6.10.2013 -- Citát: 1.Petr.:2/4" Pristupujte k Nemu , živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému , ale Bohom vyvolenému a vzácnemu , a aj vy ako živé kamene budujte sa na duchovný dom , sväté kňažstvo , aby ste prinášali duchovné obete , príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
V Biblii sú slová jedným na posvätenie, druhým na pohoršenie. Toto slovo podopiera Izaiáš 55/11: ... tak bude moje slovo , ktoré vychádza z mojich úst : nevráti sa ku mne prázne, ale vykoná, čo sa mne páči."
Hoci to neprikazoval zákon, Kain a Ábel prví obetovali Bohu zo svojej úrody . Po nich obetovali Bohu celé generácie Izraelcov. Hoci Boh nepotreboval žiadne obete , tieto sa stali pevnou súčasťou ich života. Bolo to obrovské bremeno a v podstate formalizmus. 1. Samuel: 15/22:" Hľa poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako ako tuk baranov." Iste je lepšie prinášať obete srdca – naučiť sa milovať svojho Boha.
Príchodom Ježiša Krista, ktorý bol najväčšou obeťou, ostatné obete prestali. Aj prakticky po zbúraní Jeruzalemského chrámu Rimanmi - hlavného obetného miesta- boli obete znemožnené aj tým, ktorí v tradícii chceli pokračovať. Židom 9/14: Lebo ak už krv kozlov, býkov a popol jalovíc,....posväcuje k telesnej čistote, o čo viac krv Krista ... očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu." Obete stratili opodstatnenie. Dokonalá obeť bola prinesená v Ježišovi Kristovi. Platí to stále. Činiteľom má byť Duch Svätý, ktorý prebýva v nás.
V tomto jesennom čase ďakujeme za úrody zeme. Máme začo dobrorečiť všade a vždy Otcovi, ktorý je darcom všetkého. My síce sadíme i žneme, ale On dáva vzrast všetkému. Bohu nič nemôžeme dať, alebo všetko je Jeho. Boh túži po obeti úprimných sŕdc.
Mnohí zdobia v tomto čase chrámy produktami. Robia z toho okázalosť, divadlo, ale v mnohom majú prázdne srdce. On chce mať z nás živých kňazov v živej viere. Teší sa obetiam chvál cez Ježiša Krista. Dokážeme sa takto aj my radovať? Treba nám prahnúť po mene Ježiš.
Hoci to neprikazoval zákon, Kain a Ábel prví obetovali Bohu zo svojej úrody . Po nich obetovali Bohu celé generácie Izraelcov. Hoci Boh nepotreboval žiadne obete , tieto sa stali pevnou súčasťou ich života. Bolo to obrovské bremeno a v podstate formalizmus. 1. Samuel: 15/22:" Hľa poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako ako tuk baranov." Iste je lepšie prinášať obete srdca – naučiť sa milovať svojho Boha.
Príchodom Ježiša Krista, ktorý bol najväčšou obeťou, ostatné obete prestali. Aj prakticky po zbúraní Jeruzalemského chrámu Rimanmi - hlavného obetného miesta- boli obete znemožnené aj tým, ktorí v tradícii chceli pokračovať. Židom 9/14: Lebo ak už krv kozlov, býkov a popol jalovíc,....posväcuje k telesnej čistote, o čo viac krv Krista ... očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu." Obete stratili opodstatnenie. Dokonalá obeť bola prinesená v Ježišovi Kristovi. Platí to stále. Činiteľom má byť Duch Svätý, ktorý prebýva v nás.
V tomto jesennom čase ďakujeme za úrody zeme. Máme začo dobrorečiť všade a vždy Otcovi, ktorý je darcom všetkého. My síce sadíme i žneme, ale On dáva vzrast všetkému. Bohu nič nemôžeme dať, alebo všetko je Jeho. Boh túži po obeti úprimných sŕdc.
Mnohí zdobia v tomto čase chrámy produktami. Robia z toho okázalosť, divadlo, ale v mnohom majú prázdne srdce. On chce mať z nás živých kňazov v živej viere. Teší sa obetiam chvál cez Ježiša Krista. Dokážeme sa takto aj my radovať? Treba nám prahnúť po mene Ježiš.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
