(Nadväzujeme na predchádzajúcu 1. tému). Dnes tu máme dobu, v ktorej žijú ľudia v neustálom strese. Stále sa niekam ponáhľajú a chcú všetko stihnúť. Tento trend iba podporuje myšlienku, ktorá iba viac ženie ľudí za ich túžbami. Zároveň to môže byť jeden z viacerých spôsobov, ktoré ľudia s obľubou používajú pri obhajovaní samých seba a svojich konaní: „Nikto ma nebude obmedzovať! Mám len jeden život, a preto ho chcem žiť naplno!“ Takto nejako sa ľudia zbavujú zodpovednosti, či aj dobrých rád druhých. Egoizmus, namyslenosť a pohŕdavosť dovádza ľudí ku myšlienkam, že iba oni a vždy iba oni vedia najlepšie určiť, čo je pre nich dobré a čo nie.

Pozrime sa spoločne na to, aké tu máme „možnosti“. Dobré/správne, a zlé/nesprávne pravidlá. Ako príklad tých „správnych“ pravidiel, si zoberme pravidlá cestnej premávky. Sú to rôzne obmedzenia rýchlosti, dávanie prednosti a množstvo ďalšieho. Určite sa vieme zhodnúť, že dodržiavanie týchto pravidiel znižuje počty dopravných nehôd a množstvo problémov. Keď niekto tieto pravidlá nedodržuje ohrozuje nielen seba, ale aj ostatných. V tých horších prípadoch dochádza aj ku úrazom, či smrti. Keď sa zamyslíme, môžeme povedať, že tie správne obmedzenia a ich dodržiavanie majú zmysel, pretože sú pre nás a aj ostatných prospešné.

Človek, ktorý dodržuje len čo považuje pre seba za prospešné, nekončí najlepšie. Častá odpoveď znie:

„Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iných.“

Podľa čoho sa majú ľudia dohodnúť, kde končia ich slobody, keď si do toho nechcú „nikoho pustiť“? Podľa čoho ľudia zistia, že svojím konaním robia/nerobia zle niekomu ďalšiemu s kým „nerátali“? Ak sa človek sám nerozhodne prestať nasledovať „svoje“ pravidlá, pôjde to s ním iba dole vodou. Každý človek má svoje svedomie. Toho, kto naše svedomie vedie, nazývame my kresťania „Duch Svätý“. On je daný každému z nás a je „veľmi“ trpezlivý. Keď o Neho človek svojím konaním príde úplne, je s človekom koniec. Každý človek vždy cíti, ak robí, alebo sa chystá spraviť niečo zlé. Je to „hlas“ Ducha Svätého. Keď ho nepočúva, dusí ho, a tak slabne. Pomôcť mu môže iba Boh. (Je to zložitejšia téma, ale toto je základ). Keď Duch Svätý rastie, znamená to, že človek kráča tými správnymi cestami. (Bližšie v 3. téme). Stáva sa silnejším, a my sme spokojní, pretože sa nám darí. Nie je to preto, že by sme sa riadili svojimi pravidlami. Dôvodom je, že sa nenecháme tak ľahko „zapliesť do problémov“. Preto si nechávame radiť Duchom Svätým, pretože je silnejší ako naše pokušenia. S Jeho pomocou, sme silnejší aj my.

„Ale prečo sa potom zlým ľuďom vedie dobre?“ Ľudia sú rozdielni a aj ich životné cesty sa líšia. „Kto vysoko lieta, nízko padá“. Niektorí ľudia potrebujú veľký pád, aby si svoje konanie prehodnotili. Občas diabol dovolí ľuďom žiť život bez všetkých starostí, pretože nechce, aby sa obrátili k Bohu. Ich hriech je ako väzenie, až na to, že je pekný a pohodlný, a tak nevidia dôvod, z neho odísť. No dvere sú doširoka otvorené. Až príde deň, kedy vyprší čas a dvere väznice sa náhle zavrú. A odrazu ... je neskoro. Platí to aj pre nás, čo si myslíme, že žijeme „slušné životy“ s pocitom, že Boha nepotrebujeme. Pretože práve takto nás diabol klame, aby sme Boha nehľadali a ani nenašli.

Tak, ako je Božia moc v slove, dal ju na svoj obraz aj nám ľuďom. Však nie je to moc slova, ako si mnohý predstavujú. V Biblii sa píše, že čo Boh povie, to sa tak aj stane. V minulej téme sme sa rozprávali, že iba Boh má absolútnu pravdu, pretože je jediný vševedúci. Keď sa Boh rozhodne konať, má na to vždy dobrý dôvod, pretože presne vie, ku čomu Jeho rozhodnutie povedie.

Keď sa všetci ľudia rozhodli chodiť svojimi cestami a dusiť svoj dar svedomia vedeného Duchom Svätým, nedopadlo to dobre. Každý si robil čo chcel, pretože všetko bolo tolerované. Ľudia medzi sebou páchali také ohavnosti, ktoré si ani dnes nevieme predstaviť. Učili tomu svoje deti, aj napriek varovaniam a upozorneniam. Boha ignorovali. Svojimi zlými skutkami a ťažkými hriechmi prekliali a zaťažili aj generácie ich potomkov. Až sa to dostalo do bodu, kedy Boh povedal: „Dosť“. Pretože sa na to už nemohol viac pozerať. Aj keď pri potope trestal ľudí oprávnene, nerobilo mu to žiadnu radosť. Pretože jeho cieľom nie je, aby sme trpeli a zahynuli, ale aby sme skrze jeho odpustenie našli večnú záchranu. My ľudia, ale vševedúci nie sme. Preto je normálne, ak niečomu nerozumieme. Je pre nás bežné, že svoje výrazy zveličujeme do extrémov, ktorých naplnenie by nás kľudne aj pripravilo o život. Niečo také, by ale Boh nikdy nespravil. Preto je táto moc taká, akú dokážeme zniesť, pretože Boh nás má rád. Touto mocou môžeme šíriť pravdu, alebo klamstvá. Môžeme povzbudzovať a radiť, alebo nadávať a zraňovať ostatných. Jej použitie je len na našom rozhodnutí. „Na našom rozhodnutí“ znamená, že je to „skutočne naše“ rozhodnutie, pretože práve na ňom Bohu záleží.

Človek, ktorý je vďaka spoločnosti odhodlaný „žiť naplno“, si nechce kaziť svoje ilúzie. On predsa nechce byť obmedzovaný, keď žije iba raz. Kľúčové je vedieť si povedať: „Ak by sa ukázalo, že je môj názor nesprávny, som ochotný/á zmeniť ho.“

„Boh je vševedúci“. To znamená, že nás pozná lepšie, ako my. Preto keď sa rozhodujeme, ktoré obmedzenia budeme počúvať, mali by sme sa obrátiť na Neho. Veď tak, ako sa nemáme hanbiť poprosiť našich biologických otcov o to, čo potrebujeme, tak sa nemáme hanbiť poprosiť aj Jeho. Vždy počúva a múdrosť dáva najradšej. 

„Čo by mali byť v mojom živote tie základné pravidlá, ktorými sa riadiť?“ Pre nás ľudí je tu 10 Božích prikázaní, ktoré sú obsiahnuté v Biblii. Sú to tie najlepšie pravidlá, ktoré len môžu byť. Spoločnosť ich s obľubou kritizuje a dôvody sú tam, kde sme si ich už ukázali (v 1. téme). Ide tu teda o kritizovanie tých najlepších pravidiel. Ľuďom sa nepáči, že by mali byť za svoje konania zodpovední. Radšej budú aj tú svoju oporu Ducha Svätého dusiť a utekať. Preto je vo svete toľko zlého. Veď je predsa pohodlné riadiť sa iba svojimi pravidlami a ostatných ignorovať. Celé je to stále jeden, a ten istý kruh. Jeho stred, ktorý ho otáča, je strach. Cieľom tejto témy je ukázať, že sa nemáme čoho báť. Máme tu 10 prikázaní, ktoré sú pevným základom, na ktorom sa dá stavať. Nie sú tu zo škodoradosti, ale sú to tie „správne“ pravidlá. Vďaka tým správnym pravidlám je život človeka lepší. Sú od samotného Boha, takže sú absolútne pravdivé.

Ja sám som bol veľmi dlho skeptický, pretože som sa bál obmedzenia mojej slobody. Po dlhom čase som sa im predsa len rozhodol dať šancu a môžem vám svedčiť, že sa môj život odvtedy mení ku lepšiemu. Je síce ťažší, ale oveľa radostnejší, pretože je skutočne slobodný. Iba s tými správnymi pravidlami, môže žiť človek naplno. Posunú náš život vpred a budeme napredovať. Dajú nám oveľa viac, ako akýkoľvek človek. Ja som sa rozhodol postaviť základy môjho života na večnej radosti bez akýchkoľvek „zlých“ obmedzení. Boh si veľmi cení náš názor a slobodu. Je len na každom z nás, ako sa rozhodne, či prijme pre seba a svoj život to najlepšie, alebo to odmietne, aj keď je to pre nás zadarmo.

.: Autor: Matúš Tuhársky