(Už opäť nadväzujeme na predchádzajúce témy 1, 2, 3 a 4). Čo nám tvrdí dnešná spoločnosť: Každý z nás priznáva, že keby všetci dodržiavali 10 Božích prikázaní, bol by tu raj. Strach pred Božím trestom nás má motivovať, aby sme začali žiť lepší život. Boh nám dal jasné pravidlá, ako máme žiť. Sú to pravidlá, ktoré nám majú zabezpečiť dobrý život a Bohu slávu. Aj keď videl, že to úplne nezvládame rozhodol sa, že sa zľutuje. Zvolil plán „B“ Ježiša Krista, a tým „iba čiastočne“ zaplatil za naše chyby. Dal nám šancu, ale nič nebude len tak zadarmo.

Preto sa chop tejto šance! - „Urýchlene! Snaž sa, aby si ku svojej záchrane prispel aj ty sám, pretože ináč to nepôjde.

Ži dobrý život, aby si mohol mať aspoň nejakú šancu obstáť pred Božím súdom.“ To aspoň tvrdí svet.

Zamyslime sa a pospomínajme. Je naozaj nutné, aby človek ku svojej záchrane prispieval zásluhami, pre slabosť Ježišovho odpustenia? Už viackrát sme si vraveli, že Boh je vševedúci. To znamená, že už na začiatku musel vedieť čo sa stane. Preto už na úplnom začiatku vedel, že ak chce mať s ľuďmi večný vzťah, bude musieť zaplatiť. Že sa Ježiš bude musieť stať jedným z nás, aby sa mohol stať tou najdokonalejšou obeťou za nás. Bol to teda celú dobu plán „A“.

Kedysi dávno fungovalo, za čias starej zmluvy, odpúšťanie prostredníctvom obetí. Keď niekto niečo spáchal, obetoval na oltári napríklad časť úrody. V tých časoch bolo bežné, že aj malé roztržky, končili krviprelievaním. Ľuďom boli dané pravidlá, ktoré síce boli ťažké, ale účinné. Aj bohatí si dávali pozor na svoje konanie a učilo ich to spravodlivosti. Tieto pravidlá viedli ľudí ku férovému spôsobu života. Keď Mojžiš viedol židov z otroctva, boli dané nové pravidlá. Židia sa tešili, že tieto budú určite jednoduchšie. Mojžiš ich, ale nepotešil. Tieto nové pravidlá, sú neporovnateľne ťažšie. Stalo sa tak preto, že ako boli dané pravidlá neporovnateľne ťažšie, bola vynesená aj tá najväčšia a najdokonalejšia obeť, aká mohla byť vynesená. Bola to obeť tak nepredstaviteľne vysoká, že nemohla byť od niekoho z nás. Bola to obeť, ktorú za nás všetkých podstúpil Ježiš na kríži. A keďže to bola obeť za všetkých ľudí, bola vysoká.

Minule sme preberali aj odpustenie a ukázali sme si, že Ježišove odpustenie je úplne úplné a dostatočné za všetko. To jednoducho znamená, že nie je iba čiastočné. Ľudia budú 10 Božích prikázaní porušovať vždy. „Aký je teda zmysel dodržiavať ich, keď je to nemožné?“ Nie je cieľom, aby ľudia žili v strachu z trestu. Cieľom je, aby našli večné odpustenie. Človek, ktorý uverí a príjme odpustenie, bude oveľa viac na tieto prikázania dbať z vďačnosti a aj z hanby. Nechce ešte viacej prikladať na Ježišovu obeť. S tým netreba čakať na „staré kolená“ - kedy ti to „bude vyhovovať“. Pretože nikdy nevieš, kedy zomrieš. Je síce Biblicky podložené, že úprimné vyznanie chýb a prijatie odpustenia v posledných momentoch života bolo vypočuté. Ale žiť celý život v neistote a sklamaniach? Prípadne v dúfaní, že budem zomierať pomaly, aby som sa pokúsil úprimne vyznať a oľutovať všetko, čo som vykonal? (Pre vaše vlastné dobro vám úprimne radím, aby ste zbytočne nečakali.)

„A čo ak chcem oľutovať, ale už to nedokážem?“ Boh nám dáva počas nášho života veľa príležitostí, aby sme Ho prijali. Aj keď sa jedná o naše posledné okamihy a už nemáme silu nahlas vysloviť, že Ho prijímame. On nebude škodoradostný, aby nás ignoroval. Boh má poznanie všetkého, takže vidí aj naše myšlienky. Má nás rád a chce, aby sme s Ním mali večný vzťah. Preto mu to určite nebude prekážkou, ak boli tvoje myšlienky úprimné. Ak sa bojíš, že ťa bude ignorovať pre tvoje chyby a vzhľad, opäť sa nemusíš báť. Pretože Boh vždy koná v našich životoch, aby sme ho lepšie spoznali. Práve jedným poznaním, ktorému nás učí je poznanie, že mu môžeme dôverovať.

Aj ja som sa témou o odpustení dlho zaoberal. Povedal som si, že chcem ku svojej záchrane prispieť vlastnou silou. Bolo to dlhé obdobie, ktoré ma veľmi unavilo. Hnal som sa za tým, čo som ja sám považoval za najlepšie. Nakoniec som sa stretol s priateľom, ktorý mi pripomenul niečo veľmi dôležité. Pravda je taká, že človek nie je schopný zaplatiť za svoje chyby. Môže kľudne chodiť aj celý život pravidelne do kostola a nepomôže mu to. Môže sa celý svoj život snažiť žiť slušne a nebude to stačiť. Človek nedokáže získať odpustenie svojou silou a ani pričinením druhých ľudí. Jediná možnosť a jediné ospravedlnenie, je skrze Ježiša Krista. Je to iba „Jeho“ obeť, ktorá je dostatočná a to za úplne všetkých. Vyznanie svojich chýb, prijatie Jeho odpustenia je skutočne tá jediná cesta, ktorou môžeme získať niečo viac, ako od tohto sveta.

Je to možno aj dobou, ktorej okolnosti nás privádzajú do strachu a rozpakov. Obavy o budúcnosť a zdravie.

Budujú v nás nedôveru na miestach, kde je zbytočná. Burcuje nás konať podľa svojich plánov a tie nám nevychádzajú.

 Ako v začarovanom kruhu sa čoraz viac vzďaľujeme od pravdy. Sú nám podávané informácie, ktoré postupne začíname sami pokladať za pravdu, ktorú chceme brániť. Kvôli tomu je ťažké uveriť, že pravda je vlastne stále rovnaká. Dôležité je uvedomiť si, že iba Boh má pravdu. Je to On, kto nám dá naspäť istotu, zbaví nás klamstiev. Ukáže nám naše hriechy, ktoré nás od Neho odlučujú, a zbaví nás ich všetkých. Dá nám pevný a večný základ.

Pod Jeho vedením nie je nič nemožné. Život sa stane radostnejší, slobodnejší. Je to večný vzťah, ktorý nám nikto nemôže zobrať. Najlepšie je, že to najlepšie ešte len príde. Prijatie Ježišovho odpustenia je základ, bez ktorého sa nikam neposunieš. Je iba na osobnom rozhodnutí nás všetkých, či chceme radostný večný život skrze Ježiša.

Alebo sa rozhodneme, že to najlepšie pre nás a náš život nechceme, aj keď je to zadarmo.

.: Autor: Matúš Tuhársky