Moja stará mama ma priviedla k viere. Všeobecne je to veľmi častá situácia v krajine, kde som vyrastala. Bola to ona, ktorá mi od detstva hovorila o cirkvi a o Bohu, čítala mi detskú Bibliu, učila ma prežehnať sa a modliť sa. Pravoslávie je rozšírené v Bielorusku (odkiaľ pochádzam), a moja stará mama sa ma pokúsila vzdelávať a predstaviť mi tradíciu tejto viery.

Moji rodičia sa nemôžu nazývať veriacimi, takže iba od nej som mohla dostať kresťanskú výchovu. Pamätám si, ako ma moja stará mama prvýkrát brala do kostola. Mala som 5-6 rokov, bola som veľmi šťastná, na hlave som malá uviazanú šatku. Keď som stála celú službu (aby malé dieťa stálo asi 3 hodiny v kostole, kde voňajú sviečky a kadidlo, je veľmi ťažké), vytiahla babička z tašky 2 sviečky a odviedla ma k ikone, ktorá bola za nami. Videla som ikony predtým, mali sme ich doma,  moja stará mama mala veľa ikon (jej otec bol kňaz), ale takú veľkú a viacfarebnú ikonu som videla v ten deň prvýkrát. Keď sme sa priblížili, moja stará mama mi povedala, aby som sa obrátila na ikonu a pozrela sa na ňu a v tichosti požiadala Pána o zdravie pre seba a svoju rodinu. Všetko som zvládla. Babička položila pred ikonu na špeciálny podnos sviečky, zapálila ich a vyšli sme z kostola. Takto si pamätám na svoju prvú modlitbu. Potom som sa naučila Otče náš. Toto bola moja hlavná modlitba. Vždy som to hovorila, keď som nevedela, za čo sa mám modliť. Keď som bola staršia, povedali mi, že ak sa chcem modliť, musím byť sama, aby ma nič nerozptyľovalo, je dobré, ak mám pred očami ikonu na sústredenejšiu modlitbu. Bolo mi povedané, že existujú modlitby, ktoré je možné prečítať si v určitých životných situáciách a ktoré nájdete v modlitebnej knižke (zbierka modlitieb): keď ste chorí, modlitba pred jedlom, pred spaním, atď. Postupom času som si osvojila vlastné chápanie toho, ako a za akých okolností sa možno modliť. Normou bola pre mňa modlitba v miestnosti a pre seba. Po mnoho rokov to bolo pre mňa niečo bežné, bola som si istá, že to robia všetci.

V roku 2019 sme s manželom prišli na Slovensko, do organizácie SEM ako dobrovoľníci. Spoznali sme nových ľudí, ktorí sú evanjelici. Verím, že to výrazne ovplyvnilo môj kresťanský život a najmä môj prístup k modlitbe. V prvých mesiacoch nášho dobrovoľníctva sme začali aktívne chodiť na stretnutia mládeže a rodín. Tam sme sa prvýkrát stretli s tým, že ľudia sa modlili nahlas v jednej miestnosti (nie v kostole). Samozrejme to bolo veľmi neobvyklé. Spočiatku to bolo pre mňa veľmi nepochopiteľné. Biblia koniec koncov hovorí: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ Mat. 6, 6. Dosť dlho, keď sa všetci modlili postupne, som sa modlila potichu. Ale Pán mi pripravil zjavenie. Na Slovensko nás nepreniesol pre nič za nič. Keď som spoznala ľudí a videla ich úprimnosť, začala som podrobnejšie študovať Bibliu, sama som si hľadala odpovede na otázky, niekedy mi tieto odpovede ľudia dali. Často som sa pýtala, prečo sa tak modlia. V rámci dobrovoľníctva sme začali navštevovať kurz DVK (Dokonalí v Kristu) a tento kurz sa pre mňa stal prelomovým. Mládežníci, s ktorými sme tam boli, sa stali inšpiráciou a ja som sa s nimi začala nahlas modliť. Som si istá, že to bol Pán, ktorý ma uviedol do tejto formy komunikácie s Ním. Spoznala som Ho lepšie. Modlitba je koniec koncov dialóg s Ním a je nesprávne myslieť na to, čo si o mne budú myslieť ľudia v mojom okolí. Modlitba by mala oslavovať Boha, byť obetavá a mala by byť založená na skutočnej túžbe obrátiť sa k Bohu, nie k ľuďom. Naopak, inšpiruje a povyšuje Jeho meno. Keď hovoríme nahlas modlitby, pozornejšie sledujeme slová, ktoré počúvame, ľahšie sa nám zvnútorňujú, prechádzajú cez naše srdcia. Najdôležitejšie pri modlitbe je to, aby tu bola pozornosť, aby sme sa nerozptyľovali. Potom modlitba nasýti dušu, premení, zmení človeka. Nemyslím si, že je správne modliť sa iba nahlas alebo iba v tichosti. Hlavná vec je, že modlitba by mala ísť cez srdce a mala by byť adresovaná Bohu. Kde je myseľ, tam si. Preto je dobré modliť sa duševne, ticho a nahlas. „Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel.“ Jakub 1,17 Mnoho veriacich sa v Biblii modlilo na verejnosti, rovnako ako sám Ježiš.

.: Autor: Darya Neskaradziany