Citát z Biblie: Mat 5/13-14 "Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté."
Človek môže byť maximalista a môže mať čierno - biele videnie. Už po príchode do Radvane dostal brat farár od kolegov ponaučenie, že aj Božie veci nemôže brať tak vážne. Že sú tu aj kňazi, ktorí majú svoje postavenie. Pred pár dňami mal možnosť sledovať kázeň, v ktorej odznelo, že kde prichádzajú kňazi, že s nimi prichádza aj Kristus. Mnohí farári sa stavajú do role nenahraditeľných prostredníkov. Tým je daná snaha zakryť Božie mesto na vrchu(ostatných bratov a sestry). Na to sú aj niektorí kazatelia maximalisti, ale nie k Božiemu slovu. Mesto na vrchu ako maják nemôže byť skryté ani postrčené do údolia či do nejakej úžľabiny. Ono musí byť viditeľné a na tom nezmení nič nikto, lebo ho tam postavil Boh. To nie je teologická konštrukcia. To je prosto Božie rozhodnutie. To sa nepodarí nikomu zakryť. Za dôb pôsobenia Ježiša Krista chceli náboženskí vodcovia to urobiť s Božím Synom, keď ho znevažovali, neskôr ho bili a pľuli na Neho. Po ukrižovaní a privalení kameňa na Jeho hrob Boh ich činy premenil na márnosť. Po vzkriesení sa opäť maják rozsvietil, vzkriesenie bolo sľúbené ako princíp a obohatené večným životom. Tieto Bohom otvorené dvere už nikto nemohol zavrieť. Dovoľme Duchu Svätému, aby z nás budoval taký maják, alebo mesto na vrchu. To je totiž Božia ponuka. Ak by sme sa dali zakryť, stratili by sme Božie zasľúbenie. Prekrývať sa dajú mnohí kresťania, aby vraj nevyčnievali. Ale aký je to maják, ktorý nevyčnieva?
V citovanom slove sa hovorí o soli. O tom je veľa kázní. Soľ dáva chuť, konzervuje potraviny a dokonca ju sypú na cesty v zime. Tak aj my kresťania by sme mali dávať chuť, mali by sme byť dôležití, potrební. Je to idylka kresťanov, pokiaľ sa niekto neopýta, či tou soľou naozaj chceme byť a či vôbec vieme čo je to soľ zeme. Nie si teda náboženské ego, ktoré by sa malo splietať so svetom a viesť neslaný, nemastný kresťanský život. Boh nám dal neskutočné postavenie a povýšenie priame a adresné. Ak si kresťan, pred tým sa nemôžeš ukryť. Božie slovo je živé a ostré ako dvojsečný meč. Všetko je tu obnažené. Niet tvora, ktorý by sa mohol pred nám ukryť. Ak si sa stal z vôle Ježiša Krista soľou zeme, musíš stáť pevne v Jeho slove. Ty nie si, v obchode kupované kilo soli. Si soľou, ktorú Boh rozsypal do konkrétneho tvojho prostredia kde žiješ. Ty nemôžeš byť cukrom, ani múkou. Všeobecní kresťania sú tí, ktorí nevedia čím sú, sú len tým podľa toho, čo sa sluší a teda veľmi často sa menia. V advente iní a v sezóne plesov zasa iní – prispôsobiví . Ježiš zdôrazňuje, že sme SOĽ a nie vanilka. Mnohí zo všeobecného kresťanstva sú všeličím, len nie soľou zeme. Napriek Ježišovej dôvere, ktorú do nás vložil, znevažujú mnohí toto vyznamenanie. Menia sa raz na kakao, raz na cukor, len nie sú soľou zeme. Ak idú kňazi organizovať bály, nemôžu povedať, že s nimi prichádza Kristus. Je to rúhanie, ako keby Ježiš bol ich miništrantom. Naopak, Ježiš hovorí, že ak sa v Jeho mene stretnú aj najbiednejší, je tam s nimi (Mat.18/20).
Kresťania, ktorí by mali byť soľou zeme všeličo uctievajú. Splietajú sa so svetom a neveriacimi. Stratili chuť Kristovej soli. Potom nie sú nanič súci, len ich vyhodiť,... Pavol Korinťanom (a aj nám), odkazuje, aby sme stáli pevní vo viere... Efezkým 5/6-8 prikazuje: "Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Nebuďte teda ich spoluúčastníci. Veď boli ste kedysi tmou, ale teraz ste svetlo v Pánu, ako dietky svetla žite." Amen
V službe brat Štefan
