8.7.2012 -- Citát: Prvý list Jánov 5 , 4... „pretože všetko, čo na narodilo z Boha , víťazí nad svetom a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. “
šudia vedľajšími aktivitami zakrývajú , aby nevyšlo najavo aká je ich viera. Mnohí hľadajú prijateľné náboženské organizácie a sú ochotní poslúchať ich náboženské hierarchie, ako by to bola podstata viery, ale nie je.
Vo veci viery je veľa nejasnosti. Aby človek mal vo veciach viery jasno, treba sa držať Božieho slova. Ono nedovolí hľadať kľučky zahmlievať stav veci. Vo viere treba stáť denne. Vec viery nie je ľahostajná. Mnohí sa narodili síce do kresťanskej rodiny, ale nie do viery. Za dar viery aj pre deti treba prosiť. My starší a veriaci by sme mali upozorňovať, že kolektívne kresťanské názory sú fajn, ale ešte to nie je viera. Človek ju potrebuje prijať ako Boží dar, ako dar od Otca. Aby človek začal prahnúť po viere, spôsobí to Duch svätý. On prebúdza v nás túto silu.
V Mat. 17/14-21 sa opisuje príbeh otca, ktorý požiadal učeníkov, aby vyliečili jeho syna z námesačníctva, ale to nedokázali. Keď to Ježiš počul, hodnotil to ako nedostatok viery učeníkov. Nič nezahmlieva a neospravedlňuje ale ostro hovorí: „ Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy budem ešte s vami? Dokedy vás budem trpieť ? ... Prineste ho sem!.. A ozdravel chlapec v tú hodinu. “ Učeníci sa potom opýtali Ježiša, prečo to nedokázali oni. Odpoveď bola stručná a jasná : „ Pre svoju malú vieru.“ Tvrdá a jasná reč od Ježiša, ktorého náboženstvo obyčajne predstavuje len ako romantického hrdinu. On nekompromisne žiada vieru. Ježiš im otvára oči a ukazuje nový obzor. :“ Keby ste mali vieru ako horčičné zrno a povedali by ste tomuto vrchu : Prejdi odtiaľto ta , prejde!“ Ako keby povedal, kto má silnú vieru, nič mu je nemožné.
Diabol našepkáva, že to nie je možné, spochybňuje vieru ľuďom, ale našou úlohou je vzoprieť sa mu a on potom utečie od nás.
Viera je existenčnou potrebou.Ak vykazuje nedostatok , Božie slovo ho odkrýva, je to posilnenie k novému životu viery.
Nakoniec je zasa otázka na tvrdé zamyslenie: Aká je tvoja viera? .....
Vo veci viery je veľa nejasnosti. Aby človek mal vo veciach viery jasno, treba sa držať Božieho slova. Ono nedovolí hľadať kľučky zahmlievať stav veci. Vo viere treba stáť denne. Vec viery nie je ľahostajná. Mnohí sa narodili síce do kresťanskej rodiny, ale nie do viery. Za dar viery aj pre deti treba prosiť. My starší a veriaci by sme mali upozorňovať, že kolektívne kresťanské názory sú fajn, ale ešte to nie je viera. Človek ju potrebuje prijať ako Boží dar, ako dar od Otca. Aby človek začal prahnúť po viere, spôsobí to Duch svätý. On prebúdza v nás túto silu.
V Mat. 17/14-21 sa opisuje príbeh otca, ktorý požiadal učeníkov, aby vyliečili jeho syna z námesačníctva, ale to nedokázali. Keď to Ježiš počul, hodnotil to ako nedostatok viery učeníkov. Nič nezahmlieva a neospravedlňuje ale ostro hovorí: „ Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy budem ešte s vami? Dokedy vás budem trpieť ? ... Prineste ho sem!.. A ozdravel chlapec v tú hodinu. “ Učeníci sa potom opýtali Ježiša, prečo to nedokázali oni. Odpoveď bola stručná a jasná : „ Pre svoju malú vieru.“ Tvrdá a jasná reč od Ježiša, ktorého náboženstvo obyčajne predstavuje len ako romantického hrdinu. On nekompromisne žiada vieru. Ježiš im otvára oči a ukazuje nový obzor. :“ Keby ste mali vieru ako horčičné zrno a povedali by ste tomuto vrchu : Prejdi odtiaľto ta , prejde!“ Ako keby povedal, kto má silnú vieru, nič mu je nemožné.
Diabol našepkáva, že to nie je možné, spochybňuje vieru ľuďom, ale našou úlohou je vzoprieť sa mu a on potom utečie od nás.
Viera je existenčnou potrebou.Ak vykazuje nedostatok , Božie slovo ho odkrýva, je to posilnenie k novému životu viery.
Nakoniec je zasa otázka na tvrdé zamyslenie: Aká je tvoja viera? .....
Zapísal: Mgr, Štefan Urbašík
