Ž 143, 5: „...rozjímam o všetkých Tvojich skutkoch, uvažujem o diele Tvojich rúk.“
Dni sa čoraz viac a viac predlžujú, slniečko je zo dňa na deň teplejšie, sneh už nenávratne zmizol do záporných hodnôt na časovej osi vekov. Vo vzduchu je cítiť niečo, čo sa kľudne dá nazvať pojmom vôňa jari. V tej vôni sa mieša vôňa vlhkej rozmrznutej zeme s vôňou zelených púčikov na konároch stromov, vôňa slabučkej zelenej trávy s vôňou spevu vtáčikov, vôňa ľudskej nádeje s očakávaním zrodu nového života. Jar je obdobím, kedy zem začína pod vplyvom nekonečnej energie vydávať svoje plody.
Od nepamäti si ľudstvo kládlo otázku, akým zázrakom klíči zrno zasadené do zeme, akým zázrakom rastie nová tráva, pučia stromy, hniezdia vtáci a lesná zver privádza na svet svoje potomstvo. Existujú rôzne vedecké teórie o chemických a biochemických procesoch, o fotosyntéze, o akýchsi náhodných chemických zlúčeninách vytvorených nekontrolovane pred miliónmi rokov, ktoré viedli ku vzniku prvej živej bunky a následne reťazcu evolučného vývoja. Popísalo sa toho až až. Ani dnes nie je vedecká a ani laická verejnosť jednoznačne a podľa faktov presvedčená o správnosti svojho tvrdenia. Jediný a nepopierateľný fakt je ten, že s neotrasiteľnou pravidelnosťou sa rok čo rok skončí zima a jar zaspieva ódu pre nový život.
Keď sa tak potulujem na koni jarnou krajinou, blúdim lesmi, cválam zelenajúcimi sa lúkami a brodím divoké jarné potoky odvádzajúce roztopený sneh z úbočí našich krásnych hôr, veľmi často sa pozastavím a s hlbokou úctou vzdávam vďaku tomu Jedinému, o ktorom som presvedčený, že je autorom všetkej tej nádhery. Nie, toto predsa nemôže byť dielom akejsi pochybnej náhody. Túto krásu nie je schopná vytvoriť nejaká chémia, toto všetko okolo nás musí byť dielom niekoho nekonečne všemocného.
Ž 8, 4: „Keď hľadím na Tvoje nebesia, dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil.“
Stojím tam a v duchu si hovorím: Pán Darwin, ako je mi vás ľúto. A veríte vy vlastne tomu, čo vás spravilo takým slávnym ? Nikdy ste ani v kútiku svojej duše nezapochybovali nad tým, že všetka tá nádhera okolo nás nemôže predsa byť nekontrolovaná náhoda, že život ako taký môže mať jedného adresného Tvorcu ?
Nepolemizujem viac s pánom Darwinom. Veď načo aj. Popohnem koňa a cválam pozdĺž prebúdzajúcich sa polí, sprevádzaný nesmelým spevom prvých jarných vtáčikov. V kroví zašuchoce vyľakaná srnka, cestu mi skríži vždy bojazlivý zajac a teplý vánok mi spieva nádhernú pieseň o stvorení sveta. V tej piesni znie nekonečná láska Božieho Syna, ktorý sa obetoval za nás všetkých na dreve kríža, aby sme dnes všetci slobodne a radostne mohli chváliť jediného autora všetkej tej nádhery, ktorá nás obklopuje, ale ktorá je pre mnohých stále, ešte aj dnes, dielom nekontrolovanej náhody. Sloboda viery však umožňuje každému jednotlivcovi prijať jedného dňa to nádherné poznanie, ktoré je možné vnímať v tej krásnej melódii jarného vánku.
Opäť prichádza jar. Klíči zrno zasadené do zeme, rastie nová tráva, pučia stromy, hniezdia vtáci a lesná zver privádza na svet svoje potomstvo. Všade kde sa len pozrieš sa k nám s láskou prihovára Ten, ktorý si za to všetko zaslúži oveľa viac pozornosti a vďaky od nás všetkých, v porovnaní s tou, akej sa mu od nás dostáva.
Tak preto: „Chváľte Hospodina všetky národy, oslavujte Ho, všetci ľudia, lebo je nesmierne Jeho milosrdenstvo voči nám a vernosť Hospodina až naveky. Haleluja!“ (Ž 117).
Od nepamäti si ľudstvo kládlo otázku, akým zázrakom klíči zrno zasadené do zeme, akým zázrakom rastie nová tráva, pučia stromy, hniezdia vtáci a lesná zver privádza na svet svoje potomstvo. Existujú rôzne vedecké teórie o chemických a biochemických procesoch, o fotosyntéze, o akýchsi náhodných chemických zlúčeninách vytvorených nekontrolovane pred miliónmi rokov, ktoré viedli ku vzniku prvej živej bunky a následne reťazcu evolučného vývoja. Popísalo sa toho až až. Ani dnes nie je vedecká a ani laická verejnosť jednoznačne a podľa faktov presvedčená o správnosti svojho tvrdenia. Jediný a nepopierateľný fakt je ten, že s neotrasiteľnou pravidelnosťou sa rok čo rok skončí zima a jar zaspieva ódu pre nový život.
Keď sa tak potulujem na koni jarnou krajinou, blúdim lesmi, cválam zelenajúcimi sa lúkami a brodím divoké jarné potoky odvádzajúce roztopený sneh z úbočí našich krásnych hôr, veľmi často sa pozastavím a s hlbokou úctou vzdávam vďaku tomu Jedinému, o ktorom som presvedčený, že je autorom všetkej tej nádhery. Nie, toto predsa nemôže byť dielom akejsi pochybnej náhody. Túto krásu nie je schopná vytvoriť nejaká chémia, toto všetko okolo nás musí byť dielom niekoho nekonečne všemocného.
Ž 8, 4: „Keď hľadím na Tvoje nebesia, dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil.“
Stojím tam a v duchu si hovorím: Pán Darwin, ako je mi vás ľúto. A veríte vy vlastne tomu, čo vás spravilo takým slávnym ? Nikdy ste ani v kútiku svojej duše nezapochybovali nad tým, že všetka tá nádhera okolo nás nemôže predsa byť nekontrolovaná náhoda, že život ako taký môže mať jedného adresného Tvorcu ?
Nepolemizujem viac s pánom Darwinom. Veď načo aj. Popohnem koňa a cválam pozdĺž prebúdzajúcich sa polí, sprevádzaný nesmelým spevom prvých jarných vtáčikov. V kroví zašuchoce vyľakaná srnka, cestu mi skríži vždy bojazlivý zajac a teplý vánok mi spieva nádhernú pieseň o stvorení sveta. V tej piesni znie nekonečná láska Božieho Syna, ktorý sa obetoval za nás všetkých na dreve kríža, aby sme dnes všetci slobodne a radostne mohli chváliť jediného autora všetkej tej nádhery, ktorá nás obklopuje, ale ktorá je pre mnohých stále, ešte aj dnes, dielom nekontrolovanej náhody. Sloboda viery však umožňuje každému jednotlivcovi prijať jedného dňa to nádherné poznanie, ktoré je možné vnímať v tej krásnej melódii jarného vánku.
Opäť prichádza jar. Klíči zrno zasadené do zeme, rastie nová tráva, pučia stromy, hniezdia vtáci a lesná zver privádza na svet svoje potomstvo. Všade kde sa len pozrieš sa k nám s láskou prihovára Ten, ktorý si za to všetko zaslúži oveľa viac pozornosti a vďaky od nás všetkých, v porovnaní s tou, akej sa mu od nás dostáva.
Tak preto: „Chváľte Hospodina všetky národy, oslavujte Ho, všetci ľudia, lebo je nesmierne Jeho milosrdenstvo voči nám a vernosť Hospodina až naveky. Haleluja!“ (Ž 117).
.: Autor: Peter Rafaj
