13.10.2013 -- Citát: Ján 5/39-40: " Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, ale tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život."
Čím je väčšia dôvera, tým väčšie je sklamanie. Do človeka vkladáme dôveru, ale človek je porušený, hriešny, má vrtkavé srdce a v konečnom dôsledku srdce. zlé. Pred potopou sveta to konštatoval sám Boh. Ani pred storočiami to nebolo dobré a ani teraz si nemôžeme fandiť. Dnes sa pozrieme v tomto ohľade na človeka menom Luther.
Raz ho zastihla silná búrka s bleskami. Sľúbil, že ak sa z toho dostane, stane sa mníchom, Ako pravý katolík obnracal sa k svätým, v tomto prípade sv. Anne. V kláštore začal hľadať Boha. Boli tam síce prísne modlitby, pôst a dokonca sebatríznenie , ale ale ani v kláštore Boha nenašiel. Boh sa tam s nimi do kláštora zatvoriť nedal. Boli tam len ceremónie. Zažil teda z kláštora sklamanie.
V tom čase všetci hovorili o Ríme a tak sa tam pobral hľadať Boha. Videl tam síce bohatstvo, okázalosti, nafúknutú cirkevnú hierarchiu, výnosné cirkevné úrady, intrigy, ale Boha tam nenašiel, len ľudí, ktorí sa sami považovali za bohov. Ako pravoverný katolík bol opäť sklamaný, ba dokonca ho zistený stav celkom odrovnal.
Bol to cieľavedomý človek a tak začal hľadať Boha v Biblii – v svätom písme. Našiel dobrý prameň, Boh sa mu dal poznať a zaskvel sa mu aj Kristus. Podľa Písma mal záujem aj súčasnú cirkev dať do súladu s tým, čo v Biblii našiel. Len sa opäť sklamal, lebo cirkev sa k Bohu navrátiť nechcela. Keď stále trval na svojom, tak ho z cirkvi exkomunikovali. Je to dnes inak?
Dnes opäť mnohí vkladajú nádeje do človeka, ale dožijú sa opäť sklamania. Boh je tiež možno opäť sklamaný z človeka, ktorý sa ani po stáročiach nepoučil. V Písme nie sú len suché dogmy, je tam ukrytý večný život. Nie je to len litera, ale predovšetkým Ježiš Kristus. Čítate, ale nevidíte, počúvate, ale nepočujete. Neboli to problémy len farizejov a zákonníkov. Aj dnes je hŕba literatúry, učia ako sa stať farárom, dokonca prorokom, ľudia všeličo hľadajú, len nie Krista. Ide im o mnohé, len nie o Ježiša, v ktorom je večný život. Je to znak zavrdilého a zatvoreného srdca.
Raz ho zastihla silná búrka s bleskami. Sľúbil, že ak sa z toho dostane, stane sa mníchom, Ako pravý katolík obnracal sa k svätým, v tomto prípade sv. Anne. V kláštore začal hľadať Boha. Boli tam síce prísne modlitby, pôst a dokonca sebatríznenie , ale ale ani v kláštore Boha nenašiel. Boh sa tam s nimi do kláštora zatvoriť nedal. Boli tam len ceremónie. Zažil teda z kláštora sklamanie.
V tom čase všetci hovorili o Ríme a tak sa tam pobral hľadať Boha. Videl tam síce bohatstvo, okázalosti, nafúknutú cirkevnú hierarchiu, výnosné cirkevné úrady, intrigy, ale Boha tam nenašiel, len ľudí, ktorí sa sami považovali za bohov. Ako pravoverný katolík bol opäť sklamaný, ba dokonca ho zistený stav celkom odrovnal.
Bol to cieľavedomý človek a tak začal hľadať Boha v Biblii – v svätom písme. Našiel dobrý prameň, Boh sa mu dal poznať a zaskvel sa mu aj Kristus. Podľa Písma mal záujem aj súčasnú cirkev dať do súladu s tým, čo v Biblii našiel. Len sa opäť sklamal, lebo cirkev sa k Bohu navrátiť nechcela. Keď stále trval na svojom, tak ho z cirkvi exkomunikovali. Je to dnes inak?
Dnes opäť mnohí vkladajú nádeje do človeka, ale dožijú sa opäť sklamania. Boh je tiež možno opäť sklamaný z človeka, ktorý sa ani po stáročiach nepoučil. V Písme nie sú len suché dogmy, je tam ukrytý večný život. Nie je to len litera, ale predovšetkým Ježiš Kristus. Čítate, ale nevidíte, počúvate, ale nepočujete. Neboli to problémy len farizejov a zákonníkov. Aj dnes je hŕba literatúry, učia ako sa stať farárom, dokonca prorokom, ľudia všeličo hľadajú, len nie Krista. Ide im o mnohé, len nie o Ježiša, v ktorom je večný život. Je to znak zavrdilého a zatvoreného srdca.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
