20.1.2013 -- Citát: Matúš: 27/21: „Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete, z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabáša!
Človek má odjakživa svoju ľúbostnú stratégiu. Vyberá si príjemný a milý proťajšok . Koho miluje s tým chce byť čo najdlhšie v jeho prítomnosti. Tomu dáva dary, šperky i kvety. Božia stratégia je iná. On sa skláňa ku každému, aj keď on nie je ani voči Bohu pokorný, úslužný a milujúci, či do Boha zahľadený. Boh každého berie na milosť. Boha nikto nevidel, ale dal sa poznať v svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Keď sa Boh zjavným ukázal v Ježovi Kristovi, zmenil sa postoj človeka? Odoprel Boh nám, grázlom svoju lásku a milosť? A čo my, zmenili sme sa? Stali sme sa dokonalí a poslušní pod vplyvom cirkvi, aspoň my, ktorí sa nazývame kresťanmi? Stal sa iným ľud z prvého vyvolenia pod vplyvom veľkňazov, farizejov či zákonníkov? Viedli ho oni k poslušnosti Ježišovi? Naopak, intrigovali od začiatku a hľadali možnosť ako sa Ho zbaviť a usmrtiť Ho. Milovali moc svojho Boha? Je to zaujímavé a hodné zamyslenia, že Ježiš sa priznáva k chudobným, chorým, ktorí potrebujú lekára, podobných colníkovi Matúšovi
Boh je náš lekár a musíme uznať že my sme chorí a odkázaní na Neho. Bez lekára sme odpísaní. Len by bolo treba sa postaviť a povedať, ja som ten, ktorý Ho potrebuje najviac. Len si spomeňme vždy na Šavla, z ktorého Boh milosťou urobil apoštola Pavla. Z nepriateľa Ježiša Krista sa stal z Božej milosti ten, ktorý dostal dôveru a potom šíril evanjelium aj medzi pohanmi. Pavel napísal vzácnu charakteristiku lásky, lebo ju sám precítil.
Jedným z príkladov Ježišovho pôsobenia bolo, keď v Nazarete - v synagóge čítal krajanom z Izaiáša „Duch Pánov nado mnou...“ a oni miesto toho, aby kričali Haleluja a niesli Ho na rukách, vzplanuli hnevom, osočovali Ho, že je len syn tesára, vyviedli ho, aby ho strčili zo skaly do priepasti. Chceli zhodiť lekára, lebo nepoznali tragédiu svojej nemoci.
Urobili by ste aj vy tak? Dušujeme sa, že určite nie. Dušovať a pohoršovať sa v kresťanstve je módne. Ale naše celé, vraj kresťanské rodiny, už strčili Ježiša z tej svojej skaly, zo súkromného útesu, nepochopili Jeho lásku a našli si príťažlivé lásky zo sveta. Oni vraj lekára nepotrebujú. Ježiš hovorí vo veršoch- v poézii, ktorej ľudia nechcú rozumieť. On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. On sa im i nám stráca ako živá voda, ktorá pretiekla z dlane cez prsty a my sme ostali smädní.
Vtedy ešte neprišiel Jeho čas, nevzdal to však a neutiekol do neba. Ďalej konal divy. Rozdával lásku, kým nebol znova vydaný do rúk nemocným grázlom. Oni dostali od Piláta šancu výberu, ale aj vtedy sklamali a nechceli oslobodiť Ježiša, ktorý ich uzdravoval, liečil, miloval, ale známeho vraha žiadali oslobodiť Barabáša. Jeho hriech akceptovali vtedy i dnes. Lásku nie. Bol to typický ľudský výber. On sa neprejavil len vtedy, on sa prejavuje aj dnes. Naše rodiny si rad radom vyberajú Barabáša, nie Ježiša, lekára, ktorý ich miluje. Človek nie a nie Ježišovi rozumieť. Amen.
Aj ty si schopný zhodiť Ježiša zo svojej skaly? Radšej si za Barabáša?
Boh je náš lekár a musíme uznať že my sme chorí a odkázaní na Neho. Bez lekára sme odpísaní. Len by bolo treba sa postaviť a povedať, ja som ten, ktorý Ho potrebuje najviac. Len si spomeňme vždy na Šavla, z ktorého Boh milosťou urobil apoštola Pavla. Z nepriateľa Ježiša Krista sa stal z Božej milosti ten, ktorý dostal dôveru a potom šíril evanjelium aj medzi pohanmi. Pavel napísal vzácnu charakteristiku lásky, lebo ju sám precítil.
Jedným z príkladov Ježišovho pôsobenia bolo, keď v Nazarete - v synagóge čítal krajanom z Izaiáša „Duch Pánov nado mnou...“ a oni miesto toho, aby kričali Haleluja a niesli Ho na rukách, vzplanuli hnevom, osočovali Ho, že je len syn tesára, vyviedli ho, aby ho strčili zo skaly do priepasti. Chceli zhodiť lekára, lebo nepoznali tragédiu svojej nemoci.
Urobili by ste aj vy tak? Dušujeme sa, že určite nie. Dušovať a pohoršovať sa v kresťanstve je módne. Ale naše celé, vraj kresťanské rodiny, už strčili Ježiša z tej svojej skaly, zo súkromného útesu, nepochopili Jeho lásku a našli si príťažlivé lásky zo sveta. Oni vraj lekára nepotrebujú. Ježiš hovorí vo veršoch- v poézii, ktorej ľudia nechcú rozumieť. On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. On sa im i nám stráca ako živá voda, ktorá pretiekla z dlane cez prsty a my sme ostali smädní.
Vtedy ešte neprišiel Jeho čas, nevzdal to však a neutiekol do neba. Ďalej konal divy. Rozdával lásku, kým nebol znova vydaný do rúk nemocným grázlom. Oni dostali od Piláta šancu výberu, ale aj vtedy sklamali a nechceli oslobodiť Ježiša, ktorý ich uzdravoval, liečil, miloval, ale známeho vraha žiadali oslobodiť Barabáša. Jeho hriech akceptovali vtedy i dnes. Lásku nie. Bol to typický ľudský výber. On sa neprejavil len vtedy, on sa prejavuje aj dnes. Naše rodiny si rad radom vyberajú Barabáša, nie Ježiša, lekára, ktorý ich miluje. Človek nie a nie Ježišovi rozumieť. Amen.
Aj ty si schopný zhodiť Ježiša zo svojej skaly? Radšej si za Barabáša?
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
