V minulej časti sme sa začali zamýšľať nad tým, či evanjelium, ktoré má rímsko-katolícka cirkev je iné, ako to, ktoré je v Biblii. Biblické evanjelium sme začali skúmať preto, lebo nie každý, kto považuje Ježiša za svojho Pána, alebo za svojho záchrancu je znovuzrodený. Už od čias prvej cirkvi sa začali prezentovať rôzni „Ježišovia“ a rôzne evanjeliá a my musíme rozsudzovať, ktoré je to biblické. Biblická dobrá správa je celá o Bohu, kde my sme boli duchovne mŕtvi, žili sme v žiadostiach svojho tela, robili sme to, čo sa páčilo telu a boli sme od prirodzenosti deti hnevu. Ale Boh plný milosti a lásky nás vykúpil, len a len pre Svoju milosť. Je to dar, ktorí sme si vôbec nezaslúžili a môžeme ho prijať len a len vierou. Nemôžeme urobiť nič pre to, aby sme si ho zaslúžili. Čo bolo dosiahnuté pri našom vykúpení na golgotskom kríži? Ježiš na kríži vzal všetky naše hriechy na seba. Naše minulé, prítomné aj budúce hriechy boli zložené na Krista, Kristus za ne zaplatil, boží hnev bol vyliaty na Neho a to je to, prečo Kristus na kríži povedal: Dokonané!

Kristus bol na tretí deň vzkriesený, pretože už nie je nič, čo by bolo potrebné zaplatiť za naše hriechy. Hospodin, Boh Otec bol dokonale uspokojený touto zástupnou obeťou. Prečo je to dôležité? Pretože keď k tomuto ospravedlneniu budeme čokoľvek pridávať, tak sa rúhame voči trojjedinému Bohu. Ak k tomuto ospravedlneniu začneme čokoľvek pridávať, hovoríme, že Ježišova obeť na golgotskom kríži nebola dostatočná. Ježiš povedal Dokonané, ale to pre nás neznamená dokonané. Keď Ježiš povedal, že zaplatil za všetky moje hriechy, tak to pre nás nebolo dokonalé. Keď ho Boh vzkriesil z mŕtvych a tým ukázal, že za všetko bolo zaplatené, tak pre nás to nebolo dokončené, nebolo to ucelené. A tak si všimnime: Budeme zachránení jeho životom... To „budeme“ je isté, neotrasiteľné, „zachránení“ je v pasívnej forme. Pasívna forma slovesa v Novom zákone ukazuje, že to nemá nič dočinenia s nami, keby to bolo v aktívnej forme, tak je to o nás a my musíme niečo robiť, my sa musíme snažiť, ale pasívna forma nám vždy ukazuje, že je to založené na niekom inom. Teda „budeme zachránení“ znamená, že tá záchrana závisí na niekom inom, nie na nás. Apoštol Pavol aj ostatní apoštoli a samozrejme Ježiš nám ukazujú, že spasenie nie je z nás, že je to Boží dar. Sme zachránení z milosti vierou, nikto sa nemôže vystatovať. Preto k tomu nemôžeme nič pridať, pretože to určite nezávisí na nás. V liste Židom 9, 25-28 si všimnite, že Ježiš neprišiel, aby často obetoval sám seba podobne, ako veľkňaz každoročne vchádzal do svätyne s cudzou krvou. Starý zákon hovorí o tom, že hriechy boli prikrývané, nie zmazané, nie zmyté, ale prikrývané krvou z obetí zvierat. Autor listu Židom ukazuje, že Ježiš je lepší než chrám, že Ježiš je lepší než starozákonní veľkňazi, než anjeli, než Mojžiš a starozákonné obete. Prečo? Pretože Ježišova obeť je dostatočná, je dokončená, je dokonalá a nie len prikrýva, ale zmýva všetky naše hriechy. „25 Ani nie preto, aby sa opätovne obetoval ako veľkňaz, ktorý vchádza do svätyne každý rok s cudzou krvou.26 Veď inak by musel trpieť znovu a znovu od stvorenia sveta. A On sa zjavil raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou zahladil hriech.“ Jedna obeť, jedno zrušenie hriechu. Je to dokonalé, je to finálne. „27 A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd,28 práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie“. Sú to jedinečné pravdy, z ktorých sa radujeme. Neprídeme o svoje spasenie, ak sme niečo pohnojili v práci. Nie sme zachránení tým, ako sme dnes žili. Chvála Pánu Bohu za Ježiša Krista, ktorý jediný nás vykupuje, ktorého spravodlivosť nám je pridaná. Všimnite si ešte v Židom 10, 11: „A potom, každý kňaz tam stojí každý deň, koná bohoslužbu, znovu a znovu prináša tie isté obete, ktoré nikdy nemôžu zahladiť hriechy.“ Keď stál kňaz v starozákonnom chráme a ľudia prinášali obete za hriech, tento systém im pripomínal ich hriech. Keď bolo zabité zviera, vyliata krv, pri niektorých židovských sviatkoch boli zabité tisíce baránkov a jahniatok, to im vždy bolo pripomienkou ich hriechu. Budúci rok museli prísť znovu a museli znovu obetovať a tešili sa na to, až príde lepší baránok, ktorý ich dokonale očistí od hriechu. Tu je ten kontrast: Kňaz stojí a koná denne službu a častokrát prináša rovnaké obete, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriech, Ježiš však priniesol jedinú obeť za hriechy a navždy si zasadol po Božej pravici a už len čaká až mu budú nepriatelia zložení k nohám. Pán Ježiš Kristus momentálne sedí po božej pravici. Prečo sedí? Počuli ste niekedy o starozákonnom kňazovi, ktorý by si v svätyni svätých sadol? Vždy prišiel, pokropil oltár krvou a odišiel. Nikdy si nesadol. Prečo si nikdy nesadol? Pretože sedenie by vyjadrovalo, že dielo je dokončené. On si nemohol sadnúť, pretože dokončené nebolo. Pán Ježiš si, na znak, že je to dokončené, sadol po pravici Boha Otca ako náš veľkňaz. Čo nám tým list Židom chce povedať? Že naše vykúpenie je ukončené a už nie je nič, čo by sme k tomu pridali. Všimnite si, prečo pán Ježiš čaká. Vieme na čo čaká – čaká na to kým mu budú nepriatelia položení k nohám, ale prečo čaká? Odpoveď je v 14. verši: „Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť.“ Odpoveď indikuje slovo „lebo“. Prečo Pán Ježiš čaká? Pretože už nie je vôbec nič, čo by urobil. Jedinou obeťou zdokonalil tých, ktorí sú posväcovaní. Rozoberme si tento verš: Koľko obetí urobil? Jedinú. Na ako dlho nás učinil dokonalými? Navždy. Čo znamená, že sme dokonalí? 99%? 99,99%? Dokonale znamená úplne. Nie je nič ďalšie, čo by z nás muselo byť zmyté. „Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť.“ Je tu ešte niečo dôležité: Pokiaľ vo svojom živote nie ste posväcovaní, pokiaľ vo Vašom živote nevidíte ovocie Ducha svätého, pokiaľ vo Vašom živote nevidíte, že rastiete v Kristovi, pokiaľ vo vašom živote nie ste každým rokom viac podobní Kristovi a menej telesní, potom pravdepodobne nie ste v tej skupine, ktorú Pán Ježiš Kristus vykúpil a zdokonalil jedinou obeťou. Pavol hovorí to, že tí, ktorí sú skutočne znovuzrodení budú posväcovaní. Pokiaľ máte okolo seba človeka, ktorý žije ako pohan, robí veci ako pohan, miluje hriech, ale vyhlasuje sa za znovuzrodeného kresťana, pravdepodobne ním nie je. O tom Písmo hovorí na mnohých miestach. A toto je veľmi dôležité: jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť. 

Toto je biblické Evanjelium a teraz sa môžeme pozrieť na to, čo učí rímsky katolicizmus vo svetle písma. Mnohí ľudia môžu oponovať takým a onakým koncilom, ale treba si uvedomiť, že to čo jeden koncil vyhlásil, nebolo na ďalšom zrušené. Pridáva stále viac k existujúcim tvrdeniam, od doby reformácie sa nič nezlepšilo, len sa veci zhoršili a sú tam ďalšie bezbožné, mylné a rúhajúce sa náuky. Nasledujúce veci preberieme len na rýchlo, ale povzbudzujem Vás, aby ste tie veci skúmali a rozmýšľali nad nimi. Robme to preto, že milujeme ľudí naokolo a túžime po ich záchrane, nech sú kdekoľvek. My všetci potrebujeme študovať písmo a rozumieť tomu, čo je biblické evanjelium. A ľudí naokolo, nech sa hlásia k akejkoľvek denominácii, potrebujeme volať k tomu, aby skúmali to, čomu veria vo svetle písma. Ak sa rozprávame s človekom, tak to tak aj robíme, konfrontujeme ich poznanie s Písmom. Prvá otázka je: Ako si myslíte, že je hriešny človek ospravedlnený v Božích očiach? Človek Vám povie to, čomu bol vyučený. A my chceme takýchto ľudí trpezlivo a láskyplne brať do Písma a chceme im ukazovať, čo Písmo hovorí o evanjeliu. Dôsledkom tohto by teda malo byť, že chceme evanjelizovať a budeme vedieť ako. A to tak, že v im písme ukážeme, ako je hriešny človek ospravedlnený pred svätým Bohom. Môžeme sa opýtať – Myslíš si, že si dobrý človek? Pozrime sa, čo na to hovorí Písmo. Klamal si niekedy? Ukradol si niekedy niečo? Bral si niekedy božie meno nadarmo? Zatúžil si v mysli po inej žene, ako tvoja manželka? Toto sú len štyri otázky z božieho zákona, ktorý nám je nastavený ako zrkadlo, aby sme si uvedomili, že nie sme v poriadku a že nie sme dobrými ľuďmi. Ty hovoríš, že sa svoje zlé skutky pokúsiš vyvážiť svojimi dobrými skutkami? Písmo hovorí, že sme spasení z milosti skrze vieru, záchrana nie je z nás, takže sa nikto nemôže chváliť. Jedinou obeťou sme boli zdokonalení my, ktorí sa necháme posväcovať. Je len jeden spasiteľ, je len jeden vykupiteľ, je len jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi a jeho meno je Ježiš Kristus. Dúfam, že tomu veríte a že je to vaša viera, ktorú ste z Božej milosti prijali. V rímskom katolicizme máme ďalších spolu vykupiteľov, máme ďalších prostredníkov milosti. Už to nám ukazuje, že sa jedná o iné evanjelium, pretože je to iná cesta spásy. Hovorí sa o Márii, ktorá oslobodí svojimi modlitbami naše duše od smrti. Mária oslobodí naše duše od smrti? Asi nie, je to predsa Ježiš, ktorý urobil dokonalé zástupné dielo spásy na golgotskom kríži. Rímsko - katolícky katechizmus na začiatku prehlasuje, že toto je súhrn ich učenia, že toto je to, čomu by mali ako rímsky katolíci veriť, to je náš základ, na ktorom stojíme. Tu sa napríklad píše aj to, že spasení budú aj moslimovia, pretože sa držia viery Abraháma a klaňajú sa tomu istému milosrdnému Bohu, ako my. Z toho mála čo vieme o Islame, by som netvrdil, že sa klaniame tomu istému Bohu. Ako moslim by som sa musel modliť niekoľkokrát denne, aspoň raz za život ísť do Mekky, dodržiavať rôzne sviatky. Islam Ježiša považuje za proroka, nie za večne živého Boha. Lenže v Biblii Ježiš hovorí, že nik nepríde k otcovi, ak nie len skrze Neho. V skutkoch 4,12 čítame: „A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“ Ďalej sa v RK katechizme píše, že každý človek, ktorý hľadá pravdu a plní božiu vôľu tak ako ju poznáva, môže byť spasený aj keď nepoznal Kristovo evanjelium a jeho cirkev. Myslíte si, že pán Ježiš veril tomu, že každý človek, ktorý plní Božiu vôľu môže byť spasený aj keď nepoznal Kristovo evanjelium? Myslíte, že tomu verili apoštoli, myslíte si, že to je to o čom hovorí Nový zákon? Čo nám to naznačuje? Takže ak konáte skutky, tak môžete byť spasení aj keď ste nepoznali milosť? My sme spasení len a len z milosti, inak nemôžeme byť zachránení. 

Ďalšia vec sú sviatosti: Sviatosti novej zmluvy sú pre veriacich nutné ku spáse. Viditeľné obrady, ktorými sú sviatosti slávené znamenajú a udeľujú milosť. My sme videli, že biblické evanjelium je LEN o milosti prijatej len vierou v pána Ježiša Krista. Eucharistická obeť - obeť, ktorá sa robí pri „svätej omši“ sa robí rovnako aj za zosnulých veriacich, ktorí zomreli v Kristu a nie sú ešte plne očistení, aby mohli vstúpiť do Kristovho svetla a pokoja. Problém je samotná eucharistická obeť, ďalej to, že sa rovnako prináša za zosnulých. Veríte tomu, že na základe evanjelia Ježiša Krista môžete urobiť niečo pre zosnulých? Že je niečo, čo by ste mohli vykonať, aby ste pomohli vašim blízkym, ktorí zomreli, aby ste ich dostali z očistca? Hovoríme o rozdielnom evanjeliu, alebo hovoríme len o malých liturgických rozdieloch a mali by sme sa sústrediť na to hlavné – teda že veríme v Ježiša Krista? Keď niekto príde s ekuménou, pôjdete na pódium, podáte si ruky s rímsko-katolíckym kňazom, necháme rímsko-katolíckeho kňaza kázať u nás v kostole? A budeme sa ťapkať po ramene, že sme bratia a sestry a všetkým ukážeme, že máme akurát nejaké malé odlišnosti v liturgii? Tieto veci, ktoré skúmame nie sú malé odlišnosti, pretože sú iným evanjeliom. My nemôžeme nič urobiť pre zosnulých veriacich. Aby mohli vstúpiť do Kristovho pokoja, to je možné jedine skrze Ježiša Krista. 

Odpustky. Možno ste si mysleli, že odpustky sú v rímsko-katolíckom učení dávnou minulosťou, že je to temný stredovek. Odpustky sú živé a radostne prijímané aj v súčasnej dobe. Prečo sú odpustky dôležité? Lebo ukazujú, že Ježišova obeť nie je dostatočná, že je to jednoducho iné evanjelium v ktorom musíme niečo pridať ku Kristovi, musíme mu niečím „pomôcť“. Čo sú odpustky podľa učenia rímsko-katolíckej cirkvi? Odpustok, podľa rímsko-katolíckeho učenia, znamená, že sa pred Bohom odpúšťajú časné tresty za hriechy, ktorých vina bola zahladená. Je to odpustenie, ktoré náležite pripravený veriaci získava za určitých podmienok, za pomoci cirkvi, ktorej prislúcha rozdeľovať a používať poklad zadosťučinenia Krista a svätých. Odpustok je čiastočný, alebo plnomocný, podľa toho, či čiastočne, alebo úplne oslobodzuje od časného trestu za hriechy. Každý veriaci môže získať odpustky buď sám pre seba, alebo pre mŕtvych na spôsob príhovoru. Modlitby a dobré skutky blahoslavenej panny Márie a všetkých svätých, ktorí sa posvätili Kristovou milosťou a vykonali diela príjemné Otcovi tak, že úsilím o svoju vlastnú svätosť spolupracovali na spáse svojich bratov... Naozaj panna Mária a svätí spolupracovali na našej záchrane? Môžu oni niečo pridať k našej záchrane a my sa máme modliť k Márii a Pán Boh, alebo cirkev otvorí pokladnicu zásluh a tie budú potom vyliate na nás? Toto je, priatelia, iné evanjelium. List Galaťanom varuje pred tým, že ktokoľvek by pridal jedine ku Kristovi, jedine z milosti, jedine vierou, jeden jediný skutok zákona, nech je prekliaty. Tie najtvrdšie, najzásadnejšie slová Nového zákona sú v liste Galaťanom. Problém Galaťanov bol, že verili v Ježiša Krista, ako spasiteľa, verili v milosť, verili vo vieru, verili v trojjediného Boha, ale boli zvedení k tomu, že aby boli skutočne zachránení, potrebujú ku spaseniu pridať ešte obriezku. Pavol im hovorí: Pokiaľ ku Kristovi pridáte jeden jediný skutok zákona, potom ste vypadli z Krista. Potom nemáte Krista, potom veríte falošnému evanjeliu a potom to, čomu veríte, vás nezachráni. Rímsky katolicizmus pridal viacej ako jednu vec, alebo menej ako jednu vec ku Kristovi? Odpoveď je, že rímsky katolicizmus pridáva k „jedine milosť“, „jedine viera“, „jedine Kristus“ ďaleko viacej vecí, ako Galaťania. A Pavol hovorí Galaťanom 1, 8: „Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, - nech je prekliaty!“. Toto je dôležité a zásadné, pretože mnoho úprimne veriacich skončí v pekle. Je mnoho úprimne veriacich, ktorí veria v Krista, trojjediného Boha, ktorý s pánom Bohom nebudú, pretože nepočuli biblické evanjelium, pretože nepočuli evanjelium o milosti pána Ježiša Krista. Ďalej učenie rímsko-katolíckej cirkvi v kánone 14, v kánone 12, kánone 9 ukazuje na to, že tak ako sme si popísali evanjelium a pokiaľ je toto evanjelium, ktorému veríte, tak ste to práve Vy, kto je prekliaty. Pokiaľ tvrdíte, že môžete byť zachránení len a len z milosti, len a len vierou, len a len skrze Pána Ježiša Krista a že Vaše dobré skutky sú len následkom tejto milosti, tak rímsky katolicizmus tvrdí – nech ste prekliati. Prečo? Lebo ich evanjelium je evanjelium, ktoré ku Kristovi pridáva skutky. Som si vedomý toho, že nie každý rímsky katolík to musí vedieť. Najsmutnejšie je, že každý – dovolím si povedať každý – katolícky kňaz to vie. Zistíte to tak, že keď sa s nimi budete baviť o tom, ako môže byť hriešny človek ospravedlnený pred svätým Bohom, tak zistíte, že ich odpoveď je iná ako tá, ktorú sme si na základe Biblie popísali. Je mnoho protestantských kazateľov, farárov, ktorí spolupracujú s katolíckymi kňazmi, pozývajú ich na spoločné akcie. Keď sa ich pýtam prečo, tak tvrdia: „veď aj oni milujú Krista“. Keď sa ich pýtam či hovorili o tom, ako katolícki kňazi vnímajú to, ako je človek zachránený, či hovorili o tom, ako oni chápu spasenie, ako my chápeme spasenie, odpoveď je vždy: „Nie, nebavili sme sa o tom, ale aj oni milujú Krista“. Aj svedkovia Jehovovi, ktorí zazvonia pri Vašich dverách milujú Krista. Akurát je to iný Kristus ako ten, o ktorom vydáva svedectvo Biblia a veria inému evanjeliu.

.: na základe prednášky Radka Kolaříka, XCamp 2019          


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Lukáš l0, 27 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého.