Mamina s ocinom mne a mojim sestrám často rozprávali o tom, ako chodili na mládež, keď boli v mojom veku. Preto keď Maťo Drienovský navrhol, že by sme aj my mohli mať tú svoju, veľmi som sa potešila.

Plán bol, že ju bude viesť Samo Drienovský a Matúš Tuharský, ktorí chodili na školenie, kde sa učili ako rovesníkom rozprávať o Bohu. Zo začiatku sme ju museli mať cez Teams. Veľmi sa to podobalo na online hodiny, čo som mala v škole. Keď sa nás opýtali nejakú otázku, všetci čušali a tvárili sa, že im zrazu nefunguje kamera ani mikrofón. Ale po čase sme sa osmelili a niektorých zastavilo už len tlačidlo „mute“.

Našťastie sme sa časom mohli stretnúť aj naživo. Vtedy som si pomyslela, snáď to bude také, ako mi rozprávali naši. A veru, v ten prvý večer, keď som sa vracala s Terkou domov, som sa vznášala od radosti nad zemou. Sčasti preto, že som konečne po dlhom čase zažila niečo normálne, nie virtuálne a z väčšej časti preto, že som mala spoločenstvo s ľuďmi, ktorí vnímajú Boha rovnako ako ja, ako svojho Spasiteľa.

Schádzame sa v piatky, približne o 18:45 a slovo nám začína o 19:00. Samo alebo Matúš si vždy niečo pripravia z Biblie, nejaký pohľad na život a potom sa pomodlíme. Občas niekto objedná pizzu a potom hráme ping-pong, spoločenské hry, alebo sa rozprávame. Ak niekto nemôže prísť, vždy sa môže pripojiť na MS Teams a byť tam virtuálne s nami.

Ale nič sa nevyrovná skutočnému spoločenstvu. Dúfam, že už budeme môcť chodiť pravidelne a stále, a že časom už zostane len ďalekou spomienkou online verzia mládeže.

.: Autor: Ninka Filadelfi