15.1.2012 -- Citát: Mat.: 3-4 „ Tento Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a pokrmom mu boli kobylky a poľný med.
Budúci diplomat- vyslanec , (hovorca), bude plniť mimoriadne dôležitú úlohu, preto musí mať, odev a výzor náležite upravený a správanie prijateľné, ústretové. Má za úlohu pripraviť cestu najvýznamnejšiemu predstaviteľovi svojej krajiny. Do bodky musí pripraviť program prijatia svojho „kráľa“ a dať to náležite najavo s patričnou pompou.
Keď prišiel Kráľ nebies –Ježiš, Božie slovo dokladá, že sa svetská moc neprejavila žiadnymi fanfárami. Nevenovala mu žiadnu oslavnú pozornosť. Prišiel do svojho, ale svoji ho neprijali. Nebyť zjavenia zhora,( hviezda,- mudrci, anjel zvestujúci pastierom, zjavenie nebeskej slávy, či vystúpenie Božieho hovorcu), svet by si nič nevšimol.
Z Božieho slova však vieme, že na Ježišov príchod upozorňoval okrem dávnych prorokov aj Ján Krstiteľ. Nemal vybrané spôsoby a nehovoril diplomatickou rečou. (Takého by si za diplomata nevybralo žiadne, kráľovstvo). Hovoril však jasne požiadavky: čiňte pokánie, kajajte sa, lebo sa (cez Ježiša - Kráľa), priblížilo Kráľovstvo Božie. On môže s vašimi hriechmi niečo urobiť. On prichádza za mnou, ale je mocnejší ako ja. Prichádza s mocou. A tým poukázal na rozdiel medzi človekom sebou (Jánom) a Bohom Ježišom. Tým sa stal Ján Božím hovorcom, a jeho postavenie bolo neotrasiteľné. Veď ho vyslal Boh, má Jeho poverenie a pre Boha bol dobrý aj bez konvencií. Božie slovo hovorí že dovtedy nebolo väčšieho ako bol Ján.
Proroci predpovedali, že súčasníci tohto Kráľa budú mať uši, ale nebudú počuť, budú mať oči, ale nebudú vidieť, lebo budú pochádzať z „domu vzdoru“. Ani nerozumeli Božej pravde. Podobne je to aj so súčasnými kresťanmi, ktorí majú tiež otupené srdcia. Mnohým stačia bežné kostolné reči a formálne obrady. Hoci by mali vedieť aký je rozdiel medzi Božím Synom a človekom, kráľovstvom Božím a kráľovstvami sveta, ( kráľovstvami cirkví), predsa vyvyšujú ľudské náboženské mená.
Pane, dal si nám uši, daj nám počuť Tvoje volanie a zmocni nás ku svedeckej službe našim blízkym a priateľom. (pokračovanie).
Takto som to počul, zapísal a pretlmočil Vám, bratia , sestry a priatelia. Je na Vás čo s tým urobíte. Ani naše slová nemôžu byť len zdvorilostné a tolerantné. Nebuďme z domu vzdoru. Potom....tam ľudské výhovorky platiť nebudú.
Keď prišiel Kráľ nebies –Ježiš, Božie slovo dokladá, že sa svetská moc neprejavila žiadnymi fanfárami. Nevenovala mu žiadnu oslavnú pozornosť. Prišiel do svojho, ale svoji ho neprijali. Nebyť zjavenia zhora,( hviezda,- mudrci, anjel zvestujúci pastierom, zjavenie nebeskej slávy, či vystúpenie Božieho hovorcu), svet by si nič nevšimol.
Z Božieho slova však vieme, že na Ježišov príchod upozorňoval okrem dávnych prorokov aj Ján Krstiteľ. Nemal vybrané spôsoby a nehovoril diplomatickou rečou. (Takého by si za diplomata nevybralo žiadne, kráľovstvo). Hovoril však jasne požiadavky: čiňte pokánie, kajajte sa, lebo sa (cez Ježiša - Kráľa), priblížilo Kráľovstvo Božie. On môže s vašimi hriechmi niečo urobiť. On prichádza za mnou, ale je mocnejší ako ja. Prichádza s mocou. A tým poukázal na rozdiel medzi človekom sebou (Jánom) a Bohom Ježišom. Tým sa stal Ján Božím hovorcom, a jeho postavenie bolo neotrasiteľné. Veď ho vyslal Boh, má Jeho poverenie a pre Boha bol dobrý aj bez konvencií. Božie slovo hovorí že dovtedy nebolo väčšieho ako bol Ján.
Proroci predpovedali, že súčasníci tohto Kráľa budú mať uši, ale nebudú počuť, budú mať oči, ale nebudú vidieť, lebo budú pochádzať z „domu vzdoru“. Ani nerozumeli Božej pravde. Podobne je to aj so súčasnými kresťanmi, ktorí majú tiež otupené srdcia. Mnohým stačia bežné kostolné reči a formálne obrady. Hoci by mali vedieť aký je rozdiel medzi Božím Synom a človekom, kráľovstvom Božím a kráľovstvami sveta, ( kráľovstvami cirkví), predsa vyvyšujú ľudské náboženské mená.
Pane, dal si nám uši, daj nám počuť Tvoje volanie a zmocni nás ku svedeckej službe našim blízkym a priateľom. (pokračovanie).
Takto som to počul, zapísal a pretlmočil Vám, bratia , sestry a priatelia. Je na Vás čo s tým urobíte. Ani naše slová nemôžu byť len zdvorilostné a tolerantné. Nebuďme z domu vzdoru. Potom....tam ľudské výhovorky platiť nebudú.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
