Lúč z neba dotkol sa zeme
a svetlo ju zalialo.
Hľa! JA SOM, riekol jemne.
To vánkom sa sem dostalo.
Bol SOM, keď slzy na krajíčku,
či potokmi sa liali,
viery bolo len trošičku.
No veľké veci sa diali.
Bol SOM, keď radosť tancovala
i široký úsmev na tvári...
Dnes hlboká chvíľa nastala:
On - Svätý - z lúča zažiaril.
Ďakujem za to, čo je za mnou
a Hľadím hore: TY tam SI!
Čakám na to, čo je predo mnou,
srdce sa už nedesí...
Kotva duše, tou ma držíš
nad vodou, vo víre ciest.
Láskou Božou dňami vedieš,
priveď si ma do nebies.
VĎAKA, JEŽIŠ!
.: Autor: Danka Kostelná
