Ďakujem Ti, Pane môj, za dnešný nedeľný deň, za Služby Božie, za Tvoje Slovo a za chvály po nich (23.6.2013). Tie dnešné boli skutočne veľmi radostné, spontánne, uvoľnené... Bolo to vidno na tvárach mnohých... :-). A to sa mi veľmi páčilo. Je tak dobre vidieť, ako sa Boží ľud dokáže tešiť a s radosťou v srdci spievať! „Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, a pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim. 14,17).
Ku koncu nás Maťo Drienovský poinformoval, ako budú prebiehať chvály v letných mesiacoch. Bude to menej formálne, repertoár sa rozšíri tým, že sa budú spievať aj tzv. staršie šlágre z minulých rokov a bude možné si vybrať aj pieseň na želanie :-)... Už sa na to teším. Touto cestou ďakujem skupine Obed Edom a jej členom, že takto slúžia v našom zbore každú nedeľu už pár rokov. Ďakujeme za ich vytrvalosť v časoch dobrých aj ťažkých, za ich chuť, čas a energiu, ktorú venujú príprave chvál, aby aj iní mali z nich požehnanie...
Je tak dobré Pane stáť v Tvojej prítomnosti, pred Tebou samotným... Tak sa cítim, keď Ti spievam. Dnes som mala o detičky postarané (ďakujem :-)), a tak som si mohla ten čas chvál „užívať“. Je to vzácny čas, čas chvál, keď nemusím vnímať nič okrem Teba, Môj Pane. Je to radostný a pokojný čas, keď Ťa môžem srdcom aj ústami chváliť. Je to dar. Je to vzácny čas, keď sme spolu len Ty, môj Boh a ja. Dnes som to z milosti Božej mohla takto prežívať. Samozrejme, nie vždy sa to tak dá. Keď toto píšem, ešte hlbšie si uvedomujem, aká je to škoda pre mňa, aj pre Teba, brat, sestra, keď sa nedokážeme počas chvál úplne odovzdať Bohu v tej jednej chvíli. Viem, že každý sme iný, každý máme inú povahu a iné potreby, ale ja som napríklad na sebe zistila, že som šťastná nie keď behám z jednej akcie (aj kresťanskej) na druhú a stále sa niekde náhlim, ale keď sa dokážem zastaviť a odddať sa úplne práve tej jednej chvíli. Je to pre mňa zvláštne a krásne poznanie zároveň. Dnešný svet je taký rýchly, že niektorí sa už takmer nedokážu zastaviť. Každý deň máme kopu povinností (niekedy sa mi zdá, že je toho čoraz viacej, a ono toho naozaj je čoraz viac), a potom je tu aj množstvo rôznych ponúk svetských aj kresťanských. Aj náš cirkevný zbor ponúka mnoho aktivít pre každú vekovú kategóriu. A je na každom, aby si vybral, čo jemu najviac vyhovuje, lebo všade sa tiež nedá byť. Niekedy, keď si tak všímam ľudí okolo seba, vidím, ako je každý upachtený, nikto nič nestíha (ja sa pridávam), je jedno, či je to dieťa, teenager, dospelý človek v produktívnom veku alebo dôchodca. Ale takmer nikto nie je šťastný... Ako je to možné? Každý sa niekde náhli a zastaví ho potom už len choroba, keď zaľahne na lôžko alebo skončí v tichu nemocničnej izby. A vtedy (alebo ani vtedy) začuje v tom tichu Boží hlas. Aj na nás úprimne veriacich často pozorujem ako beháme, lietame z bodu A do bodu B a požehnanie a radosť a pokoj a spokojnosť nám uniká... Pýtam sa, Bože prečo? Ako je to možné? Však niekedy beháme naozaj z jednej kresťanskej akcie /aktivity na ďalšiu... Chyba „asi“ nebude v Bohu, ale v nás samotných, v našom nesprávnom pohľade na veci... „Lebo pobožnosť so spokojnosťou je skutočne velikým ziskom“ (1. Tim. 6,6). Ale to som trochu odbočila. A teraz späť k chválam.
Pretože len keď sa úplne zastavím, keď sa nikde nenáhlim, len vtedy môžem naplno precítiť, aké je to byť s Ním pred Jeho trónom...a vtedy prítomnosť splýva s večnosťou v jedno a ja v duchu vidím, aké to bude v nebi. A teším sa na to. V nedeľu – čas odpočinku, máme na to výsadné právo – zastaviť sa, ktoré mne aj Tebe daroval Boh. Len zavrieť oči, úplne vypnúť, na nič nemyslieť, ničím sa netrápiť, nič neriešiť, len spievať (aj z celej sily, s mnohými hlasmi vo veľkom priestore sa stratí, aj keď nespievam celkom čisto)...a precítiť tú Bohom darovanú chvíľu... A vnímať každé slovo, a predstaviť si, ako stojím pred Mojím Bohom. Mám toľko dôvodov, prečo Ho chváliť, prečo Mu ďakovať, prečo Mu spievať... Mám prečo. Viem pre koho spievam, viem čo spievam aj prečo spievam. A keď srdce spieva, duša je šťastná. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, mi môj Boh v tej chvíli dáva. Vystrojuje ma svojou mocou do ďalších dní. Cez pieseň ma posilňuje, cez pieseň sa radujem, cez pieseň sa upokojím, a potom Mu tlieskam. A teším sa s mojimi bratmi a sestrami, a jasám a plesám. Aj týmto spôsobom Mu vyjadrím vďaku za to, že On mi dáva všetko a je pre mňa všetkým! A viem, že som v Božom náručí, upokojená, spokojná, šťastná. A môžem sa usmievať, môžem iným žehnať, môžem ísť ďalej, posilnená, vyrovnaná, lebo som sa práve dosýta napila z nevyčerpateľného Zdroja a oddýchla som si v Božom náručí (ako keď povieme o bábätku, že sa doružova vybúvalo :-).
Ďakujem Ti, Bože za túto vzácnu chvíľu, za to zastavenie v nedeľný deň, utíšenie a dokonalé nasýtenie. Ďakujem Ti, Bože môj, že Ťa mám.
A tak povzbudzujem aj Vás, milí bratia a sestry, zostaňte po kostole na chvály a vyskúšajte, aké to je nechať sa posilniť Naším Dobrým Bohom! Venujte Mu čas, iba Jemu samotnému a On Vás obdaruje... ak Mu to dovolíte :-).
Je tak dobré Pane stáť v Tvojej prítomnosti, pred Tebou samotným... Tak sa cítim, keď Ti spievam. Dnes som mala o detičky postarané (ďakujem :-)), a tak som si mohla ten čas chvál „užívať“. Je to vzácny čas, čas chvál, keď nemusím vnímať nič okrem Teba, Môj Pane. Je to radostný a pokojný čas, keď Ťa môžem srdcom aj ústami chváliť. Je to dar. Je to vzácny čas, keď sme spolu len Ty, môj Boh a ja. Dnes som to z milosti Božej mohla takto prežívať. Samozrejme, nie vždy sa to tak dá. Keď toto píšem, ešte hlbšie si uvedomujem, aká je to škoda pre mňa, aj pre Teba, brat, sestra, keď sa nedokážeme počas chvál úplne odovzdať Bohu v tej jednej chvíli. Viem, že každý sme iný, každý máme inú povahu a iné potreby, ale ja som napríklad na sebe zistila, že som šťastná nie keď behám z jednej akcie (aj kresťanskej) na druhú a stále sa niekde náhlim, ale keď sa dokážem zastaviť a odddať sa úplne práve tej jednej chvíli. Je to pre mňa zvláštne a krásne poznanie zároveň. Dnešný svet je taký rýchly, že niektorí sa už takmer nedokážu zastaviť. Každý deň máme kopu povinností (niekedy sa mi zdá, že je toho čoraz viacej, a ono toho naozaj je čoraz viac), a potom je tu aj množstvo rôznych ponúk svetských aj kresťanských. Aj náš cirkevný zbor ponúka mnoho aktivít pre každú vekovú kategóriu. A je na každom, aby si vybral, čo jemu najviac vyhovuje, lebo všade sa tiež nedá byť. Niekedy, keď si tak všímam ľudí okolo seba, vidím, ako je každý upachtený, nikto nič nestíha (ja sa pridávam), je jedno, či je to dieťa, teenager, dospelý človek v produktívnom veku alebo dôchodca. Ale takmer nikto nie je šťastný... Ako je to možné? Každý sa niekde náhli a zastaví ho potom už len choroba, keď zaľahne na lôžko alebo skončí v tichu nemocničnej izby. A vtedy (alebo ani vtedy) začuje v tom tichu Boží hlas. Aj na nás úprimne veriacich často pozorujem ako beháme, lietame z bodu A do bodu B a požehnanie a radosť a pokoj a spokojnosť nám uniká... Pýtam sa, Bože prečo? Ako je to možné? Však niekedy beháme naozaj z jednej kresťanskej akcie /aktivity na ďalšiu... Chyba „asi“ nebude v Bohu, ale v nás samotných, v našom nesprávnom pohľade na veci... „Lebo pobožnosť so spokojnosťou je skutočne velikým ziskom“ (1. Tim. 6,6). Ale to som trochu odbočila. A teraz späť k chválam.
Pretože len keď sa úplne zastavím, keď sa nikde nenáhlim, len vtedy môžem naplno precítiť, aké je to byť s Ním pred Jeho trónom...a vtedy prítomnosť splýva s večnosťou v jedno a ja v duchu vidím, aké to bude v nebi. A teším sa na to. V nedeľu – čas odpočinku, máme na to výsadné právo – zastaviť sa, ktoré mne aj Tebe daroval Boh. Len zavrieť oči, úplne vypnúť, na nič nemyslieť, ničím sa netrápiť, nič neriešiť, len spievať (aj z celej sily, s mnohými hlasmi vo veľkom priestore sa stratí, aj keď nespievam celkom čisto)...a precítiť tú Bohom darovanú chvíľu... A vnímať každé slovo, a predstaviť si, ako stojím pred Mojím Bohom. Mám toľko dôvodov, prečo Ho chváliť, prečo Mu ďakovať, prečo Mu spievať... Mám prečo. Viem pre koho spievam, viem čo spievam aj prečo spievam. A keď srdce spieva, duša je šťastná. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, mi môj Boh v tej chvíli dáva. Vystrojuje ma svojou mocou do ďalších dní. Cez pieseň ma posilňuje, cez pieseň sa radujem, cez pieseň sa upokojím, a potom Mu tlieskam. A teším sa s mojimi bratmi a sestrami, a jasám a plesám. Aj týmto spôsobom Mu vyjadrím vďaku za to, že On mi dáva všetko a je pre mňa všetkým! A viem, že som v Božom náručí, upokojená, spokojná, šťastná. A môžem sa usmievať, môžem iným žehnať, môžem ísť ďalej, posilnená, vyrovnaná, lebo som sa práve dosýta napila z nevyčerpateľného Zdroja a oddýchla som si v Božom náručí (ako keď povieme o bábätku, že sa doružova vybúvalo :-).
Ďakujem Ti, Bože za túto vzácnu chvíľu, za to zastavenie v nedeľný deň, utíšenie a dokonalé nasýtenie. Ďakujem Ti, Bože môj, že Ťa mám.
A tak povzbudzujem aj Vás, milí bratia a sestry, zostaňte po kostole na chvály a vyskúšajte, aké to je nechať sa posilniť Naším Dobrým Bohom! Venujte Mu čas, iba Jemu samotnému a On Vás obdaruje... ak Mu to dovolíte :-).
Autor: Katka Riečanová
