„Vo všetkých svojich mestách, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Boh, ustanov si sudcov a úradníkov, a tí budú súdiť ľud spravodlivým súdom. Spravodlivosť, len spravodlivosť budeš sledovať.“ ( 5.Moj.16,18 a 20)
„Jediný svedok nestačí usvedčiť niekoho z akejkoľvek viny a z akéhokoľvek hriechu; rozsudok bude platný na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Ak povstane falošný svedok proti niekomu, a chce ho krivo obviniť z odpadlíctva, nech sa obaja mužovia, ktorí majú spor, postavia pred Hospodina, pred kňazov a sudcov, ktorí budú v tom čase; sudcovia nech dôkladne vyšetria záležitosť.“ (5.Moj. 19,17-18)
„Nesúďte, aby ste neboli súdení, lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno?“ (Mt 7,1-3)
Tieto texty ako keby si na prvý pohľad navzájom odporovali. Veď ako môže platiť: ustanovte si sudcov, sudcovia nech spravodlivo súdia, dôkladne vyšetrujú a zároveň - nesúďte. Neobstojí ani tvrdenie, že jedno je zo Starej zmluvy a to už neplatí a druhé je z Novej zmluvy, lebo Ježiš neprišiel zrušiť zákon, ale ho naplniť. Ako teda dať tieto texty do súvisu?
V prvom rade texty, ktoré sú citované zo Starej zmluvy, sa týkajú skutkov. Keď bol niekto obvinený zo spáchania hriechu, sudcovia mali starostlivo vyšetrovať, či je tomu tak.
Zatiaľ čo citovaný text z Novej zmluvy sa týka skôr posudzovania. A tu je podľa mňa kameň úrazu. My ľudia, a žiaľ, týka sa to aj ľudí v cirkvi, veľmi radi posudzujeme správanie a konanie svojich blížnych. Stále sme múdri, keď ide o druhých. Jedno cirkevné spoločenstvo malo modlitebnú konferenciu a jeden z bodov modlitebného programu bol, aby sme sa vedeli starať o druhých - a nie do druhých. Moje dcéry to okomentovali s tým, že by si takýto bod mali zaradiť do svojho modlitebného programu viaceré spoločenstvá. Osobne si myslím, že aj mnohé problémy, ktoré máme teraz v cirkvi, súvisia s tým, že nerozsudzujeme to, čo by sme mali, ale snažíme sa posudzovať to, čo posudzovať nemáme. Konkrétne pri kauze Reformata išlo o to, či nastala sprenevera, alebo nie. Keď sa zistilo, že áno, majú byť z toho vyvodené konkrétne dôsledky. Lenže mnohí, aj úprimne veriaci ľudia povedia, že to je cirkevná politika, do toho nás nič, načo to vyťahovať, najlepšie celú záležitosť zamiesť pod koberec. A neraz tí istí ľudia posudzujú svojich blížnych, že ten je taký a ten onaký... A tak sa nevykonáva spravodlivosť, ale posudzujú sa ľudia. Niekto môže argumentovať: veď ako mám posudzovať záležitosť, do ktorej nevidím a nevyjadriť sa k blížnemu, ktorého poznám? Iste, nemôžeme vidieť do hĺbky všetkého, ale pokušenie riešiť veci povrchne a kritizovať blížnych tu stále je. Ale práve o tom je napomenutie, ktoré sa skrýva vo veršoch, ktoré sú uvedené v úvode tohto článku. Myslím, že každý z nás musí zápasiť s tým, aby neposudzoval druhých ľudí. Preto si musíme pripomínať, že nikto z nás blížnemu do srdca nevidí, a preto tento druh súdu patrí Bohu. My nemôžeme vedieť, kto bude a kto nebude spasený. Aj preto je napísané: „Nič nesúďte predčasne.“ Na druhej strane sme povinní rozsudzovať dobré od zlého, spravodlivé od nespravodlivého, aby sme neboli ako Pilát, ktorý si umyl ruky a tváril sa, že sa zbavil zodpovednosti. Tiež je napísané: „A keď vy máte svet súdiť, či nie ste hodní súdiť malichernosti? Či neviete, že anjelov súdiť budeme?“ (1.Kor 6,2-3a)
Niekomu sa môže zdať toľko citátov o súde mätúce, ale v Biblii je naozaj veľa výrokov o súde a spravodlivosti. V konkordancii (Konkordancia je systém, ktorý k jednotlivým slovám nájde biblický verš, kde sa dané slovo nachádza. Na internete funguje niekoľko konkordancií, môžete si to vyskúšať.) je k slovu spravodlivosť uvedených 160 veršov, čiže sa v Biblii spomína 160-krát. Z toho sa dá usudzovať, že Pánu Bohu na spravodlivosti naozaj záleží, keď jej venuje toľko pozornosti. Tiež je napísané: „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ (Mat 5,20)
Čo dodať na záver? Nie je to ľahká téma a nedá sa jednoznačne uzavrieť, lebo posudzovať a rozsudzovať to, čo je spravodlivé, a pritom nesúdiť blížneho, to je výzva na celý život. Neustále si musíme pripomínať, keď o niečom rozvažujeme, či je to dobré, alebo zlé. Nekrivdím tým niekomu? Je to naozaj pravda, čo sa hovorí a čo som počul? Iste, aj pri najlepšej vôli sa človek môže mýliť. Vždy existovali justičné omyly. Ale napriek tomu pamätajme, že Hospodin nám vidí do srdca a On najlepšie vie rozsúdiť, čo sme urobili z úprimnosti a čo nie.
.: Autor: Danica Zajdenová
