1.7.2012 -- Citát: Prvý list Jánov 5 , 4... „pretože všetko, čo na narodilo z Boha , víťazí nad svetom a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. “
V našom živote sú veci, bez ktorých sa nedá žiť (chlieb, voda, vzduch), sú veci, bez ktorých môžeme existovať, ( dáždnik, slnečné okuliare), sú veci, bez ktorých sa zaobídeme, ozdobné ( šperk ).
KDE BY STE ZARADILI VIERU? Aké miesto má u vás vyhradené? Je vecou každodennej potreby (existenčnej), či len kostolnej, či na náboženské sviatky? Toto si musí každý zadefinovať, inak sa jeho viera bude klátiť. Kto prosí o Ducha svätého, tomu Duch svätý ukáže presne, kde stojí viera v jeho živote. V Božom slove totiž stojí, že on je radcom a pomocníkom pri posudzovaní a rozsudzovaní.
V Lukášovi (4/17-21sa píše, že po 40 dňovom pôste na púšti prišiel Ježiš do rodného Nazaretu a pri tejto príležitosti navštívil v sobotný sviatočný deň synagógu, kde sa prihlásil čítať Božie slovo. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Našiel miesto kde bolo napísané: „ Duch Pánov nado mnou , lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, (uzdravovať skrúšených srdcom) poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov.“
Toto bolo napísané a museli to prijať bez výhrady. Pokračoval však a dodal“ Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach. “ Tým bolo zrejmé, že sa Božie slovo vzťahovalo na Neho. Vtedy Židia vzplanuli hnevom a poukazovali, že On je len synom Márie a Jozefa... A predsa je stará známa vec, že nikto nie je doma prorokom. Napokon Ho vyhnali z mesta až na okraj vrchu a chceli Ho zostrčiť . On však prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. Dá sa rozumieť, že Ho chránila moc Božia. Poučenie: Ježiš po nich požadoval aktívnu vieru a oni mali len takú formálnu.
V Kafarnau sa stal iný prípad. Vysokému dôstojníkovi , pohanovi a Rimanovi ochorel sluha a tento cudzinec- neizraelčan to prišiel oznámiť Ježišovi a žiadal Ho, aby zasiahol a vyliečil sluhu. Po rozhovore stotník s absolútnou vierou prehlásil, že Ježiš nemusí prísť pod jeho strechu, stačí, keď Ježiš povie na diaľku len slovo a vyzdravie jeho sluha. Ježiš sa zadivil viere tohto pohana a povedal, že takej viery nenašiel v Izraeli. Keď sa zamyslíme, začne sa nás to dotýkať. Veď v Izraeli boli aj zákonníci a farizeji znalí Písma a On, Ježiš nenašiel u nich u nikoho vieru na slovo, akej uveril cudzinec stotník. Židia Ho chápali iba ako Rabiho – učiteľa akých bolo veľa pred Ním i po Ňom, chápali Ho iba ako syna Márie, a Jozefa, a zúrili keď dokazoval, že je Božím Synom. Oproti tomu silná viera stotníka, keď uveril na slovo „ choď a stane sa ti.“
Aká je naša viera? Každodenná, na každé slovo? Aké miesto zohráva viera v mojom živote? Dôležité, či príležitostné, ako pliešok na odeve, ktorý nie je dôležitý. Ale výsledok je dôležitý. Viera hovorí či sme súci pre kráľovstvo Božie a či len na vyhodenie do tmy. Keď Ježiš príde znova, nájde vôbec vieru na každé slovo?
Tak sme sa dopracovali k výsledku a záveru, že viera je existenčná záležitosť a prosíme, aby nás Duch svätý v tom utvrdzoval.
Téma je veľmi dôležitá a budeme v nej pokračovať aj na budúce.
KDE BY STE ZARADILI VIERU? Aké miesto má u vás vyhradené? Je vecou každodennej potreby (existenčnej), či len kostolnej, či na náboženské sviatky? Toto si musí každý zadefinovať, inak sa jeho viera bude klátiť. Kto prosí o Ducha svätého, tomu Duch svätý ukáže presne, kde stojí viera v jeho živote. V Božom slove totiž stojí, že on je radcom a pomocníkom pri posudzovaní a rozsudzovaní.
V Lukášovi (4/17-21sa píše, že po 40 dňovom pôste na púšti prišiel Ježiš do rodného Nazaretu a pri tejto príležitosti navštívil v sobotný sviatočný deň synagógu, kde sa prihlásil čítať Božie slovo. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Našiel miesto kde bolo napísané: „ Duch Pánov nado mnou , lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, (uzdravovať skrúšených srdcom) poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov.“
Toto bolo napísané a museli to prijať bez výhrady. Pokračoval však a dodal“ Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach. “ Tým bolo zrejmé, že sa Božie slovo vzťahovalo na Neho. Vtedy Židia vzplanuli hnevom a poukazovali, že On je len synom Márie a Jozefa... A predsa je stará známa vec, že nikto nie je doma prorokom. Napokon Ho vyhnali z mesta až na okraj vrchu a chceli Ho zostrčiť . On však prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. Dá sa rozumieť, že Ho chránila moc Božia. Poučenie: Ježiš po nich požadoval aktívnu vieru a oni mali len takú formálnu.
V Kafarnau sa stal iný prípad. Vysokému dôstojníkovi , pohanovi a Rimanovi ochorel sluha a tento cudzinec- neizraelčan to prišiel oznámiť Ježišovi a žiadal Ho, aby zasiahol a vyliečil sluhu. Po rozhovore stotník s absolútnou vierou prehlásil, že Ježiš nemusí prísť pod jeho strechu, stačí, keď Ježiš povie na diaľku len slovo a vyzdravie jeho sluha. Ježiš sa zadivil viere tohto pohana a povedal, že takej viery nenašiel v Izraeli. Keď sa zamyslíme, začne sa nás to dotýkať. Veď v Izraeli boli aj zákonníci a farizeji znalí Písma a On, Ježiš nenašiel u nich u nikoho vieru na slovo, akej uveril cudzinec stotník. Židia Ho chápali iba ako Rabiho – učiteľa akých bolo veľa pred Ním i po Ňom, chápali Ho iba ako syna Márie, a Jozefa, a zúrili keď dokazoval, že je Božím Synom. Oproti tomu silná viera stotníka, keď uveril na slovo „ choď a stane sa ti.“
Aká je naša viera? Každodenná, na každé slovo? Aké miesto zohráva viera v mojom živote? Dôležité, či príležitostné, ako pliešok na odeve, ktorý nie je dôležitý. Ale výsledok je dôležitý. Viera hovorí či sme súci pre kráľovstvo Božie a či len na vyhodenie do tmy. Keď Ježiš príde znova, nájde vôbec vieru na každé slovo?
Tak sme sa dopracovali k výsledku a záveru, že viera je existenčná záležitosť a prosíme, aby nás Duch svätý v tom utvrdzoval.
Téma je veľmi dôležitá a budeme v nej pokračovať aj na budúce.
Zapísal: Mgr, Štefan Urbašík
