„Veľká Noc“ - toto je pojem, s ktorým sa stretávame asi od malička. Vyrastali sme v tom, že každý rok býva Veľká Noc. Aj keď sme možno nevedeli prečo, ale vždy sme sa s tým stretli a stále sa s tým stretávame, proste je to nejaká tradícia. A ani tento rok nebude výnimkou, Veľká Noc znovu príde, o čom hovorí aj kalendár, kde je tento Veľký týždeň už dlho zaznačený. Čo to však je Veľká noc?
Pre študentov môže byť podstatné to, že majú prázdniny a nič iné ich nemusí trápiť, tí čo pracujú majú tiež voľno, no a pre farárov to je čas, kedy si veľmi neoddýchnu, keďže sa musia pripravovať na všetky ceremónie s tým spojené. Je to už taká tradícia, ktorá príde každý rok, všetci s ňou počítajú a možno si len málo ľudí uvedomí a pripomenie, čo to vlastne Veľká Noc je a prečo ju slávime. V dnešnom svete sa z toho však stalo spojenie kresťanského posolstva a pohanských zvykov (ďalej v texte vysvetlím). Ako som už spomínal, Veľká Noc sa slávi veľmi dlho, a preto keď chceme prísť na to, ako vznikla, musíme ísť do hĺbky celej veci, a to tak, že zájdeme trošku do histórie.
Jedným z dôvodov vzniku Veľkej Noci, je izraelský národ, ktorý kedysi žil v Egypte pod tvrdou nadvládou Egypťanov, kde Izraelci slúžili ako otroci. Boh však skrze Mojžiša chcel vyslobodiť svoj ľud z tyranie, a preto ho poslal, aby trochu podiskutoval o tejto veci s faraónom. Ten však nechcel povoliť, a tak musel Boh k tomu pristúpiť trochu tvrdšie a spravil to tak, že postupne zoslal na Egypťanov 10 tvrdých rán. Poslednou z nich bola smrť prvorodených, ktorá postihla každú domácnosť okrem tých, ktorí si namazali zárubňu dverí krvou z baránka. O tom však, že si treba namazať zárubňu vedeli iba Izraelci, ktorým to zjavil Boh. Táto rana udrela Egypťanov doslova ako rana pod pás a faraón sa práve preto nakoniec rozhodol, že prepustí Izraelcov (Exodus kap. 5-13). Pre židovskú históriu je toto vyslobodenie jedna z najväčších udalostí, ktorými prešli, a preto ju slávia. Je to sviatok, ktorý trvá 8 dní a slávia ho dodnes. Oslavujú v ňom Boha za to, že ich zachránil z rúk faraóna. Nazývajú ho Pascha a od tejto udalosti, ktorá sa stala v Egypte, ho slávia každý rok. Táto slávnosť má presnú štruktúru, rozpis ako má vyzerať, ako sa má plniť a presne sa to tak dodržuje každý rok. O niekoľko sto rokov neskôr ako Boh vyslobodil Izraelcov, slávil Ježiš so svojimi učeníkmi práve tento sviatok, akurát že ho nedodržal presne podľa tradícií, keď v danej chvíli rozlomil chlieb, podával ho svojim učeníkom a požehnal aj kalich s vínom a povedal im, aby mu to robili na pamiatku, keď ho už nebude (Mt 26, 26-29). Takto Ježiš porušil sviatok, ktorý mali dovtedy Židia vždy podľa pravidiel a vzhľadom na to, že Židia ešte stále čakajú Mesiáša, nestotožňujú sa s tým, ako to spravil Ježiš a robia si stále po svojom ako už dlhé roky. V kresťanskom ponímaní Veľkej Noci, však chlieb a víno symbolizujú Ježišove telo a Ježišovu krv, ktorú dal za nás, aby mi sme mohli byť spasení a mohli žiť s Bohom naveky v nebi. Toto je vysvetlenie Veľkej Noci z biblického hľadiska.
Druhým dôvodom Veľkej Noci je taktiež každoročné vítanie jari alebo zaháňanie zimy. Kedysi ľudia dlhú zimu, ktorá bola častokrát vyčerpávajúca, studená, a neúrodná, vyháňali rôznymi praktikami, pretože už chceli leto, ktoré je teplé, úrodné a menej depresívne, a taktiež verili tomu, že práve pálenie Morény alebo rôzne iné zvyky im môžu zahnať zimu a priniesť im pekné leto a bohatú úrodu. K tomu sa viažu aj rôzne pranostiky, ktoré si vymysleli, ako napríklad: „Keď je marec daždivý, bude suché leto“ alebo „Veľkonočné dažde znamenajú suchý rok“ Tieto povery sa spojili so symbolmi, ktoré si ľudia radi dávali ako dekoráciu spojenú s ochranou a teraz to už robia skôr ako tradíciu a to napríklad maľované vajíčka (kraslice) – možno ani neviete, ale práve kraslice boli považované za symbol života, plodnosti alebo ratolesti bahniatka, ktoré sú symbolom života a v dome majú slúžiť ako ochrana pred chorobami a zlom. Tiež sa sem pripája aj korbáč a s ním celá oblievačka, teraz už prevažne len na dedinách na veľkonočný pondelok, pretože ľudia verili, že to prinesie istú sviežosť a čistotu dievčaťa v danom roku. Samozrejme, že týchto zvykov je veľa a v každom regióne je nejaká obmena v tom, ako sa vykonávajú, ale väčšina z nich vychádza zo skutočnosti, že ľudia sa chceli zbaviť zimy a privítať jar. Na tom by nebolo takmer nič zlé, keby však niektoré z nich nevychádzali z pohanských rituálov na vyháňanie zimy.
Myslím, že teraz sa celkom začína rysovať obraz toho, ako to v skutočnosti je. V dnešnej dobe môžeme pekne vidieť, ako sa nám tieto dva úplne odlišné zdroje začínajú mixovať do jedného celku a častokrát je len veľmi ťažko jeden od druhého odlúčiť pokiaľ nepoznáme ich históriu. Našťastie však máme jednu skvelú pomôcku, ktorá nám môže presne povedať, ako to je, stačí v nej len hľadať. Touto pomôckou je Biblia. Tá nám ukazuje podstatu všetkého toho, čo sa dialo počas „Veľkej Noci“ pred 2000 rokmi. To podstatné je, že Ježiš za nás už zomrel na kríži. Vykúpil nás z našich hriechov, tak ako to nemohol spraviť nikto iný, a to len preto, aby sme s Ním mohli večne žiť. Stačí len povedať, že to prijímame. A práve toto je to, čo je nosnou myšlienkou celej Veľkej Noci. Preto sa skúsme aj túto Veľkú Noc zamerať hlavne na to, kým Ježiš bol, čo pre nás, a teda aj pre mňa osobne spravil a ako chcem ja osobne osláviť Veľkú Noc. Chcem ostať v tradíciách alebo si z toho spravím niečo osobné?
Jedným z dôvodov vzniku Veľkej Noci, je izraelský národ, ktorý kedysi žil v Egypte pod tvrdou nadvládou Egypťanov, kde Izraelci slúžili ako otroci. Boh však skrze Mojžiša chcel vyslobodiť svoj ľud z tyranie, a preto ho poslal, aby trochu podiskutoval o tejto veci s faraónom. Ten však nechcel povoliť, a tak musel Boh k tomu pristúpiť trochu tvrdšie a spravil to tak, že postupne zoslal na Egypťanov 10 tvrdých rán. Poslednou z nich bola smrť prvorodených, ktorá postihla každú domácnosť okrem tých, ktorí si namazali zárubňu dverí krvou z baránka. O tom však, že si treba namazať zárubňu vedeli iba Izraelci, ktorým to zjavil Boh. Táto rana udrela Egypťanov doslova ako rana pod pás a faraón sa práve preto nakoniec rozhodol, že prepustí Izraelcov (Exodus kap. 5-13). Pre židovskú históriu je toto vyslobodenie jedna z najväčších udalostí, ktorými prešli, a preto ju slávia. Je to sviatok, ktorý trvá 8 dní a slávia ho dodnes. Oslavujú v ňom Boha za to, že ich zachránil z rúk faraóna. Nazývajú ho Pascha a od tejto udalosti, ktorá sa stala v Egypte, ho slávia každý rok. Táto slávnosť má presnú štruktúru, rozpis ako má vyzerať, ako sa má plniť a presne sa to tak dodržuje každý rok. O niekoľko sto rokov neskôr ako Boh vyslobodil Izraelcov, slávil Ježiš so svojimi učeníkmi práve tento sviatok, akurát že ho nedodržal presne podľa tradícií, keď v danej chvíli rozlomil chlieb, podával ho svojim učeníkom a požehnal aj kalich s vínom a povedal im, aby mu to robili na pamiatku, keď ho už nebude (Mt 26, 26-29). Takto Ježiš porušil sviatok, ktorý mali dovtedy Židia vždy podľa pravidiel a vzhľadom na to, že Židia ešte stále čakajú Mesiáša, nestotožňujú sa s tým, ako to spravil Ježiš a robia si stále po svojom ako už dlhé roky. V kresťanskom ponímaní Veľkej Noci, však chlieb a víno symbolizujú Ježišove telo a Ježišovu krv, ktorú dal za nás, aby mi sme mohli byť spasení a mohli žiť s Bohom naveky v nebi. Toto je vysvetlenie Veľkej Noci z biblického hľadiska.
Druhým dôvodom Veľkej Noci je taktiež každoročné vítanie jari alebo zaháňanie zimy. Kedysi ľudia dlhú zimu, ktorá bola častokrát vyčerpávajúca, studená, a neúrodná, vyháňali rôznymi praktikami, pretože už chceli leto, ktoré je teplé, úrodné a menej depresívne, a taktiež verili tomu, že práve pálenie Morény alebo rôzne iné zvyky im môžu zahnať zimu a priniesť im pekné leto a bohatú úrodu. K tomu sa viažu aj rôzne pranostiky, ktoré si vymysleli, ako napríklad: „Keď je marec daždivý, bude suché leto“ alebo „Veľkonočné dažde znamenajú suchý rok“ Tieto povery sa spojili so symbolmi, ktoré si ľudia radi dávali ako dekoráciu spojenú s ochranou a teraz to už robia skôr ako tradíciu a to napríklad maľované vajíčka (kraslice) – možno ani neviete, ale práve kraslice boli považované za symbol života, plodnosti alebo ratolesti bahniatka, ktoré sú symbolom života a v dome majú slúžiť ako ochrana pred chorobami a zlom. Tiež sa sem pripája aj korbáč a s ním celá oblievačka, teraz už prevažne len na dedinách na veľkonočný pondelok, pretože ľudia verili, že to prinesie istú sviežosť a čistotu dievčaťa v danom roku. Samozrejme, že týchto zvykov je veľa a v každom regióne je nejaká obmena v tom, ako sa vykonávajú, ale väčšina z nich vychádza zo skutočnosti, že ľudia sa chceli zbaviť zimy a privítať jar. Na tom by nebolo takmer nič zlé, keby však niektoré z nich nevychádzali z pohanských rituálov na vyháňanie zimy.
Myslím, že teraz sa celkom začína rysovať obraz toho, ako to v skutočnosti je. V dnešnej dobe môžeme pekne vidieť, ako sa nám tieto dva úplne odlišné zdroje začínajú mixovať do jedného celku a častokrát je len veľmi ťažko jeden od druhého odlúčiť pokiaľ nepoznáme ich históriu. Našťastie však máme jednu skvelú pomôcku, ktorá nám môže presne povedať, ako to je, stačí v nej len hľadať. Touto pomôckou je Biblia. Tá nám ukazuje podstatu všetkého toho, čo sa dialo počas „Veľkej Noci“ pred 2000 rokmi. To podstatné je, že Ježiš za nás už zomrel na kríži. Vykúpil nás z našich hriechov, tak ako to nemohol spraviť nikto iný, a to len preto, aby sme s Ním mohli večne žiť. Stačí len povedať, že to prijímame. A práve toto je to, čo je nosnou myšlienkou celej Veľkej Noci. Preto sa skúsme aj túto Veľkú Noc zamerať hlavne na to, kým Ježiš bol, čo pre nás, a teda aj pre mňa osobne spravil a ako chcem ja osobne osláviť Veľkú Noc. Chcem ostať v tradíciách alebo si z toho spravím niečo osobné?
.: Autor: Filip Sochor
