(Aj dnes nadväzujeme na predchádzajúce témy 1, 2, 3, 4, a 5). Z vlastných skúseností viem, že sa táto zložitá téma rieši čoraz viac. Spoločnosť je touto témou masírovaná denne. Takto sú ľudia v spoločnosti vedení za pravdu uznávať veci, ktoré ich priam energicky odlučujú od akýchkoľvek diskusií o Bohu. A keď sa odhodlajú prehovoriť, je chlad týchto názorov pokladaných za pravdu priam bolestivý - Predstave dobrého Boha veria iba extrémne naivný ľudia. Ak sa ktokoľvek rozumný poobzerá okolo seba, musí pripustiť 2 veci.

1.: Boh nemôže byť dobrý, keď dopúšťa genocídy, znásilnenia, prírodné katastrofy, smrť nevinných ľudí, choroby, nešťastia a podobne...

2.: Druhá možnosť je, že je dobrý, ale nevie ako to zastaviť. Alebo to možno aj vie, ale nemá na to silu.

Preto musí každý, kto verí v jedného všemohúceho Boha pripustiť, že:

1: Buď je všemohúci ale nie je dobrý.

2: Je dobrý, ale nie je všemohúci.

Predstave takéhoto Boha nechcem veriť. Radšej jednoducho poviem že, neexistuje. Najlepšie bude, ak to budem považovať iba za nezmyselný blud, výmysel ľudí a budem veriť tomu, čo mi dáva najväčší zmysel.

Tak sa teda poďme spoločne zamyslieť nad touto témou.

Biblia hovorí, že keď sa na počiatku ľudstva rozhodli ľudia kráčať vlastnými cestami, privolali tak na seba a svojich potomkov vlastným rozhodnutím hriech. Tento hriech, ktorý sa stal na Zemi, postihol aj „všetko ostatné“. Prepukli rôzne choroby, ťažkosti a ľudia sa začali nenávidieť... Spomínali sme si, že sa ľudia aj dnes riadia vlastnými plánmi. Tie ich plány sa im vždy skôr či neskôr rozplynú ako hmla vo vetre. Ľutujú stratený čas a zisťujú, že ich plány neboli tie najlepšie, ale pominuteľné. Svojimi plánmi a slobodami ľudia často poškodzujú niekomu, o kom nevedia. Alebo to možno aj vedia, a iba utekajú pred zodpovednosťou. Ich sa to predsa netýka... a máme tu začarovaný kruh.

Ľudská spoločnosť vedome a globálne dopúšťa množstvo nechutných zločinov, ako sú napríklad „stovky miliónov“ potratov ročne.

V Biblii je napísané, že hriech nás všetkých negatívne postihuje. Lenže nie sú to len ľudia ako takí, ale aj príroda a katastrofy s ňou spojené. Globálne otepľovanie, tornáda, záplavy, zemetrasenia... to všetko sú aktuálne témy, ktoré spôsobujú smútok a bolesť. „Počasie sa zbláznilo! Ale prečo?!“ Pretože trpí čoraz väčším množstvom hriechov ľudí. Je to jeden z vedľajších účinkov úpadku ľudskej spoločnosti. Miesto toho aby si ľudia svoje chyby priznali, radšej sa na ne pokúšajú zabudnúť.

Niektoré katastrofy nás postihujú už dlhšie, a nie sú problémami iba dnešnej doby. Ich počiatok patrí do okamihu, kedy sa ľudia rozhodli zradiť. Odvtedy sa všetko iba stupňuje, úmerne ľudskej nenávisti. Obzvlášť v posledných dobách, kedy sa situácia pozorovateľne zhoršuje.

Množstvo ľudí sa rodí s nejakým postihnutím. Názor spoločnosti je taký, že skutočný dôvod utrpenia týchto ľudí, je nemožnosť žiť plnohodnotný život. Nie je však skutočným utrpením postihnutých ľudí práve to, keď sa na nich ostatní pozerajú zhora? Keď im nepriamo dávajú najavo, že ich život nemá hodnotu a bolo by lepšie, keby sa nikdy nenarodili? Alebo keď ich druhí ľutujú? Choroba a iné komplikácie môžu postihnúť každého z nás nehľadiac na pozemský majetok, ktorý nadobudol. Je to spôsobené napríklad pre naše hriechy, ktorých následky nás prenasledujú, ktoré si nesieme „sami za seba“. Chyby „otcov“ môžu mať negatívny následok aj pre ich potomkov, ale nejedná sa o dedičné hriechy. Prejav ťažkých hriechov, sa na potomkoch najčastejšie prejavuje zvýšeným záujmom, tieto hriechy konať. Určitou formou postihnutia je aj homosexualita, ktorá nie je dedičným hriechom. Hriechy síce môžu budovať náklonnosť, ale samotné rozhodnutie, je na jednotlivcoch. Boh týchto ľudí nediskriminuje, ale každému z nich ponúka pomoc. Sú to úspešné lekárske postupy, ale aj snahy kresťanov naplniť Boží plán a pomôcť im. Zároveň každý hriešnik, ktorý poprosí o pomoc Ježiša, bude vyliečený. Mnohí to už skúsili a potvrdili to.

V Biblii je často spomínané, že Ježiš bez rozdielu liečil akokoľvek chorých a hendikepovaných. Aj v Starej zmluve je zaujímavým príkladom človek, ktorý sa volal Jób. Bol to šťastný veriaci človek, ale nanešťastie veľmi chorý. Síce tomu nerozumel, ale spoľahol sa na Boha, že má jeho život v rukách, že tento plán nemôže nikto a nič prekaziť. Pomohlo mu to nájsť útechu u Boha a poznanie, že sa mu môže zdôveriť.

Pozrime sa na dnešnú situáciu. Ľudia nehľadajú čomu ich situácia učí. Skôr zastanú a ľutujú sami seba, aké nešťastie ich postihlo.

Oveľa dôležitejšie je zamyslieť sa: „Kam ma týmto chce Boh viesť?“ Pretože iba skrze úprimné obrátenie sa, môže človek pochopiť hlbší zmysel osobného utrpenia. Obrátiť sa znamená, že človek prijme zodpovednosť za svoje hriechy a cez Ježišove odpustenie, zmení svoj život ku lepšiemu. Choroba nám do života môže priniesť zrelosť. Môže nám ukázať, aký krehký a pominuteľný je ľudský život. Skrze chorobu sa môžeme učiť súcitiť s našimi blížnymi a rásť v milosrdenstve voči tým, ktorí sú v núdzi. Choroba nám môže pomôcť nájsť oporu v Bohu (namiesto toho, aby sme sa spoliehali sami na seba a na to, čo dokážeme). S chorobou sa môžeme naučiť, že naša hodnota nezáleží na našom výkone. Naša cena je v tom, že nás Boh miluje nezávisle na tom, či sme zdraví alebo chorí. Táto cena je u Boha stabilná a väčšia, ako čohokoľvek na tomto svete.

Nás stvoril Boh k večnému životu v Jeho blízkosti. Pozvanie k večnému životu platí pre každého. Aj choroba môže pomôcť pochopiť, že večnosť je cieľ nášho života. Večný život je nádejou všetkých veriacich a nádej dáva trpiacemu človeku potrebnú silu utrpenie niesť. Ježiš radil ľuďom, aby postavili Boha vo svojich životoch na prvé miesto. Jeho život a slová prehovorili ľuďom hlboko do duše, čo zakolísalo s ich svedomím a pominuteľným základom, na ktorom stavali. Ľudia mohli pochopiť v čom zhrešili a čo ich od Boha oddelilo. Náboženskí vodcovia Ježiša znenávideli, pretože odhalil ich pokrytectvo. Väčšina sa k jeho výzve opustiť sebecký život postavila ľahostajne. Ježiš bol preto nespravodlivo odsúdený. Ako to niesol? V predvečer svojho ukrižovania povedal, že najdôležitejšie je vždy činiť Božiu vôľu, aby s Ním zostal v spojení. To mu dalo silu niesť aj nespravodlivé utrpenie bez zatrpknutia, bez nenávisti a bez toho, aby sa proti svojej situácii búril. Aj v utrpení zveril svoj život Otcovi a k ľuďom si zachoval lásku.

Jeho pozemský život bol násilne ukončený, ale jeho večný život a vzkriesenie mu ľudia zobrať nemohli.

Boh stvoril človeka so schopnosťou slobodne sa rozhodovať a niesť zodpovednosť. To znamená, že na jednej strane máme slobodu robiť morálne rozhodnutia, na druhej strane sme tiež za naše konanie zodpovední. To je podstatný rozdiel medzi človekom a ostatným stvorenstvom (živočíchmi). Naša ľudská dôstojnosť spočíva v tom, že sa môžeme slobodne rozhodnúť pre lásku k ľuďom a k Bohu, pre súcit, úprimnosť, vernosť a podobne... Morálna sloboda patrí k podstate človeka, a preto nám ju Boh nevezme. Dokonca ani vtedy keď ju zneužijeme, keď sme ľahostajní, sebeckí, nemilosrdní..., a tak škodíme sami sebe, alebo zapríčiňujeme utrpenie iným ľuďom. Príčinou utrpenia nevinných teda nie je Boh. Príčina spočíva v tom, že človek nevyužíva svoju slobodu a svoje dary podľa Božieho plánu. Boh je láska, preto nás nechce nasilu tlačiť k tomu, aby sme sa nad sebou zamysleli. Uchádza sa o ľudskú lásku a čaká trpezlivo, že sa otvoríme jeho hlasu. Boh chce mať s nami úprimný vzťah, ktorý môže vzniknúť len na základe slobody a nie z donútenia. Na základe tohto vzťahu nám chce darovať svoju pomoc, silu, ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a ťažkostiach života na tejto zemi. Predovšetkým nám však chce darovať radosť z večného života s Ním.

Boh je spravodlivý, milostivý a aj všemohúci. Milostivý je, pretože sa rozhodol na vlastnom tele zakúsiť ľuďmi skazenú spoločnosť. Prišiel kázať evanjelium, uzdravovať a stať sa obeťou za vykúpenie všetkých z ich chýb. Keďže je všemohúci mohol o všetkých chybách vedieť a zaplatiť. Spravodlivý je, pretože každému dáva, čo mu patrí, ale zároveň je ochotný a milostivo odpúšťajúci pretože nechce, aby sme zahynuli, ale mali večný život a radosť. Je to dobrý, milostivý ale zároveň aj spravodlivý sudca. Je tu pre každého, a je len na našom rozhodnutí, ako s tým naložíme.

„Je to tak, ako to je“.

.: Autor: Matúš Tuhársky