- dnes sme znovu načreli do Božieho slova + pokračovali sme 4. Božím prikázaním, ktoré nám tentokrát priblížila Dáška..., ale najprv Vevino svedectvo...
- Veva M – Boh v mojom živote konal úžasne aj tento týždeň, tento týždeň bol pre mňa náročný, keďže boli maturity, chcela by som vám povedať, ako sa môj Boh o mňa postaral, v stredu som mala maturovať z nemčiny, v utorok som teda rozmýšľala, či si ešte niečo pozriem z nemčiny, alebo nie, ale v utorok máme nácvik skupiny, trvá 2 hodiny, cez školu, normálny školský týždeň, chodím na nácvik iba na hodinu, lebo mám toho veľa do školy..., v utorok som bola teda na vážkach, ísť na skupinu, nejsť na skupinu, ísť len na hodinku, alebo na dve..., nakoniec som sa rozhodla, že sa vykašlem na nemčinu a pôjdem radšej chváliť Pána, v stredu sme mali najprv testovú časť z nemčiny, o to sa tiež Boh postaral – keď som si robila doma takýto test z minulých rokov, časovo som ho nestíhala, teraz, naostro, som stihla všetky úlohy + navyše mi zostalo ešte asi 10-15 minút, ale o tom som nechcela..., Jeho úžasnú oporu, ale najmä riadenie, som pocítila pri slohu, toho som sa veľmi bála, keďže minulý rok bola téma ochrana životného prostredia, k čomu sa človek ťažko vyjadruje už po slovensky..., keď vošla profesorka s tohoročnou témou do triedy, spýtala sa, či je tu trieda jednej nemenovanej profesorky = mojej profesorky nemčiny + my sme odpovedali – áno - Tak vás pozdravuje, túto tému ste s ňou písali pred týždňom! - vtedy som si v duchu povedala – Bože, ty si úžasný, Ty ma máš tak neskutočne rád...; to bola jedna vec, o ktorú som sa chcela s vami podeliť + druhá vec = moja mama má problém chodiť do spoločenstva, nemá rada, keď jej niekto vraví, čo má robiť, tento problém vyplýva z prostredia, z ktorého pochádza, keď chce prísť do kostola, tak príde, keď nie, tak nie, nikdy nebola zapojená do nejakej služby v zbore, pretože si to vyžaduje určitú zodpovednosť, pravidelnosť, vytrvalosť, čas, určitý záväzok..., minule ju však pri vstupe do kostola odchytil jeden brat, ktorý ju oslovil s ponukou spievať v spevokole, či moja mama spievať vie, alebo nie, to neviem, v pondelok sa stretávajú spevokolisti, a keďže mame odbudla jedna starosť, rozhodla sa, že tam pôjde, nemyslela som si, že by som niekedy počula také slová z jej úst (idem na spevokol), ale predsa..., môj Boh je Bohom zázrakov + tento týždeň prišla nielen na spevokol, ale aj na biblickú, kde tiež nechodieva, ani ja tam zvyčajne nechodievam, ale teraz som opäť prišla, pretože som si chcela oddýchnuť po maturitách...
- Čo sme mali minule?
- Miško – tretie Božie prikázanie...
- A o čom bolo?
- Miško – neviem, nebol som tu...
- Aké je tretie Božie prikázanie?
- Danda – nezoberieš meno Božie nadarmo...
- dnes budeme pokračovať štvrtým...
- Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho! (2M 20, 8-11) – dôležité = pamätaj + sväť ho!
- pôvod šabbátu je jednoznačne spätý s Božím stvorením, v tento siedmy deň si Boh odpočinul od diela, ktoré konal za šesť dní, preto tento deň požehnal a posvätil
- Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. (1M 2,2-3)
- Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Takto prehovor k Izraelcom: Zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku, lebo to je znamenie medzi mnou a vami po všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja, Hospodin, vás posväcujem. Zachovávajte deň sviatočného odpočinku, lebo je svätý pre vás. Kto ho znesvätí, musí byť vydaný na smrť, a každý, kto by v ňom konal nejakú prácu, bude vyhladený spomedzi príslušníkov svojho ľudu. Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň je svätý deň sviatočného odpočinku Hospodinovho. Každý, kto by pracoval v deň sviatočného odpočinku, musí byť vydaný na smrť. Preto Izraelci nech zachovávajú deň sviatočného odpočinku a ako večnú zmluvu nech svätia dni sviatočného odpočinku po všetky ich pokolenia. Toto bude večným znamením medzi mnou a Izraelcami, lebo Hospodin za šesť dní utvoril nebesá i zem a na siedmy odpočíval a oddychoval. (2M 31,12-17) – tieto princípy (6 dní pracovať + na 7. deň odpočívať) preniesol Boh na Izraelcov, na svoj ľud, a tak sa tieto princípy stali vonkajším a vnútorným znamením tohto ľudu pre okolité národy = toho, komu ľud patrí, pričom zdôrazňuje – Pamätaj! = Nezabudni!, tento princíp = večné znamenie medzi Bohom a Jeho ľudom, sobota sa tak stala zmluvou Božieho ľudu, aby sa navonok oddelil od ostatných + Ježiš Kristus, náš Pán, neprišiel tento zákona zrušiť, On ho prišiel naplniť – Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť. (Mt 5,17) – Ježiš tento sobotný deň prišiel oslobodiť od nezmyselných prikázaní, napr. v sobotu Izraelci nemohli zapáliť, mohli urobiť v sobotu len určitý počet krokov..., Ježiš je pánom soboty – Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou. (Mk 2,27-28) – tu vidieť, že sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu, bola ustanovená pre človeka, aby mu bola na požehnanie, aby si oddýchol = nie, aby mu bola bremenom, takto treba chápať aj list Kolosenským 2,16-17 = Nech vás teda nikto neposudzuje ani pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novomesiace alebo pre soboty, veď sú len tieňom budúcich vecí, ale telo je Kristovo.- Boh má pre nás pripravené dokonalé odpočinutie, odpočinok v siedmy deň je len predobrazom toho, čo bude; možno by ste v Biblii hľadali nejaké Božie nariadenie, ktoré by presúvalo svätenie soboty na nedeľu = tak, ako to je dnes, túto zmenu by sme však darmo hľadali v Biblii, v Biblii sa však píše, že apoštolovia kázali evanjelium každý deň vhod nevhod, teda aj v sobotu, aj v nedeľu + nijako zvlášť sa nezdôrazňujú ani dni stretania + v Skutkoch apoštolov sa píše, že sa stretávali každý deň – Deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom. (Sk 2,46) – tiež tu nevidíme, že by sa stretávali v sobotu alebo v nedeľu, oni každý deň zachovávali Pánovi, ide však o to, aby sme každý deň činili nových učeníkov, aby sme pracovali na Jeho žatve; Nová zmluva je odrazom vnútorného duchovného zápasu, ktorý vznikal prirodzene medzi kresťanmi zo židovstva, ktorí vnášali do kresťanstva zákonnícke myslenie + predpisy, a kresťanmi z pohanov, ktorým bolo blízke slovo apoštola Pavla = Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! (Gal 5,1) – otroctvo = zákon, v tomto prípade, keď si čítate ďalej, je to obriezka...
- Niekto súdi, že jeden deň je viac ako druhý; iný zas súdi, že všetky dni (sú rovnaké). Len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva (niektorý) deň, Pánovi ho zachováva, [a kto nezachováva (niektorý) deň, Pánovi ho nezachováva]. A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všetko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje. (Rím 14,5-6) – tentokrát Pavel píše o slabých vo viere, treba si však uvedomiť, že Pavel v tomto prípade nerieši to, čo my dnes (sobota - nedeľa), ale rieši napätie medzi kresťanmi zo židovstva a kresťanmi z pohanov
- Keď farizeji počuli, že umlčal sadukajov, zišli sa a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci. (Mt 22,34-40) – prvé, najväčšie a najdôležitejšie prikázanie je láska + druhé prikázanie je tiež o láske => Boh chce lásku – Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. (Mt 9,13) + Lebo lásku chcem, a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly. (Oz 6,6)
- pôvod svätenia nedele je v rozhodnutí kresťanov v Ríme, ktorí sa na jednej strane prispôsobili pohanstvu + na druhej strane sa chceli odlíšiť od Židov, správa o zmene soboty na nedeľu sa objavuje 7. marca 321, udialo sa tak na príkaz rímskeho cisára Konštantína Veľkého, ktorý Milánskym ediktom povýšil kresťanstvo na štátne náboženstvo, a tým udelil kresťanom veľké privilégiá, avšak pritom vyhlásil, že v celej Rímskej ríši sa bude ďalej uctievať dies Soli = deň Slnka = nedeľa, rímsky biskup Silvester toto nariadenie akceptoval + odvtedy kresťania svätia miesto soboty nedeľu, čo sa odvtedy snažia všelijako vysvetliť, ospravedlniť + teologicky doložiť, a teda napr. tvrdia, že tým Slnkom sa myslí Ježiš Kristus, odvolávajú sa pritom na Božie slovo, napr. na – Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. (Jn 8,12), alebo sa odvolávajú na deň, kedy Pán Ježiš vstal z mŕtvych, alebo na Letnice, keď bol zoslaný Duch Svätý, v obidvoch prípadoch sa jedná o prvý deň po sobote, po dni sviatočného odpočinku = nedeľa, Druhý vatikánsky koncil (katolicizmus) tvrdí, že túto zmenu dňa spôsobila apoštolská tradícia...
- Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. (2Kor 5,17) – staré veci dokonalejšie možno nahradiť láskou, a nie obradníctvom, práve sem smerujú Ježišove slová
- za domácu úlohu si prečítajte Mt 5,17-48, kde Ježiš vyjadruje svoj názor na konkrétne veci
- Boh vie, ako fungujú naše telá – Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach. (Ž 103,14) – naše telá potrebujú odpočinok + je vedecky dokázané, že pomer práce k odpočinku 6:1 je pre človeka ideálny, ale je super, že sa nemusíme spoliehať na vedcov, ktorí aj tak nič nové nevymysleli, ale spoliehajme sa radšej na nášho nebeského Ocka, ktorý najlepšie vie, ako naše telá fungujú + čo potrebujú + Jeho jedinečný návod je v Biblii
- Čo robil Ježiš v sobotu?
- Maťa, Kia – uzdravoval...
- Broňo – vymŕval klasy...
- Alebo prišiel do chrámu + kázal... Ako na to reagovali Židia a farizeji?
- Kia – no, neboli spokojní...
- stále reptali + posudzovali Ho, tvrdili, že nemá v sobotu uzdravovať – Odtiaľ odišiel Ježiš a prišiel do ich synagógy. A hľa, bol tam človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Aby mohli obžalovať Ježiša, spýtali sa Ho: Či je dovolené uzdravovať v sobotu? Odpovedal im: Keby niekto z vás mal jedinú ovcu a ona by mu v sobotu padla do jamy, či by nesiahol za ňou a nevytiahol ju? A o čo viac je človek ako ovca! Tak teda dovolené je v sobotu dobre činiť. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel a bola zase zdravá ako druhá. (Mt 12,9-13) – podstata = v sobotu je dovolené dobre robiť = preukazovať lásku druhým, láska a milosrdenstvo nie sú závislé na dňoch, ale majú byť každodenné, keď niekto potrebuje vašu lásku, pomoc, nebráňte sa tomu, napr. dnes je nedeľa, dnes ti preto nemôžem pomôcť, nebuďte zákonníci, láska je najväčšie prikázanie, láska prevyšuje všetko, neposudzujme sa navzájom ako to robili farizeji, ale starajme sa radšej o to, aby sme aj tento deň zachovávali pre Pána = aby sme sa v tento deň nehnali za ziskom – budem aj dnes pracovať, aby som aj dnes niečo zarobil – svedectvo – pamätám si na obdobie, keď som uverila, vtedy mi jedna sestra vravela, že keď som uverila, tak už v nedeľu nemôžem chodiť na turistiku, že už nikde nemôžem chodiť, vtedy mi to zle padlo..., neskôr mi sám Boh ukázal, že je pre mňa lepšie, keď môžem byť v nedeľu v kostole, keď môžem žehnať svojej rodine, preto aj vy robte tak, ako vás Duch Svätý vedie, keď človek očakáva na Boha, Boh mu ukáže svoj pohľad; keď som mala štátnice, v nedeľu som sa neučila + chodila som na biblickú + Boh to jednoducho požehnal; keď som v Škótsku pracovala na farme, rozhodla som sa, že nebudem jeden deň pracovať, vtedy som si myslela, že Boh ustanovil nedeľu ako deň odpočinku, v nedeľu sme boli teda doma, v Škótsku mávajú však voľný deň v sobotu, a tak som sa farmárky opýtala, či by som mohla mať v nedeľu voľno + ona s tým súhlasila, nebolo ľahké vzdať sa jedného dňa, pretože som do Škótska prišla zarobiť + na jeden deň to bolo asi 67 libier, musela som si teda premyslieť, či tento deň dám Bohu, a či radšej zarobím 67 libier, rozhodla som sa, že ho dám Bohu + On to požehnal – naša skupina, ktorá v nedeľu oddychovala, bola jedna z najvýkonnejších, patrila do prvej päťky, ostatným to vŕtalo v hlave, a preto sa nás chodili spytovať, čo jeme, keď tak vládzeme, Boh to požehnal, oddýchli sme si, nabrali nové sily a potom sme makali, človek inak funguje, keď si oddýchne, vždy sme sa veľmi tešili na nedeľu, tí však, ktorí si neoddýchli, plakali, boli unavení + my sme ich dobehli, a to aj finančne, keďže farmárka bola s našou prácou nadmieru spokojná, povedala nám, že na druhý rok sme tu srdečne vítaní...; naša viera má byť činná skrze lásku, ani ja nie som v tomto ideálna, nie sme tí najmúdrejší, robte tak, ako vás Duch vedie, ak vás Duch vedie, aby ste pomohli, tak pomôžte, a ak nie, tak nie...
- Maťo – v nedeľu si môžeme robiť, čo chceme, Pavol však do Korintu napísal – Všetko je mi dovolené, ale nie všetko je mi prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničím nedám ovládnuť! (1Kor 6,12); na inom mieste v Božom slove sa píše, že Boh chce milosrdenstvo, a nie obeť, to je pre Neho dôležité; Boh požehnal sobotu, a preto Židia vtedy nekonali žiadnu prácu + chceli tak dosiahnuť plnosť zákona, pretože si mysleli, že to ich spasí, nie je zakázané v nedeľu niečo spraviť, ale ty radšej hľadaj, čo je prospešné, Židia však začali slúžiť sobote, ale sobota bola ustanovená pre človeka, a nie naopak, treba rozsudzovať, čo dobré treba robiť, napr. máme slúžiť iným, také usmernenie = môžeme si robiť, čo chceme, ale nemusí to byť prospešné, hľadajme, čo inému prospeje, a to platí nielen o sobote, môžeme behať po všetkých kresťanských akciách, nie je to hriech, ale nemusí to byť pre nás prospešné, hľadajte, čo vás buduje, lebo v opačnom prípade je to len premárnený čas, to boli tlaky z kresťanstva, ale existujú tlaky aj z pohanstva – môžete robiť, čo chcete, ale môže sa stať, že budete totálne vzdialení od Božej vôle = nebude to na požehnanie ani vám, ani iným...
- Dandina reakcia – či je sobota alebo nedeľa, človek potrebuje myslieť aj na druhých + samozrejme potrebuje myslieť aj na budovanie vzťahu s Bohom...
- samej sa ti tak žiada... stíšiť sa + zamyslieť sa...
- Dandina reakcia – cez týždeň je toľko povinností, v sobotu sa upratuje + v nedeľu je dobré stráviť čas s Bohom...
- ja to tiež tak vnímam...
- Má ešte niekto nejakú otázku alebo odpoveď, alebo niečo, čo chce povedať?
- Maťo – taká zaujímavosť = židovský kalendár je iný ako náš, počíta sa totiž od stvorenia sveta – Skúste si tipnúť, aký máme teraz rok podľa židovského kalendára?
- Danda – šesťtisíc dačo...
- Maťo – teraz je 4. nísan 5770; sobota bola od počiatku stanovená, toto poznanie mali ľudia od Boha + správa o stvorení sa podávala ďalej..., Noách a jeho traja synovia, títo štyria chlapci, poznali Boha + toto poznanie šírili ďalej...
- Kia – Bol Jób skôr ako Izraelci?
- Maťo – to sa v knihe Jób vôbec nepíše, píše sa tam o obetiach...
- Kia – Bol Jób pred Abrahámom?
- Maťo – neviem, poznal Boží zákon + Boha, aj tí štyria Ho poznali, a to boli z pohanských národov...; a ešte k tomu židovskému kalendáru – Ako inak by mohli byť tak presne spočítané dni potopy?
- Dáškina reakcia – my veríme na základe viery, a nie na základe vedeckých poznatkov...
- Kia – v škole sme mali duchovný pokec s babami..., rozprávali sme sa aj o dinosauroch... Keď boli oni, boli aj ľudia? A ak áno, tak prečo vyhynuli, a ľudia nie? Babám som povedala, že sa o dinosauroch píše v Biblii...
- reakcia Vevy M – my sme tiež v škole prišli na tému dinosaurov, keď sme sa rozprávali o Mormónoch, došli sme aj na potopu..., tiež som im povedala, že sa spomínajú v Biblii, potom som si to doma našla v Božom slove, je to niekde v závere knihy Jób, píše sa tam, že mali chvosty ako libanonské cédre alebo tak nejako..., ale ich opis mi skôr pripomínal draka, píše sa napr., že im šľahali plamene z papule...
- Kia – keby Jób žil pred potopou, to znamená, že aj dinosaury by žili pred potopou, keďže sa spomínajú v knihe Jób + po potope by vyhynuli => Boh asi nechcel čudné tvory na zemi...
- Gabova reakcia – vezmi si, že sa po potope zmenila celá klíma, a tak nemohli prežiť...
- Maťova reakcia – Noách zobral do korábu po páre z každého druhu, ktorý existoval, to znamená, že ak existovali dinosaury, tak Noách zobral po páre aj z tohto druhu, otázkou zostáva, čo sa stalo po potope – kvalita potravín sa rapídne zhoršila, pred potopou ľudia nejedli mäso, ale po potope ho už jedli + to platilo aj pre zvieratá...
- Dandina reakcia – A teda zvieratá prešli odrazu z bylín na mäso?
- Maťo – neviem, my nemáme predstavu, aké kvalitné jedlo mali predtým a aké potom, po potope, ľudia pred potopou prijímali iba rastlinnú potravu, ale po potope jedli aj mäso + tak isto aj zvieratá...
- Dandina reakcia – potopa asi všetko zmenila...
- Maťo – tak zoberte si napr., že odvtedy, ako Boh stvoril zem, nepršalo až do potopy, vtedy bolo dostatok vody k dispozícii, vtedy boli ešte prahlbiny... – Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo – a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu, len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy, vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. (1M 2,4-7) – píše sa tu, že Boh nedal dažďa na zem
- Kiina reakcia – vtedy bola zem iba pár dní stvorená...
- Maťo – to je pravda, ale všimnite si, že nebolo dažďa, lebo spodná voda vystupovala zo zeme + zavlažovala celý povrch pôdy + pri stvorení Boh oddelil vrchné vody od spodných...
- Dandina reakcia – Ale tam, čo sa píše nebo blablabla, sa píše aj, že vtedy nebolo ani človeka, ktorý by obrábal pôdu, ale potom, keď Boh vyhnal ľudí z raja, povedal, že bude obrábať pôdu, to znamená, že vtedy už muselo pršať na zemi => do potopy muselo pršať na zemi, či nie?
- Maťo – to nebolo podstatné...; čo je logické – Našli sa kosti dinosaurov? – našli, to znamená, že žili + ak žili pred potopou, tak museli žiť aj po potope, pretože ich druh istotne zobral Noách do korábu, no a po potope sa asi nedokázali prispôsobiť...
- medzi rečou nám Dáška rozdávala kartičku, na ktorej boli napísané tri adresy: 1. = Kol 2,16-24; 2. = Rím 14,5-12 a 3. = Mt 5,17-48, myslím, že si ich máme prečítať za domácu úlohu...
- Maťo – tie väčšie dinosaury museli žiť pred potopou, inak by sa ich kostry už rozložili..., taká veľká kostra sa musí rýchlo zakonzervovať, muselo ich proste niečo zavaliť, tak vezmite si napr. zosuvy pôdy v Ekvádore, to ťa rýchlo pochová, zabráni to prístupu kyslíka, je tam tlak + nie je tam vzduch + takto vznikajú skameneliny..., predstavte si 20-metrov veľké tvory, také čosi muselo zavaliť len niečo veľké, potopa...
- Dandina reakcia – už viem, ako to bolo – bol neskutočne veľký dinosaurus a dva malé dinosauriatka + týchto drobcov zobral Noách do korábu + neskôr vyrástli...
- Maťova reakcia – dôležité je všimnúť si, že Noách zobral do archy z každého druhu, napr. zobral pakoníka, ale nezobral ostatné druhy koní + vezmite si, koľko existuje druhov koní...
- Danda – Ako sa vytvorili poddruhy?
- Kia – A čo bolo s hmyzom?
- Maťo – to je neviem
- Kiina reakcia – možno horné vody boli iné ako spodné + potom sa pomiešali...
- Dáškina reakcia – na to už neprídeš...
- Gabova reakcia – sú ľudia, ktorí ťa svojimi argumentami prevalcujú, vtedy im poviem, že to nie je pre moju vieru dôležité + poviem im, aby si našli taký zmysel života, ktorý má v každej ich situácii zmysel, napr. mám kolegu, ktorého zmyslom života je hrať japonskú hru, keď sa ho spýtam, čo bude robiť, keď ju skončí, nevie mi odpovedať, potom mám ešte kolegyňu, ktorá rada chodí na turistiku, to je jej zmysel života, spýtal som sa jej, čo by robila, keby ju prešlo auto + už nikdy viac by nemohla chodiť na turistiku + ona mlčala, viera v Boha je najpevnejší zmysel života + ani Biblia tu nie je od toho, aby dopodrobna vysvetľovala vznik sveta, to nie je podstatné pre nás, ale podstatné je, že Ježiš umieral pre naše hriechy, aby sme s Ním mohli žiť večne...
- Čo sme mali minule?
- Miško – tretie Božie prikázanie...
- A o čom bolo?
- Miško – neviem, nebol som tu...
- Aké je tretie Božie prikázanie?
- Danda – nezoberieš meno Božie nadarmo...
- dnes budeme pokračovať štvrtým...
- Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho! (2M 20, 8-11) – dôležité = pamätaj + sväť ho!
- pôvod šabbátu je jednoznačne spätý s Božím stvorením, v tento siedmy deň si Boh odpočinul od diela, ktoré konal za šesť dní, preto tento deň požehnal a posvätil
- Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. (1M 2,2-3)
- Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Takto prehovor k Izraelcom: Zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku, lebo to je znamenie medzi mnou a vami po všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja, Hospodin, vás posväcujem. Zachovávajte deň sviatočného odpočinku, lebo je svätý pre vás. Kto ho znesvätí, musí byť vydaný na smrť, a každý, kto by v ňom konal nejakú prácu, bude vyhladený spomedzi príslušníkov svojho ľudu. Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň je svätý deň sviatočného odpočinku Hospodinovho. Každý, kto by pracoval v deň sviatočného odpočinku, musí byť vydaný na smrť. Preto Izraelci nech zachovávajú deň sviatočného odpočinku a ako večnú zmluvu nech svätia dni sviatočného odpočinku po všetky ich pokolenia. Toto bude večným znamením medzi mnou a Izraelcami, lebo Hospodin za šesť dní utvoril nebesá i zem a na siedmy odpočíval a oddychoval. (2M 31,12-17) – tieto princípy (6 dní pracovať + na 7. deň odpočívať) preniesol Boh na Izraelcov, na svoj ľud, a tak sa tieto princípy stali vonkajším a vnútorným znamením tohto ľudu pre okolité národy = toho, komu ľud patrí, pričom zdôrazňuje – Pamätaj! = Nezabudni!, tento princíp = večné znamenie medzi Bohom a Jeho ľudom, sobota sa tak stala zmluvou Božieho ľudu, aby sa navonok oddelil od ostatných + Ježiš Kristus, náš Pán, neprišiel tento zákona zrušiť, On ho prišiel naplniť – Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť. (Mt 5,17) – Ježiš tento sobotný deň prišiel oslobodiť od nezmyselných prikázaní, napr. v sobotu Izraelci nemohli zapáliť, mohli urobiť v sobotu len určitý počet krokov..., Ježiš je pánom soboty – Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou. (Mk 2,27-28) – tu vidieť, že sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu, bola ustanovená pre človeka, aby mu bola na požehnanie, aby si oddýchol = nie, aby mu bola bremenom, takto treba chápať aj list Kolosenským 2,16-17 = Nech vás teda nikto neposudzuje ani pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novomesiace alebo pre soboty, veď sú len tieňom budúcich vecí, ale telo je Kristovo.- Boh má pre nás pripravené dokonalé odpočinutie, odpočinok v siedmy deň je len predobrazom toho, čo bude; možno by ste v Biblii hľadali nejaké Božie nariadenie, ktoré by presúvalo svätenie soboty na nedeľu = tak, ako to je dnes, túto zmenu by sme však darmo hľadali v Biblii, v Biblii sa však píše, že apoštolovia kázali evanjelium každý deň vhod nevhod, teda aj v sobotu, aj v nedeľu + nijako zvlášť sa nezdôrazňujú ani dni stretania + v Skutkoch apoštolov sa píše, že sa stretávali každý deň – Deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom. (Sk 2,46) – tiež tu nevidíme, že by sa stretávali v sobotu alebo v nedeľu, oni každý deň zachovávali Pánovi, ide však o to, aby sme každý deň činili nových učeníkov, aby sme pracovali na Jeho žatve; Nová zmluva je odrazom vnútorného duchovného zápasu, ktorý vznikal prirodzene medzi kresťanmi zo židovstva, ktorí vnášali do kresťanstva zákonnícke myslenie + predpisy, a kresťanmi z pohanov, ktorým bolo blízke slovo apoštola Pavla = Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! (Gal 5,1) – otroctvo = zákon, v tomto prípade, keď si čítate ďalej, je to obriezka...
- Niekto súdi, že jeden deň je viac ako druhý; iný zas súdi, že všetky dni (sú rovnaké). Len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva (niektorý) deň, Pánovi ho zachováva, [a kto nezachováva (niektorý) deň, Pánovi ho nezachováva]. A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všetko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje. (Rím 14,5-6) – tentokrát Pavel píše o slabých vo viere, treba si však uvedomiť, že Pavel v tomto prípade nerieši to, čo my dnes (sobota - nedeľa), ale rieši napätie medzi kresťanmi zo židovstva a kresťanmi z pohanov
- Keď farizeji počuli, že umlčal sadukajov, zišli sa a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci. (Mt 22,34-40) – prvé, najväčšie a najdôležitejšie prikázanie je láska + druhé prikázanie je tiež o láske => Boh chce lásku – Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. (Mt 9,13) + Lebo lásku chcem, a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly. (Oz 6,6)
- pôvod svätenia nedele je v rozhodnutí kresťanov v Ríme, ktorí sa na jednej strane prispôsobili pohanstvu + na druhej strane sa chceli odlíšiť od Židov, správa o zmene soboty na nedeľu sa objavuje 7. marca 321, udialo sa tak na príkaz rímskeho cisára Konštantína Veľkého, ktorý Milánskym ediktom povýšil kresťanstvo na štátne náboženstvo, a tým udelil kresťanom veľké privilégiá, avšak pritom vyhlásil, že v celej Rímskej ríši sa bude ďalej uctievať dies Soli = deň Slnka = nedeľa, rímsky biskup Silvester toto nariadenie akceptoval + odvtedy kresťania svätia miesto soboty nedeľu, čo sa odvtedy snažia všelijako vysvetliť, ospravedlniť + teologicky doložiť, a teda napr. tvrdia, že tým Slnkom sa myslí Ježiš Kristus, odvolávajú sa pritom na Božie slovo, napr. na – Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. (Jn 8,12), alebo sa odvolávajú na deň, kedy Pán Ježiš vstal z mŕtvych, alebo na Letnice, keď bol zoslaný Duch Svätý, v obidvoch prípadoch sa jedná o prvý deň po sobote, po dni sviatočného odpočinku = nedeľa, Druhý vatikánsky koncil (katolicizmus) tvrdí, že túto zmenu dňa spôsobila apoštolská tradícia...
- Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. (2Kor 5,17) – staré veci dokonalejšie možno nahradiť láskou, a nie obradníctvom, práve sem smerujú Ježišove slová
- za domácu úlohu si prečítajte Mt 5,17-48, kde Ježiš vyjadruje svoj názor na konkrétne veci
- Boh vie, ako fungujú naše telá – Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach. (Ž 103,14) – naše telá potrebujú odpočinok + je vedecky dokázané, že pomer práce k odpočinku 6:1 je pre človeka ideálny, ale je super, že sa nemusíme spoliehať na vedcov, ktorí aj tak nič nové nevymysleli, ale spoliehajme sa radšej na nášho nebeského Ocka, ktorý najlepšie vie, ako naše telá fungujú + čo potrebujú + Jeho jedinečný návod je v Biblii
- Čo robil Ježiš v sobotu?
- Maťa, Kia – uzdravoval...
- Broňo – vymŕval klasy...
- Alebo prišiel do chrámu + kázal... Ako na to reagovali Židia a farizeji?
- Kia – no, neboli spokojní...
- stále reptali + posudzovali Ho, tvrdili, že nemá v sobotu uzdravovať – Odtiaľ odišiel Ježiš a prišiel do ich synagógy. A hľa, bol tam človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Aby mohli obžalovať Ježiša, spýtali sa Ho: Či je dovolené uzdravovať v sobotu? Odpovedal im: Keby niekto z vás mal jedinú ovcu a ona by mu v sobotu padla do jamy, či by nesiahol za ňou a nevytiahol ju? A o čo viac je človek ako ovca! Tak teda dovolené je v sobotu dobre činiť. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel a bola zase zdravá ako druhá. (Mt 12,9-13) – podstata = v sobotu je dovolené dobre robiť = preukazovať lásku druhým, láska a milosrdenstvo nie sú závislé na dňoch, ale majú byť každodenné, keď niekto potrebuje vašu lásku, pomoc, nebráňte sa tomu, napr. dnes je nedeľa, dnes ti preto nemôžem pomôcť, nebuďte zákonníci, láska je najväčšie prikázanie, láska prevyšuje všetko, neposudzujme sa navzájom ako to robili farizeji, ale starajme sa radšej o to, aby sme aj tento deň zachovávali pre Pána = aby sme sa v tento deň nehnali za ziskom – budem aj dnes pracovať, aby som aj dnes niečo zarobil – svedectvo – pamätám si na obdobie, keď som uverila, vtedy mi jedna sestra vravela, že keď som uverila, tak už v nedeľu nemôžem chodiť na turistiku, že už nikde nemôžem chodiť, vtedy mi to zle padlo..., neskôr mi sám Boh ukázal, že je pre mňa lepšie, keď môžem byť v nedeľu v kostole, keď môžem žehnať svojej rodine, preto aj vy robte tak, ako vás Duch Svätý vedie, keď človek očakáva na Boha, Boh mu ukáže svoj pohľad; keď som mala štátnice, v nedeľu som sa neučila + chodila som na biblickú + Boh to jednoducho požehnal; keď som v Škótsku pracovala na farme, rozhodla som sa, že nebudem jeden deň pracovať, vtedy som si myslela, že Boh ustanovil nedeľu ako deň odpočinku, v nedeľu sme boli teda doma, v Škótsku mávajú však voľný deň v sobotu, a tak som sa farmárky opýtala, či by som mohla mať v nedeľu voľno + ona s tým súhlasila, nebolo ľahké vzdať sa jedného dňa, pretože som do Škótska prišla zarobiť + na jeden deň to bolo asi 67 libier, musela som si teda premyslieť, či tento deň dám Bohu, a či radšej zarobím 67 libier, rozhodla som sa, že ho dám Bohu + On to požehnal – naša skupina, ktorá v nedeľu oddychovala, bola jedna z najvýkonnejších, patrila do prvej päťky, ostatným to vŕtalo v hlave, a preto sa nás chodili spytovať, čo jeme, keď tak vládzeme, Boh to požehnal, oddýchli sme si, nabrali nové sily a potom sme makali, človek inak funguje, keď si oddýchne, vždy sme sa veľmi tešili na nedeľu, tí však, ktorí si neoddýchli, plakali, boli unavení + my sme ich dobehli, a to aj finančne, keďže farmárka bola s našou prácou nadmieru spokojná, povedala nám, že na druhý rok sme tu srdečne vítaní...; naša viera má byť činná skrze lásku, ani ja nie som v tomto ideálna, nie sme tí najmúdrejší, robte tak, ako vás Duch vedie, ak vás Duch vedie, aby ste pomohli, tak pomôžte, a ak nie, tak nie...
- Maťo – v nedeľu si môžeme robiť, čo chceme, Pavol však do Korintu napísal – Všetko je mi dovolené, ale nie všetko je mi prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničím nedám ovládnuť! (1Kor 6,12); na inom mieste v Božom slove sa píše, že Boh chce milosrdenstvo, a nie obeť, to je pre Neho dôležité; Boh požehnal sobotu, a preto Židia vtedy nekonali žiadnu prácu + chceli tak dosiahnuť plnosť zákona, pretože si mysleli, že to ich spasí, nie je zakázané v nedeľu niečo spraviť, ale ty radšej hľadaj, čo je prospešné, Židia však začali slúžiť sobote, ale sobota bola ustanovená pre človeka, a nie naopak, treba rozsudzovať, čo dobré treba robiť, napr. máme slúžiť iným, také usmernenie = môžeme si robiť, čo chceme, ale nemusí to byť prospešné, hľadajme, čo inému prospeje, a to platí nielen o sobote, môžeme behať po všetkých kresťanských akciách, nie je to hriech, ale nemusí to byť pre nás prospešné, hľadajte, čo vás buduje, lebo v opačnom prípade je to len premárnený čas, to boli tlaky z kresťanstva, ale existujú tlaky aj z pohanstva – môžete robiť, čo chcete, ale môže sa stať, že budete totálne vzdialení od Božej vôle = nebude to na požehnanie ani vám, ani iným...
- Dandina reakcia – či je sobota alebo nedeľa, človek potrebuje myslieť aj na druhých + samozrejme potrebuje myslieť aj na budovanie vzťahu s Bohom...
- samej sa ti tak žiada... stíšiť sa + zamyslieť sa...
- Dandina reakcia – cez týždeň je toľko povinností, v sobotu sa upratuje + v nedeľu je dobré stráviť čas s Bohom...
- ja to tiež tak vnímam...
- Má ešte niekto nejakú otázku alebo odpoveď, alebo niečo, čo chce povedať?
- Maťo – taká zaujímavosť = židovský kalendár je iný ako náš, počíta sa totiž od stvorenia sveta – Skúste si tipnúť, aký máme teraz rok podľa židovského kalendára?
- Danda – šesťtisíc dačo...
- Maťo – teraz je 4. nísan 5770; sobota bola od počiatku stanovená, toto poznanie mali ľudia od Boha + správa o stvorení sa podávala ďalej..., Noách a jeho traja synovia, títo štyria chlapci, poznali Boha + toto poznanie šírili ďalej...
- Kia – Bol Jób skôr ako Izraelci?
- Maťo – to sa v knihe Jób vôbec nepíše, píše sa tam o obetiach...
- Kia – Bol Jób pred Abrahámom?
- Maťo – neviem, poznal Boží zákon + Boha, aj tí štyria Ho poznali, a to boli z pohanských národov...; a ešte k tomu židovskému kalendáru – Ako inak by mohli byť tak presne spočítané dni potopy?
- Dáškina reakcia – my veríme na základe viery, a nie na základe vedeckých poznatkov...
- Kia – v škole sme mali duchovný pokec s babami..., rozprávali sme sa aj o dinosauroch... Keď boli oni, boli aj ľudia? A ak áno, tak prečo vyhynuli, a ľudia nie? Babám som povedala, že sa o dinosauroch píše v Biblii...
- reakcia Vevy M – my sme tiež v škole prišli na tému dinosaurov, keď sme sa rozprávali o Mormónoch, došli sme aj na potopu..., tiež som im povedala, že sa spomínajú v Biblii, potom som si to doma našla v Božom slove, je to niekde v závere knihy Jób, píše sa tam, že mali chvosty ako libanonské cédre alebo tak nejako..., ale ich opis mi skôr pripomínal draka, píše sa napr., že im šľahali plamene z papule...
- Kia – keby Jób žil pred potopou, to znamená, že aj dinosaury by žili pred potopou, keďže sa spomínajú v knihe Jób + po potope by vyhynuli => Boh asi nechcel čudné tvory na zemi...
- Gabova reakcia – vezmi si, že sa po potope zmenila celá klíma, a tak nemohli prežiť...
- Maťova reakcia – Noách zobral do korábu po páre z každého druhu, ktorý existoval, to znamená, že ak existovali dinosaury, tak Noách zobral po páre aj z tohto druhu, otázkou zostáva, čo sa stalo po potope – kvalita potravín sa rapídne zhoršila, pred potopou ľudia nejedli mäso, ale po potope ho už jedli + to platilo aj pre zvieratá...
- Dandina reakcia – A teda zvieratá prešli odrazu z bylín na mäso?
- Maťo – neviem, my nemáme predstavu, aké kvalitné jedlo mali predtým a aké potom, po potope, ľudia pred potopou prijímali iba rastlinnú potravu, ale po potope jedli aj mäso + tak isto aj zvieratá...
- Dandina reakcia – potopa asi všetko zmenila...
- Maťo – tak zoberte si napr., že odvtedy, ako Boh stvoril zem, nepršalo až do potopy, vtedy bolo dostatok vody k dispozícii, vtedy boli ešte prahlbiny... – Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo – a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu, len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy, vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. (1M 2,4-7) – píše sa tu, že Boh nedal dažďa na zem
- Kiina reakcia – vtedy bola zem iba pár dní stvorená...
- Maťo – to je pravda, ale všimnite si, že nebolo dažďa, lebo spodná voda vystupovala zo zeme + zavlažovala celý povrch pôdy + pri stvorení Boh oddelil vrchné vody od spodných...
- Dandina reakcia – Ale tam, čo sa píše nebo blablabla, sa píše aj, že vtedy nebolo ani človeka, ktorý by obrábal pôdu, ale potom, keď Boh vyhnal ľudí z raja, povedal, že bude obrábať pôdu, to znamená, že vtedy už muselo pršať na zemi => do potopy muselo pršať na zemi, či nie?
- Maťo – to nebolo podstatné...; čo je logické – Našli sa kosti dinosaurov? – našli, to znamená, že žili + ak žili pred potopou, tak museli žiť aj po potope, pretože ich druh istotne zobral Noách do korábu, no a po potope sa asi nedokázali prispôsobiť...
- medzi rečou nám Dáška rozdávala kartičku, na ktorej boli napísané tri adresy: 1. = Kol 2,16-24; 2. = Rím 14,5-12 a 3. = Mt 5,17-48, myslím, že si ich máme prečítať za domácu úlohu...
- Maťo – tie väčšie dinosaury museli žiť pred potopou, inak by sa ich kostry už rozložili..., taká veľká kostra sa musí rýchlo zakonzervovať, muselo ich proste niečo zavaliť, tak vezmite si napr. zosuvy pôdy v Ekvádore, to ťa rýchlo pochová, zabráni to prístupu kyslíka, je tam tlak + nie je tam vzduch + takto vznikajú skameneliny..., predstavte si 20-metrov veľké tvory, také čosi muselo zavaliť len niečo veľké, potopa...
- Dandina reakcia – už viem, ako to bolo – bol neskutočne veľký dinosaurus a dva malé dinosauriatka + týchto drobcov zobral Noách do korábu + neskôr vyrástli...
- Maťova reakcia – dôležité je všimnúť si, že Noách zobral do archy z každého druhu, napr. zobral pakoníka, ale nezobral ostatné druhy koní + vezmite si, koľko existuje druhov koní...
- Danda – Ako sa vytvorili poddruhy?
- Kia – A čo bolo s hmyzom?
- Maťo – to je neviem
- Kiina reakcia – možno horné vody boli iné ako spodné + potom sa pomiešali...
- Dáškina reakcia – na to už neprídeš...
- Gabova reakcia – sú ľudia, ktorí ťa svojimi argumentami prevalcujú, vtedy im poviem, že to nie je pre moju vieru dôležité + poviem im, aby si našli taký zmysel života, ktorý má v každej ich situácii zmysel, napr. mám kolegu, ktorého zmyslom života je hrať japonskú hru, keď sa ho spýtam, čo bude robiť, keď ju skončí, nevie mi odpovedať, potom mám ešte kolegyňu, ktorá rada chodí na turistiku, to je jej zmysel života, spýtal som sa jej, čo by robila, keby ju prešlo auto + už nikdy viac by nemohla chodiť na turistiku + ona mlčala, viera v Boha je najpevnejší zmysel života + ani Biblia tu nie je od toho, aby dopodrobna vysvetľovala vznik sveta, to nie je podstatné pre nás, ale podstatné je, že Ježiš umieral pre naše hriechy, aby sme s Ním mohli žiť večne...
