Rôzne cirkvi počas každého roka robia občas evanjelizácie. Na to, aby prilákali do svojho košiara nových ľudí, používajú rôzne metódy. Medzi ne patrí najmä hudba a šport. Tieto aktivity naozaj prilákajú mnohých, najmä mladých ľudí, ktorí po sugestívnej evanjelizačnej kázni na výzvu prichádzajú dopredu, aby svoj život odovzdali Bohu v modlitbe hriešnika. Kto z nich a ako úprimne myslí slová vyslovené v modlitbe, to vie jedine Pán Boh. Pastori ich však všetkých vyhlasujú za spasených, zachránených a pozývajú ich na pravidelné zhromaždenia do ich cirkvi. Takto chodí po svete množstvo pokrstených (ako nevedomé dieťa, ale bez vzrastu vo viere) pohanov najmä z radov RKC, ECAV a iných cirkví, tak je aj mnoho „spasených“ z evanjelikálnych a letničných cirkví, ktorí idú do zahynutia. Modlitba hriešnika, v ktorej prosíme o odpustenie svojich hriechov, vyjadrujeme vieru v Ježišovu zástupnú smrť na kríži i v Jeho vzkriesenie a prosíme Ho, aby vstúpil do nášho srdca a stal sa Pánom nášho života (Jn.1, 12).

   To je ale len začiatok, iba štart na maratónsku trať po výstrele z pištole (Flp. 3,14). Všetci sa na povel rozbehnú, ale mnohí ustanú a prejdú do chôdze, alebo opustia trať a vrátia sa na svoje staré cesty. Pritom chodia do kostola a vyhlasujú o sebe, že sú spasení, lebo sa raz pomodlili a teraz sú v tej správnej cirkvi. Kto ich však privedie späť na správnu trať a motivuje k behu, t.j. k posväcovaniu svojho života? Do správneho tempa a vôle po vzraste? K prekonávaniu prekážok na trati? K usilovnému nasledovaniu Pána Ježiša Krista? To je úloha pastierov. Pre nich je však dôležité, že ten brat platí riadne desiatky. Ak ho však treba napomenúť, je tu obava a riziko, že by mohol odísť do iného košiara, kde mu to alebo ono budú tolerovať. Tak sa postupne dostáva do cirkvi mnoho zo sveta, teda kúkoľ (Mt.13:24-30,37-42). V kvantite sa prejavuje aj kúkoľ, ale kvalita je iba pšenica očistená krvou Baránkovou. Aby sme rozlíšili, kto je hriechom zašpinená pšenica a kto kúkoľ, na to potrebujeme vzácny dar Ducha Svätého - rozlišovanie duchov a vzrastu. Ak to však zistíme a vidíme, nie je našou úlohou kúkoľ vytrhať (Mt.13,25-29). Sme usmernení rásť spolu. Tak nám zo sveta do cirkvi preniká veľa nečistého, pretože sme zavalení množstvom reklamy z televízie, je tu internet, bilbordy a iné. Reklamné plagáty sa nám dostanú aj do poštových schránok. Svet nás týmto pokúša v oblasti žiadosti očí, aj v žiadostiach tela. Každý deň nám v televízii ukazujú prípravu chutného jedla. Svet nás dráždi poodhaleným ženským i mužským telom. Na internete je množstvo pornografie, od ktorej sú závislí už aj mnohí kresťania. V našich kostoloch sobášime rozvedených (1.Kor. 7, 39) i homosexuálov. Mnohí žijú v smilstve bez uzavretia manželstva. Pachtíme sa za hmotnými statkami a svetu i cirkvi chceme ukázať, čo dokážeme, akí sme perfektní. Naháňame sa za prosperitou (Mt.6, 24). Berieme si povinností ako baran na rohy a zanedbávame svoje deti. Stále hovorím aj o kresťanoch, ktorých neobchádzajú tiež ďalšie závislosti, ktoré tu nemôžeme všetky pospomínať. Božie slovo však tvrdí, že svet hynie so svojimi žiadosťami (1.Jn.2, 15-17). Ale žiaľ, aj niektorí bratia hynú spolu so svetom (Jk.4, 4). Mnohých v zajatí hriechu upokojuje teológia, ktorá tvrdí, že o spasenie nemôžeš prísť. Keď si sa už raz stal Božím dieťaťom, už sa ním nemôžeš odstať, (viď však Zj.3, 5) hriechy ti Pán Ježiš odpustí a čaká ťa nebo. Je to Diablova lož. Božie slovo totiž na viacerých miestach hovorí, že spasenie môžeme stratiť (Žd.6, 4-6; Žd. 10, 26-31). Čo by si robil v nebi, keď si tu tak pohltený svetom, že sa ani netúžiš stretávať s bratmi na modlitbách a chváliť Pána? Ak nechceš rásť v poznávaní PJK (Pána Ježiša Krista) (Jn.17, 3). Čo teda robiť, bratia? Ak si v hriechu, vôbec ťa neodsudzujem. Urob pokánie a odovzdaj svoj život PJK. Ja som tým prešiel a viem, o čom píšem. Povzbudzujem ťa však, aby si bol vytrvalý v pokání. Ak neustále padáš do bahna hriechu, zakaždým z neho vstaň a očisti sa v pokání Ježišovou krvou a choď ďalej. Keď znovu padneš, tak to zopakuj a rob to dovtedy, kým neprídeš na koniec močiara. Dbaj, aby si rástol vo viere a poznávaní vôle a zámerov PJK. Potom Ti Boh dá milosť, oslobodí ťa z toho otroctva hriechu a môžeš pokračovať na svojej maratónskej trati. Len nezostaň v tom bahne ležať a odvráť sa, nemysli si, že sa s tvojou telesnosťou nič nedá robiť, že tak musíš a chceš žiť. Uvedom si, že hriech je silnejší ako ty. Svojou vôľou ho neporazíš. Môžeš len zomrieť pre ten hriech na kríži, ktorý deň čo deň máme brať na seba, aby sme nasledovali PJK (Lk. 9:23;Ga.2:20). Na každý deň si obliekaj Božiu výzbroj v modlitbe (Ef.6, 11-17). Vyznaj svoj hriech pred bratom / sestrou, ktorému dôveruješ a on / ona bude s tebou na modlitbách niesť tvoje bremeno (Ga.6, 2). Božie slovo hovorí, že kto vydrží do konca, bude spasený (Mt.24, 13). Bojuj dobrý boj viery o svoje vlastné posvätenie. Buďme svätí ako aj Boh je svätý (1.Pt.1, 14-16). Jakub píše, že viera bez skutkov je mŕtva (Jk.2, 14,20). Tak preukazujme svoju vieru skutkami - zmeneným životom bez otroctva hriechu, lebo bez svätosti neuzrieme Pána (Žd.2, 14). Keď zostaneme v Ňom, nebudeme hrešiť (1.Jn.3:6, 9; 1.Jn.2, 6) a budeme počuť Jeho hlas (Jn.10, 27). Nech vás Pán požehná vo všetkom podľa Jeho vôle!

---