22.12.2013 -- Citát z Biblie: Ján 1/6-7- 8 :“ Bol človek, ktorého poslal Boh, menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo : svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle.“
Treba si uvedomiť, že tohto človeka poslal Boh. Nebol to uhladený človek znalý diplomatického taktu. Naopak, bol to nekompromisný posol, ktorý nazýval veci pravými menami. Napríklad popredných duchovných nazval vreteničím plemenom a dovolil si napomínať aj kráža, ktorý žil neusporiadane s manželkou svojho brata. Zástupy však prichádzali k rieke , aby sa dali od neho pokrstiť. Jedni ho prijímali, iní ho odmietali. Tento človek sa menoval Ján (Krstitež), a bol to syn rodičov Zachariáša a Alžbety, ktorým sa narodil v pokročilej starobe.
Už anjel zvestoval otcovi, že “bude vežký pred Pánom” a že mnohých obráti. Boh si ho skutočne naprogramoval. Mohol dostať po otcovi úrad kňaza, ale to by musel opakovať známe svedectvá. On má však svedectvo originálne. Prišiel svedčiť o pravom svetle -Ježišovi Kristovi.
Každý narodený prijíma život z tohto svetla. Toto svetlo odhažuje pravdu a realitu sveta -hriech. Svetlo bolo také silné, že svietilo nepríjemne do očí sveta i do očí náboženskej hierarchie, ktorá sa snažila obmedziť jeho silu, prípadne toto svetlo zlikvidovbať. Aj dnes vidíme veža svetiel v hunbuku sviatkov, ktorými si dajú mnohí svietiť na náboženské divadlá a na svoje náboženské praktiky, ktoré odvádzajú od Ježiša Krista k poverám. Odísť sa zubami nechtami bránia odísť od vymysleného telesného balastu a teda rozlúčiť sa s ním. Ján Krstitež by ich asi opätovne nazval tým nelichotivým, ale trefným pomenovaním.
Aj vtedy Ježiš prišiel do vlastného, ale vlastní Ho neprijali, aby nemueli opustiť výmysly a praktiky. Aj teraz sa Ježiš opätovne uchádza o našu pozornosť a klope, už ani nie na naše niekdajšie drevené dvere, ale na dvere, ktoré sú pancierové, nedobytné, ktoré sme si dali očalúniť, aby sme to klopanie nepočuli – alebo ho umlčali.
Nechceme ostré svetlo, lebo by v ňom bolo vidieť previnenia, neúprimnosť a všetky naše náboženské formality, ktoré by neobstáli v konfrontácii s Božím slovom. Tak to pravé svetlo radšej dusíme, všemožne cloníme. Len si všetci uvedomme, že pravé svetlo Ježišovho evanjelia prekoná každú tmu a tma ho v konečnom dôsledku nepohltí. Boh si hžadá nových učeníkov a služobníkov. On volá aj Teba, aby si priniesol to pravé svetlo. Ty, ktorý si vďaka tomu svetlu už uvidel, môžeš byť zvestovatežom pre tých, ktorí ešte tápajú v tme. Daj si otázku komu slúžiš a či Ťa posiela svet, alebo Boh. Boh Ťa chce poslať odkrývať bludy a klamstvá.
Otec, náša chvála Ti, že od nás neodvraciaš svoju tvár, ale oživuješ svoje slovo. Cítime Tvoj dotyk a niektorí prijímame úlohu svedectva. Prosíme o silu a odvahu byť Tvojími vyslancami, ktorí nesú svetlo menom Ježiš. Prosíme, daj nám vo vážnosti poslania zanechať detské spôsoby. Amen
Už anjel zvestoval otcovi, že “bude vežký pred Pánom” a že mnohých obráti. Boh si ho skutočne naprogramoval. Mohol dostať po otcovi úrad kňaza, ale to by musel opakovať známe svedectvá. On má však svedectvo originálne. Prišiel svedčiť o pravom svetle -Ježišovi Kristovi.
Každý narodený prijíma život z tohto svetla. Toto svetlo odhažuje pravdu a realitu sveta -hriech. Svetlo bolo také silné, že svietilo nepríjemne do očí sveta i do očí náboženskej hierarchie, ktorá sa snažila obmedziť jeho silu, prípadne toto svetlo zlikvidovbať. Aj dnes vidíme veža svetiel v hunbuku sviatkov, ktorými si dajú mnohí svietiť na náboženské divadlá a na svoje náboženské praktiky, ktoré odvádzajú od Ježiša Krista k poverám. Odísť sa zubami nechtami bránia odísť od vymysleného telesného balastu a teda rozlúčiť sa s ním. Ján Krstitež by ich asi opätovne nazval tým nelichotivým, ale trefným pomenovaním.
Aj vtedy Ježiš prišiel do vlastného, ale vlastní Ho neprijali, aby nemueli opustiť výmysly a praktiky. Aj teraz sa Ježiš opätovne uchádza o našu pozornosť a klope, už ani nie na naše niekdajšie drevené dvere, ale na dvere, ktoré sú pancierové, nedobytné, ktoré sme si dali očalúniť, aby sme to klopanie nepočuli – alebo ho umlčali.
Nechceme ostré svetlo, lebo by v ňom bolo vidieť previnenia, neúprimnosť a všetky naše náboženské formality, ktoré by neobstáli v konfrontácii s Božím slovom. Tak to pravé svetlo radšej dusíme, všemožne cloníme. Len si všetci uvedomme, že pravé svetlo Ježišovho evanjelia prekoná každú tmu a tma ho v konečnom dôsledku nepohltí. Boh si hžadá nových učeníkov a služobníkov. On volá aj Teba, aby si priniesol to pravé svetlo. Ty, ktorý si vďaka tomu svetlu už uvidel, môžeš byť zvestovatežom pre tých, ktorí ešte tápajú v tme. Daj si otázku komu slúžiš a či Ťa posiela svet, alebo Boh. Boh Ťa chce poslať odkrývať bludy a klamstvá.
Otec, náša chvála Ti, že od nás neodvraciaš svoju tvár, ale oživuješ svoje slovo. Cítime Tvoj dotyk a niektorí prijímame úlohu svedectva. Prosíme o silu a odvahu byť Tvojími vyslancami, ktorí nesú svetlo menom Ježiš. Prosíme, daj nám vo vážnosti poslania zanechať detské spôsoby. Amen
Zapísal: brat Štefan
