V súčasnej dobe sa medzi kresťanmi veľa hovorí o tom, či mať alebo nemať na Vianoce vianočný stromček. Diskutuje sa o tom, že to nie je kresťanský symbol, že by sme ho nemali spájať s Vianocami, ale mnohí sa búria, že vianočný stromček je súčasťou Vianoc, že bez neho Vianoce nie sú Vianocami.
Najprv by som dodala, že Vianoce vôbec nie sú sviatok, ktorý by bol ustanovený Bohom, dokonca sa o ňom nepíše ani v Biblii. Samozrejme, nemyslím si, že
oslavovať Vianoce nie je dobré, alebo nezmyselné. Myslím, že je to dobrý dôvod na oslavu, a že je dobré pripomenúť si, že sa narodil náš Vysloboditeľ. Dokonca aj dátum narodenia Ježiša je sporný. Vianoce sa síce slávia 25. decembra, ale vôbec nie je potvrdené, že sa vtedy narodil Ježiš. V súvislosti s Vianocami sa často poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka. Tento sviatok sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Iní zas tvrdia, že dátum Kristovho narodenia 25. december nebol nijako ovplyvnený pohanskými vplyvmi. A že pohanský sviatok, ktorý bol v tento deň zavedený, bol pokusom dodať pohanský význam dňu, ktorý bol pre rímskych kresťanov dôležitý. Ďalší názor, prečo sa Vianoce slávia 25. decembra je, že rímski kresťania vyrátali, že Ježiš zomrel 25. marca. Od tohto dátumu následne vypočítali predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista. Napriek týmto dohadom sa historici nevedia zhodnúť na presnom dátume Vianoc. Dokonca sú rôzne spory aj ohľadom roku, kedy sa narodil Ježiš Kristus.
Čo sa vianočných stromčekov týka, o ich pôvode hovorí viacero legiend. Samozrejme, nemôžeme s určitosťou povedať, či sú pravdivé.
Jedna legenda hovorí, že keltskí kňazi verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou slávnosťo, vraj pripravili bohom krvavú obetu, mladého muža. Na stretnutí sa objavil kresťanský misionár Winfried, ktorý prítomným ľuďom porozprával príbeh o narodení Ježiša Krista a o sile dobra a lásky. Svedectvo presvedčilo kňazov, ktorí darovali mladíkovi život. Následne vyťali strom, v ktorom podľa nich prebývali ich bohovia. Pri tomto strome spoločne večerali a oslávili Boží dar, narodenie Ježiša Krista.
Ďalšia legenda vraví o Bonifácovi, ktorý vyzval pohanské božstvá na súboj tým, že vyťal posvätný Thórov dub. Keď sa mu pri tom nič nestalo, väčšina prítomných pohanských náčelníkov sa nechala pokrstiť.
Tiež sa hovorí o mníchovi z Creditonu, ktorý odišiel do Nemecka učiť mladých ľudí ako žiť. Tento mních, ktorý šiel hľadať šťastie do sveta a blížil sa čas Vianoc, chcel prekvapiť svojich študentov niečím originálnym, prinášajúcim radosť srdcu. Trojuholníkový tvar stromčeka použil aj ako názornú ukážku na zobrazenie svätej trojice (tri rohy stromčeka).
V ľudových obradoch sa stromom pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred strigami. Vianoce sa tiež spájali so začiatkom nového hospodárskeho roka, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečiť prosperitu hospodárstva a rodiny. Vetvičky a čečina mali ľudí ochraňovať.
Podľa legiend sa stromom pripisovali rôzne magické schopnosti a aj Kelti verili, že v stromoch prebývajú bohovia. Ku keltskej viere by som dodala, že oni uctievali živé listnaté stromy, a preto by vytnutie stromu bolo považované za vrcholne neprístupný čin a vzburu proti bohom. To znamená, že z keltských tradícií sme vianočné stromčeky určite neprebrali. Druhá vec sú ľudové tradície. V mnohých prípadoch sa stromčeky, či už vianočné alebo normálne používali na rôzne magické účely. To by mohol byť dobrý argument proti vianočným stromčekom. Ak sa ale pozrieme do minulosti, zrejme by sme neboli schopní spočítať množstvo predmetov, ktoré sa používali ako magické pomôcky alebo boli späté s poverami. A preto, ak by sme chceli z nášho života vyčleniť všetky veci, ktoré mohli byť niekedy spojené s mágiou alebo zneužité na niečo zlé, zrejme by sme toho neboli schopní. Veď aj v záhradách máme často stromy, a to ešte neznamená, že ich teraz musíme vyťať.
Týmto článkom vôbec nechcem povedať, že mať alebo nemať vianočný stromček je zlé. Myslím si, že je na každom z nás ako budeme oslavovať Vianoce. Keďže sme kresťania, malo by pre nás byť na Vianoce dôležité to, čo sa stalo pred viac ako 2000 rokmi. To, že sa narodil náš Spasiteľ, vďaka ktorému môžeme mať nádej na večný život. A tak nedovoľme, aby sa vianočný stromček, atmosféra, jedlo alebo darčeky stali našou prioritou. Oslavujme narodenie Ježiša a tešme sa z toho.
oslavovať Vianoce nie je dobré, alebo nezmyselné. Myslím, že je to dobrý dôvod na oslavu, a že je dobré pripomenúť si, že sa narodil náš Vysloboditeľ. Dokonca aj dátum narodenia Ježiša je sporný. Vianoce sa síce slávia 25. decembra, ale vôbec nie je potvrdené, že sa vtedy narodil Ježiš. V súvislosti s Vianocami sa často poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka. Tento sviatok sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Iní zas tvrdia, že dátum Kristovho narodenia 25. december nebol nijako ovplyvnený pohanskými vplyvmi. A že pohanský sviatok, ktorý bol v tento deň zavedený, bol pokusom dodať pohanský význam dňu, ktorý bol pre rímskych kresťanov dôležitý. Ďalší názor, prečo sa Vianoce slávia 25. decembra je, že rímski kresťania vyrátali, že Ježiš zomrel 25. marca. Od tohto dátumu následne vypočítali predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista. Napriek týmto dohadom sa historici nevedia zhodnúť na presnom dátume Vianoc. Dokonca sú rôzne spory aj ohľadom roku, kedy sa narodil Ježiš Kristus. Čo sa vianočných stromčekov týka, o ich pôvode hovorí viacero legiend. Samozrejme, nemôžeme s určitosťou povedať, či sú pravdivé.
Jedna legenda hovorí, že keltskí kňazi verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou slávnosťo, vraj pripravili bohom krvavú obetu, mladého muža. Na stretnutí sa objavil kresťanský misionár Winfried, ktorý prítomným ľuďom porozprával príbeh o narodení Ježiša Krista a o sile dobra a lásky. Svedectvo presvedčilo kňazov, ktorí darovali mladíkovi život. Následne vyťali strom, v ktorom podľa nich prebývali ich bohovia. Pri tomto strome spoločne večerali a oslávili Boží dar, narodenie Ježiša Krista.
Ďalšia legenda vraví o Bonifácovi, ktorý vyzval pohanské božstvá na súboj tým, že vyťal posvätný Thórov dub. Keď sa mu pri tom nič nestalo, väčšina prítomných pohanských náčelníkov sa nechala pokrstiť.
Tiež sa hovorí o mníchovi z Creditonu, ktorý odišiel do Nemecka učiť mladých ľudí ako žiť. Tento mních, ktorý šiel hľadať šťastie do sveta a blížil sa čas Vianoc, chcel prekvapiť svojich študentov niečím originálnym, prinášajúcim radosť srdcu. Trojuholníkový tvar stromčeka použil aj ako názornú ukážku na zobrazenie svätej trojice (tri rohy stromčeka).
V ľudových obradoch sa stromom pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred strigami. Vianoce sa tiež spájali so začiatkom nového hospodárskeho roka, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečiť prosperitu hospodárstva a rodiny. Vetvičky a čečina mali ľudí ochraňovať.
Podľa legiend sa stromom pripisovali rôzne magické schopnosti a aj Kelti verili, že v stromoch prebývajú bohovia. Ku keltskej viere by som dodala, že oni uctievali živé listnaté stromy, a preto by vytnutie stromu bolo považované za vrcholne neprístupný čin a vzburu proti bohom. To znamená, že z keltských tradícií sme vianočné stromčeky určite neprebrali. Druhá vec sú ľudové tradície. V mnohých prípadoch sa stromčeky, či už vianočné alebo normálne používali na rôzne magické účely. To by mohol byť dobrý argument proti vianočným stromčekom. Ak sa ale pozrieme do minulosti, zrejme by sme neboli schopní spočítať množstvo predmetov, ktoré sa používali ako magické pomôcky alebo boli späté s poverami. A preto, ak by sme chceli z nášho života vyčleniť všetky veci, ktoré mohli byť niekedy spojené s mágiou alebo zneužité na niečo zlé, zrejme by sme toho neboli schopní. Veď aj v záhradách máme často stromy, a to ešte neznamená, že ich teraz musíme vyťať.
Týmto článkom vôbec nechcem povedať, že mať alebo nemať vianočný stromček je zlé. Myslím si, že je na každom z nás ako budeme oslavovať Vianoce. Keďže sme kresťania, malo by pre nás byť na Vianoce dôležité to, čo sa stalo pred viac ako 2000 rokmi. To, že sa narodil náš Spasiteľ, vďaka ktorému môžeme mať nádej na večný život. A tak nedovoľme, aby sa vianočný stromček, atmosféra, jedlo alebo darčeky stali našou prioritou. Oslavujme narodenie Ježiša a tešme sa z toho.
.: Autor: Daniela Sochorová
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechových a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku.
Vianočné stromčeky mali ochrannú funkciu. Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci. V niektorých krajinách sa vešal nad štedrovečerný stôl malý stromček, zavesený špičkou dolu.
.: Zdroj: Internet - Wikipedia
