Kto má pravdu, a aká vlastne je? Dnešná spoločnosť disponuje množstvom názorov, čo pramení z jej delenia na „skupinky“. V takejto akejsi „hlavnej“ skupine žijú ľudia v pravdách od iných ľudí. Ich názory preto nemajú pevný základ, a často sa riadia iba módou a trendmi. Tento „pohodlný“ život, v ktorom sa človek nemusí zaťažovať myslením, je veľký priestor pre hoaxy. Celý systém je veľmi prepracovaný a ľuďom ani nezvykne napadnúť, že niečo také sami považujú za pravdu. Keďže pre nich nezvykne byť rozhodujúca pravdivosť, ale prestíž, je to aktuálna téma. Naopak ľudia, ktorým nestačí to, čo spoločnosť vraví, sú rozhodnutí, že aj napriek onálepkovaniu posmešným titulom, pravdu nájdu. Nie je to ťažké, a preto mnohí už pravdu našli, a nechcú si ju nechávať len pre seba. Keďže je asi normálne, že človeku záleží na jeho blízkych, snažia sa pomôcť manipulovanej spoločnosti aj napriek tomu, čo ich to častokrát stojí.

Rovnosť medzi ľuďmi je kľúčom, ktorý nás vedie „pravdy“ porovnávať. A tak by tu nemala rozhodovať samotná veľkosť výroku, ale hlavne jeho pravdivosť. Pretože je to práve pravda, ktorú hľadáme, a ktorá nás pri výroku zaujíma. Kritériá hodnotenia si však volíme sami.

 „Kto má teda pravdu, a aká vlastne je?“ Dnešná spoločnosť tvrdí, že pravda je relatívna, že každý má pravdu, že ich sloboda siaha po slobodu iných… Na týchto a „množstve“ ďalších domnienok zakladajú svoje životy, pretože sa rozhodli mať svoj vlastný plán a na ňom si zakladať. Ide však o to, že pravda je vo všetkom „absolútna“. Samotný výrok, že je pravda „relatívna“, nemôže byť relatívnym výrokom.

Tak napríklad: „Po ceste ide zelené auto.“

* A teraz, kde je tá absolútna pravda? Je tento výrok „úplne“ pravdivý, alebo nie? V skutočnosti tam je určite oveľa viac farieb ako iba jedna. Množstvo rozličných plôch, ktoré sú pre ľudské oko skryté. Veľa odtieňov, ktoré nevidíme …. Človek, ktorý povedal tento výrok, mal možno čiastočnú pravdu, ale určite nie absolútnu.

Skúsme sa na to pozrieť ešte raz. Idú dvaja priatelia. Jeden z nich vraví: „Pozri sa na ten strom! Podľa mňa, je nádherný.“ Ten druhý mu odpovie: „Ja ti neviem, mne sa ten strom vôbec nepáči.“

* Kto mal teraz pravdu? A mal vôbec niekto pravdu? Tak, ako sú všetci ľudia rozdielni, aj na podporu svojich názorov volíme rozdielne zdroje a „postoje“. Stretli sa dva subjektívne (relatívne) názory, ktoré čiastočne vyjadrili objektívny, presný (pravdivý) stav. Keďže je pravda to, čo by nás pri odpovedi malo zaujímať, iné by to nemalo byť ani pri tejto otázke. Ako odpovede máme na výber dojem „nádherného“, a „škaredého“ stromu. Tento strom ale existuje iba raz. A keďže sú ich vlastné a od seba nezávislé názory subjektívne (relatívne), jedná sa iba o čiastočné vyjadrenia pravdy absolútnej a pre nás objektívnej, ktorá by nás ako pravdivá, mala pri odpovediach zaujímať.

Ako sme si jednoducho ukázali, pravda môže byť skrytá, a preto ju treba hľadať. V tomto prípade sa vieme zhodnúť že: „Auto je síce z vonku zelené, ale rozhodne to nie je jeho jediná farba.“, „Strom tam je taký, aký tam je. Niekomu sa môže páčiť, a niekomu nie“. Z pravdy sa nepravda stať nemôže. Muž je muž, a žena je žena atď. V živote nie je všetko takéto jednoduché. Pravda je skrytá, alebo skrývaná zámerne. My ľudia máme za úlohu absolútnu pravdu nájsť. Niekedy je to ťažké. Spoločnosť to kritizuje, ale každý, kto chce, to zvládne. „Kto má absolútnu pravdu / Kde hľadať pravdu?“ Pravdou je, že nikto z nás ľudí mať svoju vlastnú absolútnu/objektívnu pravdu nemôže. Žiadny človek nie je vševedúci, a to je jasné. Hmm! To znamená, že absolútnu pravdu by sme mohli dostať od niekoho „Vševedúceho“. 

Krásne na tom je, že pravda sa nám môže skutočne podávať. Netreba zúfať, ak sa človeku nedarí nájsť ju vlastnými silami. Je pre nás všetkých zadarmo napísaná v knihe menom „Biblia“. Cez Bibliu sa rozprávame so samotným Stvoriteľom, ktorý je vševedúci. On každému z nás prostredníctvom Biblie odpovedá. Mimochodom presne tak, ako je pre daného človeka najlepšie. (Dokáže to preto, že je vševedúci). Modlitba je taktiež možnosťou nájdenia pravdy. Treba si uvedomiť, kto má pravdu. Človek, alebo Tvorca? Možností zisťovať absolútnu pravdu je aj viac, ale tieto 2 sú veľmi bežné. Ja osobne som pravdu hľadal dlho. Robil som to svojimi vlastnými spôsobmi. Stálo ma to „značné“ množstvo času a energie. Prekvapivé zistenie pre mňa bolo, že absolútna pravda má stále rovnaký základ, na ktorom sa oplatí stavať. Oplatí sa to, pretože je to „večný“ základ. Povedali sme si, že pravda je vždy absolútna, ale môže byť skrytá. V takom a vlastne v každom prípade by sme sa mali pozorne pozrieť či to, čo nám spoločnosť hovorí, je skutočne absolútna pravda. Aj keď je to ťažké, mali by sme sa vedieť sami rozhodnúť.

Pre mňa osobne je dôležité, mať istotu. Je to ale niečo, na čo treba dbať. Možno sa to javí ako zbytočný úkon, ale ja sa pýtam:

• Ako môže mať človek istotu v tom, čo v živote vybudoval a dosiahol, ak nevychádza z pevného základu?

• Ako si človek môže byť istý, že má pravdu, ak disponuje iba dojmami a čiastočným poznaním?

• Kam chce človek mieriť a ako postaví svoj život, keď nemá dlhodobé ciele?

• A prečo by človek vôbec žil, keby nemal istotu o zmysle svojej existencie?

Všetky tieto veci sa môžu zdať ako vzdialené a nedosiahnuteľné pri otázke: „Ak Boh stvoril vesmír, kto potom stvoril Boha?“ Táto otázka by patrila do sveta, v ktorom by kresťania verili v „stvoreného“ Boha. Lenže učenie o biblickom Bohu nerozpráva o Bohu, ktorý bol stvorený, ale o Bohu, ktorý je Tvorca. O Bohu ktorý je počiatkom, cestou i koncom. „A ak sú ľudia stvorení vesmírom, kto potom stvoril vesmír?“ Biblia hovorí v Evanjeliu podľa Jána 1,1: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“ 

Možnosti sú:

1. Počúvať ľudí s ich pravdami, ktoré sami považujú za správne, a tak ich propagujú. Pokračovať v tomto „nudnom“ a ničím neprekvapivom živote, ktorý sa vlastne aj tak rýchlo skončí.

2. Skúsiť dať Bohu šancu. Vykročiť a nájsť absolútnu pravdu, ktorá je tu pre úplne všetkých hľadajúcich zadarmo. Má pevný a večný základ, pričom stavanie na ňom dáva človeku do života množstvo výhod, ako je napríklad skutočná sloboda. (Na rôzne otázky sa pozrieme bližšie v ďalších témach).

Na zamyslenie:

• Aj tvrdenia neveriacich, stoja na Biblických princípoch. Lebo bez Biblických princípov sa nedá rozlíšiť čo je, a čo nie je pravda. Taktiež aj všetky logické zákony, sú postavené na Biblických princípoch.

• Aj keď sa možno jedná o názor, ktorý väčšina zavrhuje, nemalo by to byť rozhodujúcim faktorom. Pretože nie vždy, keď sa ku názoru prikláňa väčšina, je ten názor správny.

• Pri hľadaní pravdy je kľúčové pýtať sa druhých. Ak je niekto veriaci, môže byť jeho odpoveď na otázku o jeho nádeji „kľúčová“.

.: Autor: Matúš Tuhársky