15.5.2011
Človek si pomaly zvykne vraj na všetko. Zvykne sa prispôsobovať okolnostiam, lebo mu vraj nič iné neostáva. Mnohé sa za posledné roky rapídne zmenilo. Osvojujeme si že sa lož stáva pravdou, frázy, klišé a podvody sú pracovným nástrojom.
Prví ľudia nepoznali hanbu, kým neprijali priateľstvo s otcom lži – satanom. Neskôr sa pridal aj pocit strachu. Ak sa niekto nehanbí, ten sa asi ani nebojí čo vykonal. Mnohí sa prestali hanbiť za to čo vykonali, za podvody, krádeže, za svoj nemorálny život. Mnohí sa tvária ako čestní ľudia. V mnohom si berú príklad zo seriálov. Už sa takmer nikto nehanbí a nebojí. Veď sú tu nakoniec aj skorumpované súdy a bežné sú obštrukcie a súdne prípady do stratena. Hanbiť sa dnes patrí tým, ktorí si neboli schopní nič nakradnúť. Alebo nie sú superstár. Strach už nemajú zločinci, ale nech sa boja bežní ľudia. Oni sa majú báť o elementárne práva, o život, majetok. Kdeže je vláda, ktorá sa má postarať o poriadok a právo. Až sem sme sa dopracovali. Toto všetko má dopad aj na oblasť viery. a náboženstva. Prečo a ako sa to stalo? Podľa etiky je to uvoľnenie mravov. Podľa Biblie je to strata autority pred Bohom. Zjavné sú skutky tela (Galat.5/19 -21). Hriech sa na nás prisal ako pijavica a udusil svedomie verejnej mienky. šudia sú opití sebavedomím a neboja sa prítomnosti, ani budúcnosti. Myslíte že sú zhrození že nebudú dedičmi Kráľovstva božieho? šudia sa len formálne hlásia k náboženstvu. Prestali už počuť kroky svojho Boha ako voľakedy v záhrade Eden.
Platí však čo povedal Ježiš: Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Mat. 10/32, 33. Toto je varovanie., ktoré by sme mali brať vážne. Kto pôjde predsa len vlastnou cestou hanby súčasného sveta, čaká ho večná smrť. Hanbiť sa musíme za všetko čím my a naše okolie znevažuje Ježiša Krista, nášho spasiteľa. Ak ešte máme hanbu a bázeň, je to znak, že ešte žijeme a nenosíme len meno. Nesmieme sa hanbiť za svojho Boha, inak by sme sa stali súčaťou sveta a súdu nad ním. Odkaz platí: Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné dietky Božie uprostred tohto prevrateného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre. Filip. 2/14,15.
Prví ľudia nepoznali hanbu, kým neprijali priateľstvo s otcom lži – satanom. Neskôr sa pridal aj pocit strachu. Ak sa niekto nehanbí, ten sa asi ani nebojí čo vykonal. Mnohí sa prestali hanbiť za to čo vykonali, za podvody, krádeže, za svoj nemorálny život. Mnohí sa tvária ako čestní ľudia. V mnohom si berú príklad zo seriálov. Už sa takmer nikto nehanbí a nebojí. Veď sú tu nakoniec aj skorumpované súdy a bežné sú obštrukcie a súdne prípady do stratena. Hanbiť sa dnes patrí tým, ktorí si neboli schopní nič nakradnúť. Alebo nie sú superstár. Strach už nemajú zločinci, ale nech sa boja bežní ľudia. Oni sa majú báť o elementárne práva, o život, majetok. Kdeže je vláda, ktorá sa má postarať o poriadok a právo. Až sem sme sa dopracovali. Toto všetko má dopad aj na oblasť viery. a náboženstva. Prečo a ako sa to stalo? Podľa etiky je to uvoľnenie mravov. Podľa Biblie je to strata autority pred Bohom. Zjavné sú skutky tela (Galat.5/19 -21). Hriech sa na nás prisal ako pijavica a udusil svedomie verejnej mienky. šudia sú opití sebavedomím a neboja sa prítomnosti, ani budúcnosti. Myslíte že sú zhrození že nebudú dedičmi Kráľovstva božieho? šudia sa len formálne hlásia k náboženstvu. Prestali už počuť kroky svojho Boha ako voľakedy v záhrade Eden.
Platí však čo povedal Ježiš: Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Mat. 10/32, 33. Toto je varovanie., ktoré by sme mali brať vážne. Kto pôjde predsa len vlastnou cestou hanby súčasného sveta, čaká ho večná smrť. Hanbiť sa musíme za všetko čím my a naše okolie znevažuje Ježiša Krista, nášho spasiteľa. Ak ešte máme hanbu a bázeň, je to znak, že ešte žijeme a nenosíme len meno. Nesmieme sa hanbiť za svojho Boha, inak by sme sa stali súčaťou sveta a súdu nad ním. Odkaz platí: Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné dietky Božie uprostred tohto prevrateného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre. Filip. 2/14,15.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
