(Dnes budeme opäť nadväzovať na predchádzajúce témy 1, 2 a 3). Keď sa dnes pýtame ľudí: „Čo si myslíte o viere vo všemohúceho Boha?“, nepochybne nás čakajú rôzne odpovede. Avšak myšlienkovo sa spájajú a narážajú na rovnaké problémy. Bežný pohľad dnešnej spoločnosti je ten, že viera v Boha vždy bola a bude len pomocná „barlička“ pre ľudí, neschopných sa o seba postarať. Medzi veriacim a ateistom predsa nie je žiadny rozdiel. Žijú rovnako, ako ostatní. Sú to len fanatici s vierou v Boha.

V Boha, ktorý stvoril svet plný nespravodlivosti a bolestí ... (6. téma). Preto vôbec nepotrebujem veriť v takéhoto Boha, ktorý by ma len obmedzoval a diktoval mi čo môžem, a čo nie. Radšej poviem, že Boh neexistuje. Budem to považovať iba za nedotiahnutý výmysel ľudstva. Ale oni nech si len chodia do kostola, aj tak im to nepomôže. Nepotrebujeme žiadnu pomocnú barličku v podobe Boha, radšej sa budeme spoliehať len sami na seba. Sme dosť silní na to, aby sme sa predrali životom sami.

Dobre, tak sa na to spolu pozrime. Názor ľudí ostane vždy iba názorom ľudí. Nezáleží, kto ho komu adresuje a cez koľko ľudí prejde. Nikdy nebude absolútnym tvrdením pravdy, keďže žiadny človek nie je vševedúci. Preto je jedinou možnosťou poznania absolútnej pravdy dostať ju a to práve od samotného Pána Boha, keďže je jediný vševedúci. Spoločnosť má v obľube hľadanie absolútnej pravdy znevažovať, keďže je k tomu vedená. Je to však to najlepšie, čo človek môže robiť, a preto sa to vždy oplatí. (Blahoslavení sú prenasledovaní, a za pravdu bojujúci). Spoločne sme už prebrali aj témy o životných plánoch, pravidlách a obmedzeniach. Záver, ku ktorému sme sa dostali znel, že ak pre seba chceme to najlepšie, sú pre nás tie Božie plány a pravidlá tie najlepšie. Nemáme sa nechať zastrašiť nálepkami a kritikou. Sám Ježiš predpovedal, že nás budú nenávidieť pre jeho meno. Však sľúbil, že bude stáť pri nás. Nemusíme sa báť nátlaku na nás, a hanbiť sa. Ak sa nebudeme my hanbiť za Boha, nebude sa ani on hanbiť za nás. Sme na víťaznej strane a našou úlohou je, ukázať ju aj ostatným. Je to absolútna pravda, za ktorú sa nemusíme hanbiť, pretože je našou večnou záchranou a radosťou v živote. Záchranou pre nás je, pretože nám ukázala cestu v živote, ktorá je pre nás najlepšia. Dala nám večný zmysel života a poznanie, že sa s Bohom po boku nemusíme báť, pretože nikto nemôže stáť proti nám.

„Ako je potom možné, že to nevidím?“ Odpoveď je jednoduchá. Ľudia, ktorí nechcú vykročiť z komfortnej zóny a stále to vidia len z tej jednej strany, ktorá im je neustále podsúvaná za pravdivú, sa vysmievajú týmto princípom. Pretože im je ich význam skrytý. Utekajú pred zodpovednosťou za svoje konanie. V snahe ubrániť svoje ilúzie, siahajú vždy po rovnakých odpovediach ako zvyšok spoločnosti. Sú chytení v tejto pasci. Preto je dôležité, aby sa absolútna pravda šírila.

Takto by sa dalo ľahko a rýchlo otvoriť aj viac tém ... . Pre neveriacich je možnosť dostať niečo zadarmo, a nanajvýš v dnešnej dobe, len ťažko predstaviteľná. Ja sám s tým mám problém. Je pre mňa ťažké nechať si pomôcť od druhých. Radšej som ja ten, kto pomáha. Pravda je ale taká, že Boh je „veľmi štedrý“. Je tu a my sa ho nemáme hanbiť poprosiť, ak by sme niečo chceli a potrebovali. Však On vždy vie, ak niečo potrebujeme a kedy je to pre nás najlepšie. Učí nás, že nie je slabosťou poprosiť o pomoc. Povzbudzuje nás, aby sme prekonali svoju pýchu. Chápem, ak mi nebudete veriť, ale ja osobne som zatiaľ vždy dostal to, čo som veľmi chcel. Možno som to nedostal vždy hneď, ale dostal som to vtedy, keď som to skutočne potreboval. Boh nás vyzýva k tomu, aby sme si veci, o ktoré ho prosíme, premysleli. Niekedy sa stane že nám dá aj to, čo sme nemysleli až tak vážne, ale čisto iba zo „srandy“. Je to pre nás poučenie a ukážka jeho „živého“ konania. „A čo ak nám Boh nedá o čo Ho prosíme?“ Niekedy je odpoveďou na naše prosby iba: „Čakaj.“ Je to jeden z mnohých spôsobov, ktorými nás Boh učí, aby sme mu dôverovali. Pretože ak mu dôverujeme môžeme si byť vždy istí, že práve počas nášho čakania, koná. Ak mu nedôverujeme znamená to, že sa na jeho konanie zrejme ani nespoliehame. Krásne na tom je, že aj napriek naším pochybnostiam, bude Boh stále konať. Možno vždy neporozumieme Jeho konaniu. Ak máme záujem o porozumenie, je nám svoje konanie ochotný vysvetliť, ako je to pre nás najlepšie. Celé je to postavené na našom rozhodnutí, či si chceme nechať pomôcť.

Byť kresťanom znamená, že sa človek riadi tými najlepšími plánmi a pravidlami pre jeho život, aké len môžu byť. Znamená to, že verí Bohu nielen v maličkostiach, ale aj v životných rozhodnutiach. Takýmito rozhodnutiami, sú aj vzťahy. Je fajn, ak sa človek modlí aj za svojho budúceho partnera, či rodinu. Boh presne vie, čo je pre nás najlepšie a je to rozhodne spoľahlivá rada. Ak budeme hľadať podľa „našich“ plánov, môžeme stráviť skutočne veľa času hľadaním. Môže nás to doviesť do zúfalstva zo „smoly“, alebo dokonca rozpadnutým vzťahom. Nie je riešenie: „Ona/on sa mi páči, a preto ho chcem. Bože, požehnaj mi to prosím“. Ak bude človek takto konať - Boha do toho iba prizve, aby mu to požehnal, nebude to fungovať. Boh predsa nepožehná vzťah, o ktorom vie, že nie je dobrý. Nemusíme sa hnať dlhú dobu iba za hmlou vo vetre. Viem o niekoľkých prípadoch, kedy sa budúci manželia stretli doslova iba chvíľku po tom, ako do toho „napokon“ pustili Boha. Dnešná spoločnosť tvrdí, že nájsť celoživotného partnera je prakticky nemožné. Vraví, že to jednoducho treba stále skúšať, ako to komu viac vyhovuje a podobne ... Preto môžeme vidieť, koľko mladých ľudí sa rozvádza. Spôsobuje to akurát rozpad rodín. Ak sa aj nerozpadnú, častokrát žijú pod napätím a nepozrú si ani do očí. Som preto veľmi rád, že som mohol vidieť skutočné Kresťanské páry. Sú to ľudia, ktorí spolu prežili celý život, a majú sa stále navzájom radi. Sú to „zdravé“ a vždy fungujúce páry muža a ženy. Boh je skutočne ten, komu sa oplatí veriť. Pretože manželstvo, ktoré požehná je skutočné a pevné. Nejaké problémy sa síce objaviť môžu, ale s jeho pomocou budú prekonané.

Páru sa bude dariť a pretrvá.

Budem úprimný: Ja nepoznám ani jeden Kresťanský pár, ktorý by bol nešťastný alebo sa rozpadol. Nepoznám Kresťana, ktorý by trpel depresiami, či akýmkoľvek nedostatkom napriek nízkemu platu. Nepoznám Kresťana, ktorý by nekonal a nežil slobodne, alebo ľutoval túto víťaznú cestu. Je tomu tak, pretože sú všetci pod Božou ochranou, ktorá im vo všetkom pomáha. Chápem, že je tomu ťažké veriť, ak to sami nežijete a informácie dostávate iba z toho, ako vám to ostatní prezentujú.

Moja nedôverčivosť a snahy overiť si to nakoniec dospeli ku záveru, že každý z nás potrebuje „pomocnú barličku“. Každý z nás sa už rodí hriešny, kvôli hriechom svojich predkov. Žiadny človek tento dlh nemôže zmazať. Je to dlh, ktorý je pre nás ľudí nesplatiteľný. Z tohto dôvodu každý, kto chce to najlepšie a prebíja sa vlastnými cestami vždy skôr či neskôr zistí, že potrebuje pomoc. Aby tá pomoc mala „dlhodobý“ zmysel, je jedinou možnosťou prijať Ježišovo odpustenie.

„Prečo je ten dlh našim problémom?“ Aby si ľudia viac uvedomovali dopad svojich zlých skutkov, stanovil Boh. Nech dáva dedičný hriech náklonnosť potomkom konať zlé skutky, ale samotné rozhodnutie voľby každému ostane. Každý si bude niesť následok svojho hriechu sám. Lenže stále si treba dávať pozor na následky svojich rozhodnutí. Poškodzovanie svojho tela rozličnými spôsobmi môže vždy preniesť škodu aj na potomkov.

„Prečo potrebujeme pomoc a práve Ježišovu?“ Všetci máme svoje dlhy a ich počet rastie tak, ako si nemôžme odpustiť naše zlé konanie sami. Nemôžme si odpustiť ani dlhy. Pretože nič pod slnkom nie je večné. Každé naše vlastné odpustenie je len krátkodobý útek pred zodpovednosťou. Ten nás neskôr aj tak dostihne. Naproti tomu je Ježišove odpustenie absolútne a večné. Zároveň je aj pre všetkých dostupné a je zadarmo.

Dám vám príklad: „Človek je závislý na automatoch a pravidelne na nich utráca peniaze. Už utratil všetko čo mal, zadĺžil sa. Minul obrovské peniaze, ktoré nie je schopný vrátiť. Do herne, ale príde niekto ďalší, všetky jeho dlhy zaplatí. Dokonca povie majiteľovi herne, že akékoľvek peniaze by tam tento človek v budúcnosti minul, aby už strhávali z jeho účtu“. ... Tomuto človeku bolo zaplatené všetko čo utratil, aj čo by utratil v budúcnosti. Z vďačnosti aj z hanby bude venovať svoju silu tomu, aby ho ešte viac nezadlžoval.

Problémom je, že nikto z nás ľudí nie je dokonalý. Je veľa ľudí, ktorí odpustenie prijali. Ich život sa začal meniť ku lepšiemu skôr, v prípade mnohých to trvalo a trvá dlhšie. Jedná sa o situáciu, v ktorej človek poprosí o odpustenie a dostane ho. Vráti sa späť ku svojmu pôvodnému konaniu, ktoré nebolo dobré. Je to príklad toho, ako prefíkane ľudia konajú. Motivuje ich úspech takéhoto zákerného konania na ľuďoch a myslia si, že im to vždy a vo všetkom prejde bez povšimnutia. Lenže Boh všetko vidí a nič neprehliadne. On vie o všetkom, čo sa stalo a čo sa stane. Keď ho prosíme o odpustenie a už vtedy máme úmysel zradiť, Boh o tom vie, pretože vidí „do nášho srdca“. Kresťanský Boh je milostivý. Vždy vie prečo tak konáme a čo nás trápi. Záleží mu na nám a dal nám možnosť rozhodovať sa. Nie je rád, keď sme voči sebe nemilosrdní , a preto koná vopred, s nadhľadom. Vie o všetkom tak, aby nám pomohol, ak to uzná za vhodné. Je nám ochotný dávať nové šance aj keď vie, že ho zradíme. 

Nie je to preto, že by si to nevšimol. Duchom Svätým nás stále vedie znovu a znovu dovtedy, kým Ho nestratíme úplne. Potom, je pre nás už neskoro.

V živote každého z nás je to vlastne veľmi podobné, ako v živote toho človeka závislého na automatoch. Všetci sme vo svojich životoch spravili veľmi veľa chýb, ktoré nedokážeme splatiť. Dôležité je, priznať si chyby. Boh nechce, aby sme zahynuli. On chce, aby sme ho všetci vo svojich životoch našli a mali s Ním vzťah. Vzťah s Ním, ktorý by u nás bol vždy na prvom mieste. Keďže nás má rád, zaplatil za nás všetkých a to úplne dostatočne. Zaplatil za všetko, čo sme spravili a čo spravíme.

Pre nás je úlohou dobrú zvesť (ktorá je absolútnou pravdou) nájsť a zvestovať ju aj ostatným. Každý, kto pred Bohom vyzná, že nie je dokonalý a robí chyby, za ktoré nemôže sám zaplatiť, bude na dobrej ceste. Pretože nielen prijme zodpovednosť za svoje konanie, okrem toho príjme večné odpustenie od Ježiša. To znamená, že dostane večný zmysel života a bude zachránený.

Takže si to celé ešte raz zhrňme. Boh je jediný, kto má absolútnu pravdu. Je všemohúci, a preto vie vždy najlepšie, čo je pre nás najlepšie. Sú to napríklad jeho pravidlá, ktoré nám dal. Sú to jeho plány, ktorými nás vedie. A je to iba jeho pomoc a odpustenie, ktoré je pre našu záchranu dostatočné. Vždy nás počúva a vzťah s ním je hodný prvého miesta v našich životoch. To On posúva naše životy vpred. Dáva nám radosť, silu, múdrosť, slobodu, plnosť života a všetko, čo je pre nás najlepšie. Stavať na jeho základe sa oplatí, pretože je večný. Ak sa rozhodneme pridať sa na jeho víťaznú stranu dostaneme neporovnateľne viac, čo nám môže dať tento pominuteľný svet a ľudia. „Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené.“ (Mat 7,8) Nie je riešením chodiť vlastnými cestami a hnať sa dlhú dobu len za hmlou. Utekať pred zodpovednosťou ku drogám, alkoholu a iným závislostiam ... Ježiš na kríži zaplatil za viny nás všetkých, porazil smrť. Je to jeho odpustenie, ktoré nám tieto ťažkosti ušetrí. Už vyhral keď víťazne vstal z hrobu a je ochotný, odpustiť nám naše chyby a aj dlhy, ktorými nás zaťažili naši predkovia. Dal možnosť večnej radosti úplne zadarmo všetkým, ktorí ju chcú, a prijímajú jeho odpustenie. Klope na tvoje dvere a čaká, kedy mu otvoríš.

.: Autor: Matúš Tuhársky