2.9.2012 -- Citát: 1. Korint. 13/11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa , ale keď so sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Moja rodina bola a je takmer celá je katolícka. Môj ľudský otec bol krstený tiež ako katolík. Z príčiny detských hier s kamarátmi mal zlomenú nohu, dlhý čas ju mal v sadre. Druhá noha voľne rástla a z toho dôvodu mal celý život jenu nohu kratšiu. Keď bolo treba chodiť viac ako 15 Km pešo na prípravu k prvému prijímaniu, nezvládal to a tak ho dali ku konfirmácii do evanjelickej cirkvi. Moja matka bola tiež evanjelička a tak sme sa deti stali evanjelikmi a ja som takto tiež získal príslušnosť k tejto cirkvi. Kto za to môže? Rozhodol o všetkom nebeský Otec. Nemožno pochybovať o tom, že On mal svoj zámer, lebo naše plány nie sú Jeho plány. Ani Ty, brat, sestra si sa v detstve nedopracoval k cirkvi inak. Nemal si na tom zásluhu. Príslušnosť si „ zdedil“.
Každý sa narodí do rodiny s takým, alebo iným náboženským vyznaním. Rodina mimo jeho vôle ho vedie, či minimálne aj jeho dala evidovať do príslušnej cirkvi rodičov. Potom od tej cirkvi niekedy celý život, či len časť života, preberá všetky jej pravidlá. Niekedy sa nezúčastňuje na živote cirkvi vôbec. Ak o ňom farnosť vie, rátajú ho za mŕtvu dušu, ale v štatistike sa objavuje ako tisíce jemu podobných a aj na tomto základe jeho cirkev z tohto faktu istou mierou profituje vážnosťou z početnosti svojich príslušníkov i finančným príspevkom od štátu.
Medzi najväčšie kresťanské cirkvi na Slovensku patrí Rímskokatolícka cirkev a Evanjelická cirkev. Každá má svoje ustanovizne, úrady a svoje učenie. Kresťanské učenie by malo byť založené na Božom slove a ľudský vplyv by mal byť minimalizovaný. V histórii sa našiel rímskokatolícky duchovný, ktorý nezmieriteľne za tento princíp horlil. Bol to Martin Luther. Kritizoval odklon od Písma, neporiadky v cirkvi i to, že sa uznávalo, že pápež je neomylný. Reformácia v tradičnej cirkvi sa neudiala a vysokí cirkevní hodnostári neprijali jeho kritiku. Pápež dal Luthera do kliadby, čo znamenalo, že ho mohol hocikto beztrestne zabiť. K jeho učeniu sa však prihlásili tisíce a neskôr milióny veriacich. Tak vzniklo protestantské hnutie i protestantské cirkvi.
V súčasnej dobe existuje akási zmierlivá fráza, že je v podstate jedno aká cirkev a je tu aj snaha o ekuménu. Každý kto takto súdi, zamlčuje pravdu. V podstate nemožno hovoriť, že to, alebo ono učenie je jedno.
Evanjelici, ktorí uvažujú na princípe reformácie, neuznávajú že slovo cirkev katolícka (všeobecná), je zdôrazňovaná len ako Rímskokatolícka a že len príslušník Rímskokatolíckej cirkvi môže byť spasený. Protestanti neuznávajú tézu, že hlavou cirkvi je pápež, a že je odvážny, kto sa vydáva za Kristovho námestníka. Hlavou cirkvi je Ježiš, ktorý námestníka nepotrebuje. Protestanti neuznávajú, že sa pestuje kult Márie, ktorý je výmyslom človeka a matka Božia sa v mnohom stavia do role, ktorá nemá oporu v Biblii. Protestanti sa nezmierujú s porušovaním 2. Božieho prikázania v ktorom je v ňom zakázané zhotovovať si akékoľvek nákresy Boha, či Ježiša a výtvory ich podôb z dreva, alebo iného materiálu, či maľbou. Evanjelici trvajú na dodržiavaní Písma, pri večeri Pánovej, kde sa neuplatňuje príkaz „ Pite z neho všetci“, (nie iba kňaz). Kritizuje sa stav, že mnohé nariadenia v najstaršej cirkvi vymyslené človekom ( napr. celibát), sa stavajú na úroveň Božích príkazov a niet v tradičnej cirkvi sily zmeniť stav, ktorý je problémom v tisícich podobách. Vo výpočte rozdielov možno pokračovať. Nie je teda jedno, či ide o evanjelickú, alebo rímskokatolícku podobu náboženstva, hoci ich základ učenia je rovnaký – kresťanstvo. Sme dospelí kresťania a môžeme si vybrať ktorú cirkev uznávame a budeme jej príslušníkmi. Nie je však jedno čo vyznávame. Či sa zmierujeme so všetkými neporiadkami a pokleskami, ktoré sa zvyčajne v cirkvi zamlčujú a tým kresťanov v očiach ľudí dehonestujú.
Protestanti nevnucujú nikomu svoje stanoviská. Len tak ako Luther, upozorňujú na všetky nedostatky, ktoré sa stále nepripúšťajú, nechcú sa vidieť a niet náznaku prijať najmenšiu reformu. Radšej navrhovateľov reformy, či drobnej odlišnosti z tradície odstránia, alebo aspoň odpracú, pričom mnohí nemali úmysly škodiť, ale naprávať Aj protestantské cirkvi majú dosť svojich problémov.
Každý sa narodí do rodiny s takým, alebo iným náboženským vyznaním. Rodina mimo jeho vôle ho vedie, či minimálne aj jeho dala evidovať do príslušnej cirkvi rodičov. Potom od tej cirkvi niekedy celý život, či len časť života, preberá všetky jej pravidlá. Niekedy sa nezúčastňuje na živote cirkvi vôbec. Ak o ňom farnosť vie, rátajú ho za mŕtvu dušu, ale v štatistike sa objavuje ako tisíce jemu podobných a aj na tomto základe jeho cirkev z tohto faktu istou mierou profituje vážnosťou z početnosti svojich príslušníkov i finančným príspevkom od štátu.
Medzi najväčšie kresťanské cirkvi na Slovensku patrí Rímskokatolícka cirkev a Evanjelická cirkev. Každá má svoje ustanovizne, úrady a svoje učenie. Kresťanské učenie by malo byť založené na Božom slove a ľudský vplyv by mal byť minimalizovaný. V histórii sa našiel rímskokatolícky duchovný, ktorý nezmieriteľne za tento princíp horlil. Bol to Martin Luther. Kritizoval odklon od Písma, neporiadky v cirkvi i to, že sa uznávalo, že pápež je neomylný. Reformácia v tradičnej cirkvi sa neudiala a vysokí cirkevní hodnostári neprijali jeho kritiku. Pápež dal Luthera do kliadby, čo znamenalo, že ho mohol hocikto beztrestne zabiť. K jeho učeniu sa však prihlásili tisíce a neskôr milióny veriacich. Tak vzniklo protestantské hnutie i protestantské cirkvi.
V súčasnej dobe existuje akási zmierlivá fráza, že je v podstate jedno aká cirkev a je tu aj snaha o ekuménu. Každý kto takto súdi, zamlčuje pravdu. V podstate nemožno hovoriť, že to, alebo ono učenie je jedno.
Evanjelici, ktorí uvažujú na princípe reformácie, neuznávajú že slovo cirkev katolícka (všeobecná), je zdôrazňovaná len ako Rímskokatolícka a že len príslušník Rímskokatolíckej cirkvi môže byť spasený. Protestanti neuznávajú tézu, že hlavou cirkvi je pápež, a že je odvážny, kto sa vydáva za Kristovho námestníka. Hlavou cirkvi je Ježiš, ktorý námestníka nepotrebuje. Protestanti neuznávajú, že sa pestuje kult Márie, ktorý je výmyslom človeka a matka Božia sa v mnohom stavia do role, ktorá nemá oporu v Biblii. Protestanti sa nezmierujú s porušovaním 2. Božieho prikázania v ktorom je v ňom zakázané zhotovovať si akékoľvek nákresy Boha, či Ježiša a výtvory ich podôb z dreva, alebo iného materiálu, či maľbou. Evanjelici trvajú na dodržiavaní Písma, pri večeri Pánovej, kde sa neuplatňuje príkaz „ Pite z neho všetci“, (nie iba kňaz). Kritizuje sa stav, že mnohé nariadenia v najstaršej cirkvi vymyslené človekom ( napr. celibát), sa stavajú na úroveň Božích príkazov a niet v tradičnej cirkvi sily zmeniť stav, ktorý je problémom v tisícich podobách. Vo výpočte rozdielov možno pokračovať. Nie je teda jedno, či ide o evanjelickú, alebo rímskokatolícku podobu náboženstva, hoci ich základ učenia je rovnaký – kresťanstvo. Sme dospelí kresťania a môžeme si vybrať ktorú cirkev uznávame a budeme jej príslušníkmi. Nie je však jedno čo vyznávame. Či sa zmierujeme so všetkými neporiadkami a pokleskami, ktoré sa zvyčajne v cirkvi zamlčujú a tým kresťanov v očiach ľudí dehonestujú.
Protestanti nevnucujú nikomu svoje stanoviská. Len tak ako Luther, upozorňujú na všetky nedostatky, ktoré sa stále nepripúšťajú, nechcú sa vidieť a niet náznaku prijať najmenšiu reformu. Radšej navrhovateľov reformy, či drobnej odlišnosti z tradície odstránia, alebo aspoň odpracú, pričom mnohí nemali úmysly škodiť, ale naprávať Aj protestantské cirkvi majú dosť svojich problémov.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
