Viac než dvesto rokov náš kostolík stojí
- uprostred Radvane, hneď vedľa kaštieľa.
Stavali ho zbožní, pracovití ľudia.
Nemali bohatstva, zato lásky veľa.

Farbiari, nožiari, hrebenári, kupci 
o pomoc prosili vrúcne Hospodina, 
aby dodal sily pracovitým rukám 
a dielo požehnal skrze svojho Syna.

Pod lipou zelenou, čo Sládkovič sadil,
schádzala sa mládež, dospelí aj deti.
S rodinou Radvanských svorne nažívali,
verným Ježišovi kríž na veži svietil.

Či si vieš predstaviť, kto tu raz sedával,
prosil a ďakoval, v slzách k Bohu volal?
V múroch jemu drahých zanechal želanie,
aby v deň sviatočný šiel ľud do kostola. 

Dnes kostolík stojí uprostred sídliska.
Bratia, sestry zbožné doň prichádzajú
ako ich predkovia. V radostiach,
v bolestiach k Ježišovi vrúcne, s pokorou volajú. 

Radvanský kostol je mojím chrámom Božím,
srdce sa teší, keď zvony vyzváňajú.
V kruhu vzácnych ľudí cítim bratskú lásku.
Nech Boh žehná všetkých, čo sa v ňom schádzajú.

.: Autor: Ľubomíra Slobodová