13.1.2013 --Citát: Jer.31/3: ....Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval svoju milosť.

  Niektorí ľudia milujú poéziu, iní len na ňu mávnu rukou. Mnohí ľudia sú prozaici a pragmatici, iní sú poetici. Zvláštna je ľúbostná poézia. V tomto  zbežnom výpočte  treba povedať, že je tu aj zvláštna  Božia poézia, ktorá je tiež   písaná v  Biblii   vo  veršoch. Ona je Božím slovom. Mnohí pred ním utekajú, hoci je to poézia Božej lásky ku nám. Láska je  vo všeobecnosti vznešená, pozitívna, milá a dojemná. V telenovelách je prijímaná pomerne mohutne. Snažíme sa jej rozumieť. Oproti tomu sa Božej lásky v Písme bojíme, lebo prekračuje isté hranice a ona ide ďalej, ako by sme si želali. Ona sa zhmotnila  v nás, lebo nás Otec z lásky  stvoril  a láska pokračovala a umocňovala sa v dare Božieho Syna, ktorého nám daroval Otec. Tá Láska išla až po  kríž , lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho  jednorodeného Syna, aby nezahynul, ale mal večný život každý kto prijme Jeho – evanjelium v praxi. Boh to urobil vtedy, keď ľudia zabudli, že už stvorením prvých ľudí Stvoriteľ prejavil veľkú lásku.  Dal im záhradu, v ktorej nič nechýbalo, len poslušnosť. šudia už tam zlyhali a prijali  prvú ponuku diabla. Tá Božia láska, ako by ich obmedzovala, Boh žiadal len poslušnosť, ale oni odpovedali neposlušnosťou. Ako by to bol predobraz, ako sa človek bude správať aj v ďalšej histórii, aj v tomto storočí - ako správa aj teraz. Boh je k nám milostivý a my si  Jeho  lásku, ani milosť opäť nevážime. Nevážia si tieto dary ani naše deti, vnuci ani priatelia. Môže si nekonečne trpezlivý Boh zaľúbiť, aj toto všeobecné kresťanstvo?. On, na ktorom sme my závislí v každom momente? Máme aspoň otvorené uši, aby sme počúvali Jeho verše lásky? Nevenujeme všetku lásku modlám, peniazom,  všelijakým učeniam a okultizmu, ktorý pestujú aj kresťania? Správame sa my primerané tomu, čo od Neho dostávame?  Utekáme pred Bohom a nechceme meniť nič na svojom živote. Do kedy to bude Boh trpieť? Do kedy sa bude zmilúvať?

  Poučením pre nás by mal byť postoj Boha, ktorý veľmi dlho držal ochranné ruky nad vyvoleným izraelským ľudom. Často ho napomínal, ale ľud zlyhával a nebral vážne varovanie. Vždy mal snahu vymaniť sa z Božej lásky a prejavoval neposlušnosť. Varovné sú pre nás Božie slová Iz.15/5,6  „ Kto bude mať súcit s tebou, Jeruzalem ? Kto ťa poľutuje? Kto zabočí k tebe opýtať sa , či sa máš dobre? Ty si ma zavrhol- znie výrok Hospodinov- obrátil si sa mi chrbtom, nuž vystrel som ruku proti tebe a zničím ťa, unavil som sa zľutovávať.“ A stalo sa. Je na tom dnešné kresťanstvo lepšie, keď neprijíma Božiu lásku? Rozumieme tej Božej láske? Pokúšame sa Božej poézii rozumieť? Dbáme napomínaní?

 

Pamätajme, BOH SA NEDÁ VYSMIEVAŤ!!!  Amen

---