23.6.2013 -- Citát: Luk16/16 " Zákon a proroci sú až po Jána, „odvtedy zvestuje sa kráľovstvo Božie a každý sa tlačí do neho."
Medzi týmto citátom z Lukáša a citátom v závere tohto textu je zdanlivá dilema.. Ale po poriadku: Máme sny skutočné a sny s otvorenými očami, keď si niečo predstavujeme o niečom krajšom, aj keď je to v rozpore s realitou. V podvedomí všetci cítime stratu za skutočným rajom a túžbu po ňom.
V Božom slove nás udivilo, že je napísané, že sa každý tlačí do neho. To je tá dilema, lebo sa nám nezdá, že by to v praxi medzi ľuďmi tak vyzeralo. No v čase Ježišovom to tak bolo a aj farizeji a zákoníci, podkutí v teórii sa nádejali v zisku tejto najvyššej odmeny. Veď mali aj patričné teologické vzdelanie. Ján Krstiteľ bol plný Ducha Svätého a bol to tvrdý kazateľ. Mal zasľúbenie, že bude veľký pred Pánom. Nepovstal väčší prorok. Pripomína a žiada dve principiálne neoddeliteľné veci: "Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie." Nie je to sen, ale nebude to také ľahké ,,.. Vzbudzuje túžbu a nádej . Hoci ubehlo viac ako 2000 rokov, sme s týmto slovom konfrontovaní aj my súčasníci. Kto ho získa a ako? Len cez pokánie a získa ho len ten, kto sa nechá obmyť krvou Pána Ježiša Krista.
My ľudia sme sa naučili tlačiť do dopravného prostriedku, do čakárne lekára , predbehnúť sa na úrade a podobne. Nerozlišujeme a hľadáme si cestičky ako prelstiť Pána Boha ...Na druhej strane nevidieť úprimnú snahu napĺňať napr. kostoly a tlačiť sa tu . Kresťania dúfajú, že Boh hádam vidí, že prišli do chrámu na Vianoce. Štedrý večer je toho dôkazom. V podstate je otázka, prečo prišli, naozaj na mieste. ·Podobne je otázka, ako niekomu poslúži iba pohrebný obrad. Podobne sa všetci obraciame k Bohu, len keď je zle, keď niečo bolí a pod. V podstate sa mnohí snažia niečo uhrať bez vyznania hriechu a pokánia. Vravia si, čože je to za Boha, čo by nás tam nepustil. Všetci vyznávajú, že máme jedného Boha, ale nepýtajú sa čo od nás ten Boh chce. Vzťah s Bohom považujú za nezáväzný. Bez Ducha Svätého to nejde. Omše za zosnulých sú len tradíciou. A teraz je tu druhé slovo Božie, ohraničujúce toto rozjímanie:
Zjavenie Jána 21/27 " " ...a nevojde doň nič nečistého , ani kto pácha ohavnosť a lož., a vojdú doň len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života."
V Božom slove nás udivilo, že je napísané, že sa každý tlačí do neho. To je tá dilema, lebo sa nám nezdá, že by to v praxi medzi ľuďmi tak vyzeralo. No v čase Ježišovom to tak bolo a aj farizeji a zákoníci, podkutí v teórii sa nádejali v zisku tejto najvyššej odmeny. Veď mali aj patričné teologické vzdelanie. Ján Krstiteľ bol plný Ducha Svätého a bol to tvrdý kazateľ. Mal zasľúbenie, že bude veľký pred Pánom. Nepovstal väčší prorok. Pripomína a žiada dve principiálne neoddeliteľné veci: "Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie." Nie je to sen, ale nebude to také ľahké ,,.. Vzbudzuje túžbu a nádej . Hoci ubehlo viac ako 2000 rokov, sme s týmto slovom konfrontovaní aj my súčasníci. Kto ho získa a ako? Len cez pokánie a získa ho len ten, kto sa nechá obmyť krvou Pána Ježiša Krista.
My ľudia sme sa naučili tlačiť do dopravného prostriedku, do čakárne lekára , predbehnúť sa na úrade a podobne. Nerozlišujeme a hľadáme si cestičky ako prelstiť Pána Boha ...Na druhej strane nevidieť úprimnú snahu napĺňať napr. kostoly a tlačiť sa tu . Kresťania dúfajú, že Boh hádam vidí, že prišli do chrámu na Vianoce. Štedrý večer je toho dôkazom. V podstate je otázka, prečo prišli, naozaj na mieste. ·Podobne je otázka, ako niekomu poslúži iba pohrebný obrad. Podobne sa všetci obraciame k Bohu, len keď je zle, keď niečo bolí a pod. V podstate sa mnohí snažia niečo uhrať bez vyznania hriechu a pokánia. Vravia si, čože je to za Boha, čo by nás tam nepustil. Všetci vyznávajú, že máme jedného Boha, ale nepýtajú sa čo od nás ten Boh chce. Vzťah s Bohom považujú za nezáväzný. Bez Ducha Svätého to nejde. Omše za zosnulých sú len tradíciou. A teraz je tu druhé slovo Božie, ohraničujúce toto rozjímanie:
Zjavenie Jána 21/27 " " ...a nevojde doň nič nečistého , ani kto pácha ohavnosť a lož., a vojdú doň len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života."
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
