(Aj dnes nadväzujeme na predchádzajúce témy 1 a 2). Spoločnosť nám tvrdí, že naše najhlbšie túžby sú tie najlepšie.

Motivuje nás, že ak chceme nájsť sami seba máme sa zamyslieť, čo by sme v živote chceli zažiť, dosiahnuť, vidieť a mať. Vedie nás, aby sme si to niekde zapísali a v živote vynaložili všetku snahu, aby sme to dosiahli. Podriadili svoj život pod tieto svoje túžby. Naplnili ich, a našli tak samých seba a skutočnú plnosť života, ktorú sme hľadali. Nikdy si to nemáme nechať nikým rozhovoriť. Máme sa držať svojich vlastných plánov a cieľov. Inšpirovať nás má, že na to máme!

Teraz sa zamyslime ... Minule sme sa rozprávali, že „všetko“ má svoju absolútnu pravdu. Povedali sme si, že absolútnu pravdu môže mať iba vševedúci Tvorca. A nie, nikto z ľudí nemá absolútnu pravdu, aj keď si to myslí. Každý ju ale môže dostať zadarmo. Koho plány a ciele by mali v našich životoch rozhodovať? Podľa názorov dnešnej spoločnosti sú to jednoznačne naše vlastné plány. Ale skutočne je to tak? Začnime príkladom z Biblie.

Kráľ Šalamún bol muž, ktorého bohatstvo a majetky boli ohromne veľké. Vo svojom živote si stanovil ciele, a tých sa držal. Chcel toho veľa skúsiť a zažiť. Tak neváhal žiť svoj život naplno, ako sám najlepšie uznával za vhodné. Mal úplne všetko, čo si zažiadal. Nechal na povel vysadiť rozsiahle sady s tropickým ovocím. Dal postaviť množstvo domov a rozličných stavieb. Mal toľko sluhov a žien, koľko len chcel. Veď iba vo svojom háreme mal okolo 300 žien a 700 vedľajších. Svoju moc, bohatstvo a všetko čo mal si užíval ako len vedel. Veľmi sa mu to páčilo a zdalo sa, že je spokojný.

Takže toto bol príklad života, v ktorom mal človek všetko a nič mu nebránilo, aby naplnil svoje túžby, plány a sny. Kde je teda problém? Kráľ Šalamún si to síce všetko veľmi užil, ale na niečo prišiel: „Nič pod Slnkom nie je večné. Celý svoj život som sa iba hnal za hmlou vo vetre“. Takže tu je jeden z viacerých problémov ... Možno si teraz hovoríte niečo ako: „Ale veď to už bolo predsa dávno a nanajvýš to je iba nejaký Biblický príbeh ... “ Pozrime sa teda na „dnešnú“ situáciu. Ľudia na smrteľnej posteli najčastejšie hovoria: „Mal som sa viac venovať svojej rodine a priateľom.“ V dnešnej dobe je veľmi populárne zložiť pieseň, ktorej text hovorí o živote speváka. Populárne to je preto, že sa ľuďom viac páči odkaz naspievaný v piesni, ako odkaz „len tak“ povedaný. Takýchto piesní je pomerne veľa. Tie, ktoré sú celé depresívne, niečo spája. Spieva sa v nich o sklamaní, o nude, ktorá takto len rastie. Ľudí to demotivuje žiť ďalej. Avšak nie sú to len speváci, či speváčky, ktorí môžu byť sklamaní zo života. Veď je dnes tak veľa ľudí, ktorí užívajú rozličné drogy, trpia množstvom závislostí (budúce témy).

Ak aj nie, sú častokrát „ušomraní“, znudení či dokonca neprimerane agresívni.

Aj v mojej rodine bolo a stále je množstvo takto žijúcich ľudí.

Na svete sa už vystriedalo množstvo generácií, názorov i režimov. Ľudia boli, a stále sú sklamaní, pričom sa uchyľujú ku drogám či iným závislostiam. Otázkou je: „Prečo sú ľudia sklamaní a prečo ľutujú svoje životy... ?“ Všetko to pramení zo samotného systému, v ktorom sa dnešná spoločnosť nachádza. (Snahou o opis tejto situácie som začínal 1. tému). Bez pevného základu, ktorý by ľudia mohli sami dosiahnuť, sa nechávajú čoraz viac unášať klamstvami, ktoré postupne začínajú považovať za pravdu. Tej bezprostredne veria. Preto postupujú ďalej, lebo nechcú hľadať cestu von z ich problémov. Nemajú dôvod si potom overovať pravdu, pretože sa im nechce. Taktiež nechcú, aby niekto ublížil ich ilúziám. Iba samotný fakt, že je o čom písať, že vznikla táto téma, znamená, že to je aktuálne. „Čo z toho vyplýva?“

Odpoveďou je, že za znudené životy ľudí môžu „ich vlastné“ plány, pod ktoré podriadili svoj život. Môže za to sklamanie, že sa im ich plány rozplynuli pred očami ako hmla vo vetre. Všetko, na čom si zakladali, čo „oni sami“ považovali za najlepšie, ... zlyhalo. Toto postihlo už skutočne veľa ľudí. Sú to muži a ženy, ľudia rôzneho veku, národností či vzdelania ... Zistili, že práve riadenie sa týmito názormi ich dostalo tam, kde nechceli. Napriek môjmu veku musím povedať, že aj ja som sa nechal dlhú dobu riadiť zničujúcimi názormi spoločnosti. Ako aj ostatní, mohol som si sám vybrať. Duch Svätý, ktorý je Božím hlasom v každom jednom z nás, mi radil, ktorá cesta je pre mňa tá najlepšia. Ja som ho ale ignoroval a vybral som si tú, ktorá sa „mne osobne“ zdala byť najlepšou. Čas plynul a ja som si odrazu uvedomil, že som si nevybral dobrú cestu.

Už dávno som mohol mať, čo som chcel. Miesto toho som konal podľa „svojho“ plánu a skončil vo veľmi zúfalej situácii. Presne tak, ako si to každý deň toľko ľudí uvedomí. Aj ja som sa zmohol len ľutovať všetok ten stratený čas a moju hlúposť. Stalo sa to aj mojím priateľom, rodine a príbuzným. Ich svedectvá sú pomocou všetkým, ktorí si chcú nechať poradiť.

Vždy je dôležité, začať problém riešiť. Pretože bez riešenia sa problém nevyrieši. „A čo je riešením?“ Je dôležité prijať, že sme sa mýlili. Keď som sa stratil, prijal som svoje omyly a chyby. Prestal som obhajovať svoje zlé konania ilúziami. Uvedomil som si, že nedokážem žiť naplno ani ja a ani iní ľudia ako ja. Že nemôžem dosiahnuť večný a skutočný zmysel života a ani ho dostať od iných ľudí. Pretože iba samotný Pán Boh je vševedúci. Iba život s Ním má ten skutočný zmysel. Pretože je večný. Iba keď som pustil Ježiša do môjho života, začal som žiť. Život kresťana je síce ťažší, ale neporovnateľne radostnejší. Ak by som to mal zhrnúť, tak iba nasledovať a konať Boží plán je pre nás to najlepšie. Keďže Pán nás pozná lepšie, ako my sami. Je to pevný základ, na ktorom sa oplatí stavať. Pretože je večný a víťazný. Kresťan je človek vedený a chránený Bohom. Pre daného človeka je to to najlepšie. Žiadny „nepriateľ“ ho nezastaví, ale naopak - posunie vpred. Tento vzťah s Bohom a radosť mu nikto nemôže zobrať. Podstatné je, že to najlepšie ešte len príde.

Chcem ťa povzbudiť, že môžeš začať žiť skutočne naplno už dnes. Nemusíš sa už viac hnať len za hmlou vo vetre a potom ľutovať stratený čas. Už dnes môže tvoj život dostať skutočný a večný zmysel. Začať žiť slobodne, naplno, napredovať.

Boh ťa vždy vypočuje. Je tu kedykoľvek pre všetkých z nás. Cení si nás. Preto nám dal slobodnú vôľu rozhodnúť sa.

Aj teraz klope na tvoje dvere. Otvoríš mu?

.: Autor: Matúš Tuhársky          


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Rímskym 1, 16-17 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.