ale Dávid ju nechcel, nebol na ňu navyknutý, a tak si zobral kamene, hodil prvým z nich z praku + usmrtil Goliáša..., dôležité je, prečo to urobil - klasická situácia = niekto sa naváža do Boha, On je môj priateľ, vravel si Dávid, to bol dôvod, prečo tak konal, Dávid bol Božím mužom, bolo mu jedno, že nie je bojovník, že je iba pastierom, ale nebolo mu jedno, že Goliáš jeho Boha vyslovene urážal, tomu človeku, Goliášovi, sa to vysvetliť nedalo..., to ale neznamená, že my máme teraz zobrať na niekoho kanón, keď bude urážať nášho Boha, poukazujem však na to, že situácia bola vyhrotenejšia, tento biblický príbeh je pre mňa jasným znamením – keď máš niekoho rád + urážajú ho, nikdy nemlčíš, vzťah, ktorý mal Dávid s Bohom, mu nedovolil ostať ticho + to je výzva aj pre nás, čím máte užší vzťah s Ním, tým ste na to citlivejší, hľadajte Boha v maličkých veciach, napr. že vám bus neušiel, alebo že ste dostali na písomke skupinu, ktorá bola ľahšia, vnímajte + cíťte, že sa Boh o vás stará, že má o vás záujem, Božia láska nás mení, sme dotovaní láskou, keď sa niekto bude otierať o Boha, o brata, sestru, nebude vám to jedno, dáte to človeku najavo, poviete mu to, nehodíte mu rukavičku a nevyzvete ho na súboj, ale porozprávate sa s ním...
- Ale pevný základ Boží predsa stojí a má túto pečať: Poznal Pán svojich! a: Odstúp od neprávosti každý, kto vyznávaš meno Pánovo. (2Tim 2,19) – hľadajme vzťah s Bohom, prejavujme úctu Jeho menu + to, že ho vyznávame, začnime odzrkadľovať v skutkoch, v tých momentoch zvyčajne zabúdame na to, kto je pre nás Boh, aj ja na to zabúdam..., hľadajme to, čo pre nás Boh robí, ak Boh zistí, že máme záujem budovať vzťah s Ním + viac si budeme vážiť Jeho meno, bude sa z toho veľmi tešiť
- Minule sme mali 2. Božie prikázanie... Pamätáte si, o čom bolo?
- Broňo – o modlách...
- bavili sme sa o konkrétnych modlách, o fyzických, hmotných..., k tomu chcem ešte čosi dodať = na doraste sa snažíme, aby vždy bolo povedané Božie slovo také, aké je, nemyslite si, že my sme tí najsvätejší, že to máme v malíčku, ale aj my sme zhrešili..., v Božom slove hľadáme oporu pre reálny život, nikdy nie sme stopercentní, naším záujmom je, aby sme mohli vedieť, čo znamená byť svätý, aby sme vedeli, o čo sa máme oprieť...
- Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! (2M 20,7)
- na začiatok chcem, aby ste sa zamysleli, či akékoľvek meno je dôležité...
- Je dôležité pre Boha, aby sme my mali nejaké mená?
- Kia – Môžem sa opýtať? Keď Boh vraví, že si vyryl naše mená do dlaní, myslí sa tým naše alebo tie nové?
- neviem..., isté je ale, že dostaneme nové mená v Jeruzaleme...
- (Simonka smutná, ufňukaná...)
- Simonka, čo ti je?
- Simonka – nadávala som na brata...
- Zuzkina reakcia – Prečo?
- Simonka – provokoval ma a tak...
- Zuzkina reakcia – a ty si sa nechala vyprovokovať...
- potom sa o tom porozprávame, potom to budeme riešiť...; Boh nám dá nové mená...
- Záleží Bohu, aby sme mali mená?
- Danda – je dôležité, či sú naše mená zapísané v knihe života, ale na tom, či sa volám Danda, Bohu asi nezáleží...
- keď sa Boh prihovára k ľuďom, oslovuje ich skrze ich mená + asi tieto mená sú v knihe života, nové mená dostaneme, keď vznikne nový Jeruzalem, ktorý bude až po poslednom súde...; Boh aj mení naše mená, mení ich už tu, na zemi, napr. Abrám = otec vyvyšujúci Boha, zmenil na Abrahám = otec množstva, alebo Sáraj na Sáru => je jasné, že Bohu na tom záleží, napr. aj v Izaiášovi sa píše o Jákobovi – Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! (Iz 43,1) – povolal som ťa tvojím menom => Bohu na tom záleží..., On nás pozná po mene...
- Myslíte si, že je dôležité, ako veci okolo seba pomenúvame? Napr. okno sa volá okno...
- Danda – podľa mňa nie, Bohu bolo jedno, ako Adam pomenuje zvieratá, napr. že opica sa bude volať opica, nechal to na Adama...
- Boh mu dal tú úlohu, aby ju vyriešil...; mená si musíš vytvoriť, Bohu na tom záleží; keď už máme zavedené názvoslovie, nie je jedno, či povieš exkrement alebo hovno alebo ešte niečo horšie..., Bohu na tom záleží, pri Adamovi to bola Božia vôľa..., nie je jedno, ako to nazývame...
- Sú pre ľudí dôležité mená?
- Danda – áno...
- aj pre ľudí sú mená dôležité => nie je jedno, ako sa voláme; zaujímavosť z histórie = keď Židia prepisovali Mojžišove knihy + narazili na meno Jahve (JHVH), vždy si zobrali nové pero, takto Mu vzdali úctu + všimnite si národy, ktoré nepoznali Židov ani Boha Izraela, tiež si nevytvárali mená hocijako, ale meno človeka vystihovalo jeho vlastnosti..., JHVH = som, ktorý som; keď prišli Ježiša zatknúť, povedal - som, ktorý som = JHVH = meno Boha živého, vtedy ustúpili + padli na zem, Božiemu menu preukazovali veľkú úctu – Keď to Ježiš povedal, vyšiel s učeníkmi za potok Kedron, kde bola záhrada; vošiel do nej On aj Jeho učeníci. Toto miesto poznal aj Judáš, Jeho zradca, lebo Ježiš často chodieval tam s učeníkmi. Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte? Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem. (Jn 18,1-6); nie je jedno ani ľuďom, ani Bohu, ako sa voláme...
- Na čo používate mená?
- Danda – na oslovenie...
- na identifikáciu, alebo keď niekomu nadávate...
- reakcia Kiinej spolužiačky Mišky – aj to by sa dalo zaradiť do identifikácie...
- tiež aj na dobrorečenie, napr. Maťka, je iné, keď poviem Martina, aj mne, keď povedia Maťko, nenahnevám sa... :-), ale keď mi povedia Martin, viem, že bude nasledovať nejaký oficiálny rozhovor, mená môžu slúžiť na dobrorečenie, ale aj na zlorečenie, môžeme nimi aj ulahodiť, je dôležité vedieť, kedy meno Božie použijeme nadarmo + kedy nie - ak mám fúrik na hlinu, tak ho použijem na prevezenie hliny, nebudem ho do nikoho hádzať...
- Používate meno Božie nadarmo pri nadávkach?
- Dandina reakcia – Myslíš Božie meno ako nadávku alebo normálnu nadávku?
- Či ste už počuli takú nadávku, pri ktorej bolo použité meno Božie nadarmo?
- áno...
- takto teda nemáme používať meno Božie... + nadávky vo všeobecnosti teda poznáme..., súvisí to s tou identifikáciou...; meno Božie vyslovujeme nadarmo aj vtedy, keď nazývame veci, ktoré nie sú Božie, Božími, napr. keď sa dostane niekto do extázy, tak donekonečna opakuje haleluja, Ježiši, svojim emóciám pripisuje niečo, čo im nepatrí, možno je to len jeho pocit...; častokrát sa stáva, že keď spievame pesničky, nie sme duchom prítomní, vtedy strácame úctu k Božiemu menu, spievame bez toho, aby sme sa zamýšľali nad Ním, stráca to na dôležitosti, na význame, napr. keď niekto spieva – Ježiš je víťaz! + o chvíľu sa pýta druhého – Bol si už v obchode?, potom pokračuje v piesni – haleluja + druhý mu odpovie, áno..., je to neúctivé..., vaša myseľ je mimo, rozprávate sa, pomimo, chválite Boha, možno, aby ste zapadli, nechcem nikoho súdiť, ale nechcem, aby sme takto hanili Božie meno...; v 7. verši v 20. kapitole v 2M sa píše, že Boh nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije, preto si treba dávať pozor na to, kedy + ako používame Božie meno => čo človek seje, to bude aj žať... O čom je kázeň? – o Bohu, preto si dávajte pozor, ako vnímate veci, buďte sústredení, priznám sa, že mi mnohokrát chýba pozornosť na biblickej..., neznevažujme Božie meno tým, že prídeme na biblickú + nesústredíme sa...
- Danda – Čo v prípade, keď kresťanská kapela nahráva CD + sústredí sa na to, aby to čo najlepšie zahrala?
- podľa mňa je dôležité, za akým účelom to robí, aké má pohnútky v srdci, rozprávame sa o hudobníkoch, nie o ľuďoch, ktorí to budú počúvať, môžu nahrať CD, ktoré ti môže pomôcť + treba to nechať na Boha, ako to s nimi dopadne..., pre Boha je dôležité, čo robíš ty, keď ho počúvaš, ide o to, či si si prišiel pokecať alebo chváliť, ide o to, ako si vážiš to, čo robíš pre Boha, my vyznávame Božie meno tým, čo robíme, treba si uvedomovať, čo spievame, aj keď to nemáme prežité...; dokážem robiť viacero vecí naraz, aj keď som chlap, ale čo nedokážem je chváliť Boha + robiť ešte niečo iné, ak Ho vzývaš úprimne, Boh je taký obrovský, že ti zaplní celú myseľ, niekedy si na chválach všímam, ako sa rozprávajú..., ja nedokážem chváliť Boha + hovoriť ešte s kamarátom, sledujte vaše správanie, keď ste na doraste, na biblickej, v kostole..., keď nedávate pozor, nevyjadrujete Bohu úctu, keď Židia písali meno Jahve pri prepisovaní Mojžišových kníh, vymieňali si pero, vyjadrovali tak svoju úctu k Jeho menu, keď Ježiš povedal Jahve, všetci išli k zemi + stále sa bavíme o tom istom Bohu, keď sa bavíme, keď robíme kopec vecí, úcta k Božiemu menu akosi nie je..., kedykoľvek sa o Ňom hovorí, vypnite si mobily + zapnite si Boží mobil = skontaktuje sa s Ním, dbajte na to, lebo tých, ktorí si nectia Jeho meno, tých Boh nenechá bez trestu...
- reakcia Mišky – Patrí tam aj to, keď vyjdem z obchodu + poviem – Ježiš, ja som si niečo zabudla?
- je to ako citoslovce...
- Dáškina reakcia – je to nadarmo...
- je to nadarmo, ale nie je to nadávka...; mám veľký problém, čo mám vtedy človeku na to povedať..., používam napr. Ty si veriaci? Lebo vkuse Ho spomínaš..., aj ten najväčší chuligán nechce byť veriaci...
- Dandina reakcia – A čo s nadávkami do hája, keď si potrebuješ uľaviť?
- ja používam do kelu, ale to nie je dobré riešenie..., nenechajte sa ovládnuť hnevom, nebuďte v amoku, nebite stoličky okolo seba, nadávky + hnev = skutok tela
- Dandina reakcia – hnev nie je zlý..., keď sa hneváme a nehrešíme – Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. (Ef 4,26)
- nadávky sú nám teda jasné, citoslovcia, oslovenia tiež, takisto aj meno Božie - keď moja myseľ je niekde inde... + ďalšia vec = pri príprave dnešného slova som si spomenul na svoje pohanské časy, a teda na slovo bohovské, je to také zvláštne slovo..., alebo keď niekto povie - bohvie kedy to bude, zdôrazním - Boh vie, kedy..., alebo keď niekto povie - ani Boh nevie, kde som stratil ten dokument, poviem - Boh vie...
- reakcia Vevy M – ja som minule špekulovala nad iným slovom = bodaj by, podľa mňa je to skrátenina spojenia = Boh daj, aby..., zvyčajne sa to používa v negatívnom zmysle...
- Dáškina reakcia – na také pohoršenie...
- Veva M – alebo napr. bodaj by pršalo = Boh daj, aby pršalo..., tieto slová sa píšu dokopy + s malým začiatočným písmenom...
- Gabo mi vravel, že slovo bohvie, je niečo podobné ako citoslovce, nemáme ich používať + nadávky tiež nie...;
- 3. Božie prikázanie je o úcte k Božiemu menu, preto nebudeme vyrušovať, aj keď sa už slovo opakuje, keď ho už poznáme, ale sa budeme na veci sústrediť, súvisí to s úctou, to už vieme...;
- aj Boh má viacero mien, chcem však, aby ste si všimli, ako často sa používa práve slovo Boh...
- Ako často sa teda používa?
- Danda – dosť často...
- A akú má váhu?
- Danda – skoro žiadnu...
- slovo Boh je teda v princípe neškodné..., keď niekto prehlási – každý verí v nejakého boha, váha tohto slova je malá...
- A čo taký Ježiš? Akú váhu má slovo Ježiš?
- Danda – je veľa ráz používané...
- Veva M – keď som dnes svedčila na marketingu, povedala som, že verím v Boha, v Ježiša a v Ducha Svätého, nepovedala som, že iba v Boha...
- keď sa povie slovo Ježiš, viac to zarezonuje v ušiach človeka, nepoznám svetskú pesničku, v ktorej by sa spievalo o Ježišovi..., keď poviete, že veríte v Ježiša, to je už niečo, ľuďom to veľmi nereže, dostávate sa do konfliktu, pomyslia si – to je nejaký fanatik, v Rímskych sa píše o skale pohoršenia = Ježiš Kristu – Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. (Rím 9,33) – meno Ježiš je už postavené niekde inde, ľudia inak vnímajú, keď povieš, že veríš v Ježiša Krista, ale keď povieš, že veríš v Boha, povedia ti - všetci veríme v nejakého boha, slovo Boh to sa dá..., ale Ježiš to je niečo iné - Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Jn 14,6) – Ježiš je skala pohoršenia, to meno je veľmi dôležité, meno Ježiš má moc – Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. (Flp 2,5-11) – a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno = všetci, teda aj tí, ktorí sa Mu teraz smejú..., meno Ježiš má obrovskú moc
- Danda – Slovo boh sa používa v dvoch významoch: 1. význam = Boh, Ježiš Kristus, Ten z Biblie a 2. význam = bohovia, tí vymyslení... Je teda Boh Jeho ozajstným menom alebo Boh je len Jeho oslovenie, titul?
- my sme kultúra kresťanská, keď niekto hovorí o Bohu, myslí sa tým Ten, ktorý je v Biblii spomínaný, tak je to u nás, v našich končinách, iné je to na Blízkom východe, tam je bohom Alah, slovo boh pre nich niečo iné znamená...; treba si uvedomiť, ako mená Ježiš Kristus, Boh nemáme používať a ako ich máme používať...; meno Ježiš má moc – Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. (Jn 16,23-24); Boh zasľúbil Židom, že ich bude strážiť, ochraňovať, aj my máme podiel na tomto zasľúbení, je to z milosti Božej skrze Ježiša Krista, meno Ježiš sa v Biblií spomína aj pri vyháňaní démonov, pri uzdravovaní + pri rôznych iných zázrakoch...; teraz si spravíme srandovnú aktivitu: predstavte si túto fiktívnu situáciu = máte spolužiaka, ktorý Boha znevažuje, ktorý na Boha nadáva, svoju reakciu môžete vyjadriť podobne, ako kedysi rímsky cisár v koloseu, ak s tým súhlasíte, dáte palec hore, ak nie, tak dáte palec dole, a keď sa neviete rozhodnúť, tak ho dáte vodorovne... Tak to skúsme! + možnosti sú:
1.nerobíš si problémy, ignoruješ ho
2.počkáš + uvidíš, či to ešte raz urobí
3.modlíš sa za spolužiaka, aby spoznal, čo zlé robí
4.mal by si vzdať Bohu slávu
- Dáškina reakcia – napr. by si tomu spolužiakovi povedal – nevrav takto o Bohu, lebo Ho mám rada = obraňuješ Ho
- reakcia Mišky – Je iba jedna možnosť, ktorú si môžeme vybrať?
- ide o to, čo by si spravila...
5.napíšeš spolužiakovi list
6.počkáš, kým budeš s ním osamote + potom mu to vysvetlíš
7.pohovoríš si s autoritou + odvoláš sa na 10 Božích prikázaní (povieš učiteľovi, že nadáva, hreší)
8.jemným spôsobom mu povieš, že sa Božie meno nemá takto spomínať...
- keď som sa nad tým zamýšľal, jediné, čo mi napadlo, bol Dávid a Goliáš, poviem vám tento príbeh v skratke, ale kto chce, môže si ho prečítať v 1Sam 17,4-50, Goliáš bol veľký chlap, mohol mať asi 2,5 metra, mal veľký meč, brnenie + niekto mu niesol jeho štít, sám by to už asi nezvládol, Goliáš sa postavil pred svoje vojsko + chcel vyprovokovať druhé vojsko silnými rečami, pritom znevažoval Boha Izraelcov, vtedy Dávid prišiel k svojim bratom, ktorí boli z Goliáša celí vystresovaní, keď to počuli, Dávid im doniesol jedlo, prišiel teda len na otočku, Dávid len začul, čo hovoril Goliáš o Bohu + okamžite išiel, spoliehal sa na svojho Boha, ktorý ho ochránil aj pred medvedicou, Dávid to nenechal len tak + rozhodol sa bojovať proti viac ako dva metre vysokému chlapovi, vtedy mu Saul poskytol výzbroj, ale Dávid ju nechcel, nebol na ňu navyknutý, a tak si zobral kamene, hodil prvým z nich z praku + usmrtil Goliáša..., dôležité je, prečo to urobil - klasická situácia = niekto sa naváža do Boha, On je môj priateľ, vravel si Dávid, to bol dôvod, prečo tak konal, Dávid bol Božím mužom, bolo mu jedno, že nie je bojovník, že je iba pastierom, ale nebolo mu jedno, že Goliáš jeho Boha vyslovene urážal, tomu človeku, Goliášovi, sa to vysvetliť nedalo..., to ale neznamená, že my máme teraz zobrať na niekoho kanón, keď bude urážať nášho Boha, poukazujem však na to, že situácia bola vyhrotenejšia, tento biblický príbeh je pre mňa jasným znamením – keď máš niekoho rád + urážajú ho, nikdy nemlčíš, vzťah, ktorý mal Dávid s Bohom, mu nedovolil ostať ticho + to je výzva aj pre nás, čím máte užší vzťah s Ním, tým ste na to citlivejší, hľadajte Boha v maličkých veciach, napr. že vám bus neušiel, alebo že ste dostali na písomke skupinu, ktorá bola ľahšia, vnímajte + cíťte, že sa Boh o vás stará, že má o vás záujem, Božia láska nás mení, sme dotovaní láskou, keď sa niekto bude otierať o Boha, o brata, sestru, nebude vám to jedno, dáte to človeku najavo, poviete mu to, nehodíte mu rukavičku a nevyzvete ho na súboj, ale porozprávate sa s ním...
- Ale pevný základ Boží predsa stojí a má túto pečať: Poznal Pán svojich! a: Odstúp od neprávosti každý, kto vyznávaš meno Pánovo. (2Tim 2,19) – hľadajme vzťah s Bohom, prejavujme úctu Jeho menu + to, že ho vyznávame, začnime odzrkadľovať v skutkoch, v tých momentoch zvyčajne zabúdame na to, kto je pre nás Boh, aj ja na to zabúdam..., hľadajme to, čo pre nás Boh robí, ak Boh zistí, že máme záujem budovať vzťah s Ním + viac si budeme vážiť Jeho meno, bude sa z toho veľmi tešiť
