Zišiel sa rok s rokom a my sme sa znova ocitli v predveľkonočnom období. Vlani sme dúfali, že protiepidemické opatrenia potrvajú najviac do leta a život sa vráti do normálnych koľají. Nuž, ale človek mieni, a Pán Boh mení.  V jeseni sa k nám vrátila tá „kovidová“ pohroma s ešte väčšou silou a s veľmi zlými následkami na zdraví a životoch mnohých ľudí. Nastúpila éra mnohopočetných testovaní a sprísnených opatrení, obmedzujúcich pohyb a stretávanie sa väčšieho počtu ľudí. Pred Vianocami sa to prejavilo aj opätovným uzavretím kostolov, škôl, obchodov, služieb a všetkých spoločenských podujatí. Ľudia boli vystrašení a mnohí starší, ale aj mladší, vo svojich domácnostiach trpeli stratou sociálnych kontaktov, beznádejou a depresiami. Veľký dopad týchto opatrení pocítili školopovinné deti, no aj ostatní študenti vo všetkých školách, ktorí už vyše roka nemali normálne vyučovanie. Deti boli odkázané na svoje počítače a učili sa dištančne. Navyše boli zatvorené aj detské ihriská a športové areály. Vznikajú tak obavy, že to bude mať nepriaznivý dopad na ich telesné aj psychické zdravie.

Táto situácia mala však aj pozitívne aspekty v živote niektorých ľudí, ktorí si možno uvedomili, že všetko v živote nie je až taká samozrejmosť. Začali si vážiť každodenné bežné veci a zmenili svoj rebríček hodnôt. Uvedomili si, aký je človek slabý, bezmocný, nedokonalý, že nemá ani zďaleka všetko pod svojou kontrolou. Mnohí ešte nevedia, že je tu niekto, kto má silu a moc nad dianím vo svete. Je to všemocný a všemohúci BOH, od ktorého sú  závislí všetci ľudia aj celý chod vesmíru.

Život v našom radvanskom cirkevnom zbore sa, chvála Bohu, ani na chvíľu nezastavil. Naďalej sa stretávame na biblických hodinách cez konferenčný videohovor, na piatkových a nedeľných debatách. Samozrejme,  každú nedeľu počúvame naše služby Božie na internetovom rádiu Slobodný vysielač. Tieto bohoslužby sa striedajú raz v klasickej forme a každú druhú nedeľu s vystúpeniami našich mladých členov zboru s chválami. Zabezpečujú ich naši ochotní, zruční technici a team šiestich spolupracovníkov pod vedením brata farára Michala. Služby Božie s chválami sú pod taktovkou nášho zborového dozorcu Martina.  Nahrávajú sa buď v kostole, alebo v zborovej miestnosti pri dodržaní všetkých nariadených opatrení. Máme nádej, že s pomocou Božou, postupujúcim teplým počasím a vakcináciou sa situácia zlepší a my sa znova budeme môcť osobne stretávať na všetkých zborových aktivitách.

 Veľkú noc ako vždy prežívali inak ľudia veriaci a inak ľudia, ktorí praktizujú iba folklórne zvyky a ani netušia, o čo v skutočnosti ide. Možno ich oslovil iba príchod jari, slnečné počasie a prebúdzanie sa celej prírody k novému životu.

Počas veľkonočných sviatkov sme mali možnosť vidieť a vypočuť si viacero zamyslení, príhovorov a služieb Božích z našich evanjelických CZ z celého Slovenska. Po prečítaní pašiových príbehov sme sa priblížili k vytúženému nedeľnému ránu, kedy sme sa s láskou a s radosťou v srdci mohli navzájom pozdraviť staroslovanským: „CHRISTOS VOSKRESE!“ -  KRISTUS VSTAL Z MŔTVYCH!  Odpoveďou bolo radostné: „Voistinu voskrese!“ Áno, máme istotu vzkriesenia! 

O zmŕtvychvstaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista boli zo začiatku aj u Jeho spolupútnikov a učeníkov veľké pochybnosti. Po smrti svojho Majstra upadli do beznádeje a so strachom sa ukrývali pred Židmi, ktorí boli iniciátormi popravy ich Pána. Nechápali, že učiteľ, ktorý robil pred ich očami tri roky toľko znamení a zázrakov, zrazu tu nie je. Asi sa aj pýtali, prečo sa neprejavila aj teraz tá Jeho božskosť? Veď zachraňoval iných, a nevedel zachrániť sám seba? Vtedy ešte nechápali, že sú svedkami začiatku dejín spásy a všetko, čo sa udialo, bola vôľa Jeho nebeského Otca, ktorej sa v úplnej pokore a poslušnosti podriadil. Vyjadril to  modlitbou v Getsemanskej záhrade: „Otče, Tebe je všetko možné, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“

Keď v to nedeľné ráno prišli ženy k hrobu, kde bol uložený ich Pán, a nenašli Ho tam, kameň z hrobu bol odvalený, hneď to utekali oznámiť svojim bratom. Oni ešte ani vtedy nepochopili, o čo ide, čo to má znamenať. Ježiš však videl do ich srdca, vedel o ich pochybnostiach, preto sa rozhodol, že ich presvedčí  svojou prítomnosťou, že naozaj žije. Prišiel medzi nich s pozdravom: „Pokoj vám!“ Jeho učeníci zabudli aj na to, že im niekoľkokrát sám hovoril, aké utrpenie a slávne vzkriesenie Ho čaká. Zabudli tiež na predpovede starozmluvných prorokov, ktorí toto všetko pred stáročiami o Ňom predpovedali. Zármutok a strach im úplne zatemnili myseľ aj zrak. Taký bol aj apoštol Tomáš, ktorý tiež neuveril, kým na vlastné oči neuvidel vzkrieseného Pána a Jeho rany. Určite sa aj zahanbil, že nedôveroval Jeho slovám o vzkriesení. Napokon pokorne padol na kolená a zvolal: „Pán môj a Boh môj!“ Podobne aj dvaja učeníci, ktorí išli z Jeruzalema do Emáuz, nespoznali vzkrieseného Ježiša, ale cítili, že im horelo srdce, keď sa k nim pripojil a cestou Ho pozorne počúvali. Bola to už predzvesť niečoho výnimočného, čo ich čakalo, keď spolu stolovali. Tu sa im otvorili oči a spoznali svojho Pána po lámaní chleba a nesmierne sa potešili. Oni videli a uverili, a čo my? Potrebujeme aj my takéto dôkazy? Čo nás presvedčilo, že sme nevideli, a veríme? Je to sila Božieho slova, ktorá je odovzdávaná z generácie na generáciu v rodine, v aktívnej evanjelizácii prostredníctvom cirkvi, ale hlavne pôsobením Ducha Svätého, ktorý nám bol daný, je v nás a je pripravený na nás pôsobiť, ak k tomu dáme svoj súhlas. Zrelá viera je uvedomelé a dobrovoľné prijatie Božej ponuky viesť nás na cestu spásy. Viera je veľký Boží dar!  Máme pevné presvedčenie, že náš Pán Ježiš Kristus žije, aj naveky bude žiť po boku svojho Otca v Kráľovstve nebeskom. Keď príde náš čas, aj my tu budeme komunikovať s Bohom tvárou v tvár, spoznáme myslenie Boha a pochopíme zmysel existencie sveta a zmysel bytia človeka. Čo myslíte, bratia a sestry, oplatí sa vydať touto cestou? Jedine skrze Neho máme istotu spasenia a večného života. Ježiš stojí pri dverách a klope. Je len na nás, či Ho pustíme do svojho života. Preto blahoslavení sú tí, ktorí nevideli, a predsa uverili!  Amen.

 

.: Autor: Edita Kroľová          


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Rímskym 1, 16-17 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.