12.2.2012 -- Citát: Židom 10/24 - 25: A pozorujme sa vospolok , aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku , ale napomínajme sa, a to čím viac, čím viac vidíte, že sa približuje ten deň. (rozumej deň druhého príchodu Ježiša Krista).
Zvyk je železná košeľa. šudia majú rôzne zvyky Sú to zvyky spoločenské, národné i napr. náboženské. Niekedy dobré i zlé. Niektoré sú dokonca životu nebezpečné. Poznáme teda aj mrcha zvyky ako je konzumácia alkoholu, drog , či voľný sex. Všetky dokresľujú ľudský profil.
Božie slovo nás nabáda vzájomne sa pozorovať vospolok. Nie však v zlom slova zmysle, ale v dobrom, v láske. Ani v kresťanstve by sme si nemali zatvárať oči a zapchávať uši. Mali by sme si navzájom pomáhať, korigovať svoje správanie na slávu Boha a k dobrým skutkom, ktoré sú nebeskému Otcovi príjemné a milé. V dobrom meňme svoje životy v zmysle svojho vzoru, Jeiša Krista. Vtedy máme nádej, že skrz Jeho vykúpenie získame nádej večného života. Kristovci nie sú neprajní. Naopak, záleží nám, aby čím viac našich priateľov získalo tento neoceniteľný dar. Nám sa máli byť iba na zhromaždení, čo nie je vôbec málo. Zlé je to, že bratia a sestry vynechávajú tieto vyučovania, niektorí často, niektorí pravidelne a niektorí sa na zhromaždení objavia iba na veľké sviatky, prípadne raz do roka. To charakterizujeme ako mrcha zvyk. Nepatrí s a nám ich už volať záškoláci, ale napr. „zákostoláči“. Vždy sme v kostole v menšine. Väčšina sedí doma pri „telke“, či niekde inde. Nemôžeme si pred tým zatvárať oči. Tí neprítomní zaostávajú a keď raz za čas prídu, akoby na zápočtovú skúšku, divia sa, že už ničomu nerozumejú a ich spolu sediaci v laviciach sú už niekde s duchovne ďalej. Ak ich v tom necháme, zákostoláči odumrú Duchom. Aj my v zhromaždení nepestujeme náboženstvo a len jeho obrady. Vychovávame sa k dokonalosti a zisťujeme, že máme ešte čo robiť. A ten čo nie je tu s nami iste nie len veľa zamešká, ale môže dokonca celkom duchovne odumrieť. Nemôžeme sa tváriť, že tomu nerozumieme. Nejde nám o moralizovanie, ani o počty. Ide nám o ich záchranu každého ku dňu druhého príchodu Ježiša Krista. Nám pri vyučovaní ide o správne pochopenie a potom šírenie evanjelia. Treba ľuďom otvárať oči , aby ďalší videli a uši, aby aj ostatní počuli. Keď príde Pán, jedni budú vzatí do Božej slávy a iní ostanú. Ty chceš zostať so zatratenými?
Božie slovo nás nabáda vzájomne sa pozorovať vospolok. Nie však v zlom slova zmysle, ale v dobrom, v láske. Ani v kresťanstve by sme si nemali zatvárať oči a zapchávať uši. Mali by sme si navzájom pomáhať, korigovať svoje správanie na slávu Boha a k dobrým skutkom, ktoré sú nebeskému Otcovi príjemné a milé. V dobrom meňme svoje životy v zmysle svojho vzoru, Jeiša Krista. Vtedy máme nádej, že skrz Jeho vykúpenie získame nádej večného života. Kristovci nie sú neprajní. Naopak, záleží nám, aby čím viac našich priateľov získalo tento neoceniteľný dar. Nám sa máli byť iba na zhromaždení, čo nie je vôbec málo. Zlé je to, že bratia a sestry vynechávajú tieto vyučovania, niektorí často, niektorí pravidelne a niektorí sa na zhromaždení objavia iba na veľké sviatky, prípadne raz do roka. To charakterizujeme ako mrcha zvyk. Nepatrí s a nám ich už volať záškoláci, ale napr. „zákostoláči“. Vždy sme v kostole v menšine. Väčšina sedí doma pri „telke“, či niekde inde. Nemôžeme si pred tým zatvárať oči. Tí neprítomní zaostávajú a keď raz za čas prídu, akoby na zápočtovú skúšku, divia sa, že už ničomu nerozumejú a ich spolu sediaci v laviciach sú už niekde s duchovne ďalej. Ak ich v tom necháme, zákostoláči odumrú Duchom. Aj my v zhromaždení nepestujeme náboženstvo a len jeho obrady. Vychovávame sa k dokonalosti a zisťujeme, že máme ešte čo robiť. A ten čo nie je tu s nami iste nie len veľa zamešká, ale môže dokonca celkom duchovne odumrieť. Nemôžeme sa tváriť, že tomu nerozumieme. Nejde nám o moralizovanie, ani o počty. Ide nám o ich záchranu každého ku dňu druhého príchodu Ježiša Krista. Nám pri vyučovaní ide o správne pochopenie a potom šírenie evanjelia. Treba ľuďom otvárať oči , aby ďalší videli a uši, aby aj ostatní počuli. Keď príde Pán, jedni budú vzatí do Božej slávy a iní ostanú. Ty chceš zostať so zatratenými?
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
