Citát z Biblie: Mat 5/14 "Vy ste svetlo sveta .Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté."
Pánovo slovo, je ako mesto na vrchu, nemôže byť skryté. To mesto nepostavili ľudia, ale Boh. On ho povýšil a urobil nedostupným. Obyvatelia tohto mesta sú Jeho ľudom. Tí vyznávajú svoj podiel a tým dal poslanie- úlohu. Oni sú tým vyvýšeným Božím mestom. Ž 16/5,6,+ 11: "Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom. Ty mi zaručuješ podiel môj.... Ty mi dáš poznať cestu života. Pred Tvojou tvárou je večná blaženosť." Tí čo majú úlohu, musia ohlasovať Božiu slávu, ale aj súd. Mesto a jeho obyvatelia majú stáť v službe staviteľa. Mesto i obyvatelia musia byť svetlom a magnetom. Majú pútať hľadajúcich a zablúdených. Oni majú sprítomňovať Kráľovstvo Božie. Toto zvláštne mesto nie je náboženskou organizáciou. To mesto funguje z milosti Božej ako orientačný bod. Ukazuje smerovanie. Sú sily, ktoré by to mesto najradšej zakryli veľkou plachtou, ale nie je to možné, lebo Jeho staviteľ je najvyšší od všetkých. Mesto na vrchu je Božím majákom sveta. Ono svieti, lebo je tu čas milosti. Boh dáva možnosť sa ešte nejaký čas orientovať a rozhodovať sa. Ani mesto, ani svetlo sa nemôže zosunúť do priehlbiny, alebo na nížinu. Ani svetlo sa nemôže postaviť do ulice s ďalším stovkami lámp, ťažšie by ho bolo hľadať. Pán Ježiš chce z nás mať a vybudovať špeciálne mesto, ktoré nemôže splynúť s inými mestami, lebo má zvláštne poslanie, nemôžeme sa uspokojiť s priemernosťou, lebo Pán hneď pozná kvalitu našich skutkov – pozri Zj.3/ 15-16: "....znám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci! Takto, že si vlažný,...vypľujem ťa z úst." To je Pánova principiálnosť hodnotenia. Inde zasa hovorí Pán o tých čo nesú evanjeliu, že sú svetlo sveta. Pán stavia maják na viditeľnom mieste. Stavia ho do stredu náboženstva, lebo Pánov zámer je jasný a logický. Otázka je pálčivá a nástojčivá –čím chceš byť ty? Mestom na vrchu, svetlom, majákom? Ak máme o to záujem, dajme sa nabudiť a oduševniť Duchom Svätým.
Len treba hodnotiť ako ľudia reagujú na Božiu ponuku. Neprijateľná je vlažnosť a odmeranosť, ktorá sa žiaľ nedá prehliadnuť ani tolerovať pod hrozbou vypľutia z Božích úst. Všeobecní kresťania sa boja byť na očiach sveta. Hákliví sú na posmešky a na odstrkovanie. Byť Božím svetlom je neatraktívne. Mnohí sa radšej stavajú do pozície vypálenej žiarovky. Mnohí sa uchyľujú len k poverám a náboženským divadlám, ale pravé svetlo tam nevidieť. Chcete sa stať svetlom, majákom, alebo chcete ostať len v úžľabine kresťanstva, kde o nič nejde?? IDE O VEC! Tisíckrát opakovanými frázami sa nestaneme mestom na vrchu, ktoré je vidieť do širokého okolia. Treba sa nám otvoriť Božiemu slovu. Matúš 4/4: "... Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích." Naše srdcia sa musia rozospievať do chvál. Nevyhľadávať povrchné tradície, lebo svetský spôsob života nám prenikol priam do krvi a koluje nám v žilách. Ešte sa nám hriech nesprotivel. Musíme horliť za Boží dom. Ježiš to všetko pozoruje. Budeme len priemerní a nenápadní? Vypľuje nás? Alebo budeme zjavovať velebu Nebeského Otca? Kresťania majú zmätok v poslaní jednotlivca. Mnohí vedome nechcú byť mestom na vrchu, majákom či svetlom. Čím vlastne potom chcú byť? Rozhodne nemôžeme velebiť to, čo sa nedotklo svedomia ľudí. Žalmista radí ako na to: "Dobrorečiť budem Hospodinu v každom čase, nech je chvála o ňom neprestajne v mojich ústach. Nech sa mi chváli duša Hospodinom, nech čujú pokorní a zaradujú sa! Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno." Ž 34/1-4 Amen.
Brat v službe Štefan
