Už pol roka dopredu som sa tešila na moju tretiu návštevu biblicky zaujímavej, blízkovýchodnej púštnej krajiny - Jordánska, ktorá sa uskutočnila v dňoch 25.4. - 2.5. 2022. Krajina sa nachádza v severozápadnej časti Arabského polostrova. Na týchto miestach sa po stáročia odohrávali niektoré starozmluvné a novozmluvné udalosti, ktoré významným spôsobom ovplyvňovali životy mnohých generácií Bohom vyvoleného národa, ale aj všetkých okolitých národov. V krajine sa v terajšej dobe nachádza 90% moslimov, 4% kresťanov a zvyšok Sýrčania, Arménci, Beduíni a iní.
V dávnej minulosti, v 9. stor. p. n. l. ovládali toto územie Asýrčania, postupom času aj Peržania, Babylončania a Rimania. V 7. stor. n.l. sa tu usadili moslimskí Arabi, ktorí vytlačili kresťanov z tohoto priestoru, čo viedlo v 11. stor. ku križiackym výpravám. V 16. stor. sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše, ktorá trvala až do 1. svetovej vojny, kedy sa dostala pod správu Britov ako mandátne územie Palestína. Jordánsko získalo nezávislosť v r. 1946, no od vtedy bolo zatiahnuté do viacerých izraelsko - arabských konfliktov, pri ktorých si však zachovalo neutralitu a podpísaním mierovej zmluvy so susedným Izraelom si s ním zaistilo dobré vzťahy. Po vzniku Izraelského štátu v r. 1948 zaplavilo Jordánsko tisíce palestínskych utečencov, ktorí tam žijú dodnes a mnoho tisíc ešte pribudlo v posledných rokoch zo Sýrie. V súčasnosti je Jordánsko konštitučnou monarchiou, kde vládne kráľ Abdulláh II.
V Bratislave sa nás zišlo 44 účastníkov tohoto poznávacieho biblického zájazdu. Cestou na viedenské letisko sme sa ešte pomodlili a poprosili nášho Otca nebeského o ochranu na našich cestách ako aj za našich drahých doma na Slovensku. Obmedzenia na letiskách už neboli také prísne, iba počas 3,5 hodinového letu ešte vyžadovali na tvári nosenie rúška. V Jordánsku bola v tomto úplná sloboda, čo nás skoro po dva a polroku pandemických obmedzení veľmi potešilo.
Po prílete do hlavného mesta AMMÁNU a ubytovaní sa v hoteli Rum, sme sa po večeri išli prejsť po okolitých uliciach a nazreli sme aj do veľkého, moderného nákupného a zábavného centra pre deti - Galleria. Každý večer bolo všade veľmi rušno, pretože práve prebiehal posvätný mesiac moslimov - Ramadán. Cez deň nemohli nič jesť ani piť, takže si to chceli vynahradiť po západe slnka a dobehnúť, čo nemohli urobiť počas dňa. Nasledujúci deň, po rannom zamyslení, modlitbe a speve sme sa vybrali autobusom naplniť náš program po stopách Izraelitov, ktorí vedení Mojžišom v rokoch 1150-1154 pred Kristom prechádzali touto oblasťou na svojom putovaní z Egypta do Kanaánu. Počas zájazdu nás sprevádzala domáca sprievodkyňa, bieloruska Oľga, veľmi milá a ústretová pani, dobre ovládajúca históriu, ktorá žije už 40 rokov v Jordánsku so svojou rodinou. Rozprávala po rusky, takže my, skôr narodení sme jej v pohode rozumeli a mladším robili prekladateľov naši bratia farári. V autobuse s nami stále cestoval aj jordánsky policajt, asi kvôli našej bezpečnosti, hoci my sme žiadne ohrozenie nepozorovali. Po ceste na juh krajiny smerom k Akabskému zálivu boli po určitých kilometroch kontrolné stanoviská polície. Je to pravdepodobne tým, že sa tu veľmi blízko seba stretávajú hranice Jordánska, Izraela, Egypta a Saudskej Arábie.
Prvú zastávku sme mali pri potoku JABBOK, kde Jákob zápasil s nejakým mužom, kým nevyšla ranná zora. Jákob ho nechcel pustiť, pokiaľ ho onen nepožehná. Vtedy Jákob dostal nové meno Izrael, lebo bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil. Tam dostal Jákob požehnanie a povedal: „Videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.“ (1.Moj.32, 23 - 31) Nasledujúca zastávka bola v jednom z miest Dekapolisu (Desaťmestia), GERASA v súčasnosti JARASH, ktoré patrilo k najvýznamnejším a najzachovalejším grécko-rímskym mestám na Blízkom východe. V čase najväčšieho rozmachu v 3. storočí malo mesto okolo 25 tis. obyvateľov. Tu sme prechádzali monumentálnou vstupnou bránou cisára Hadriána, videli sme hipodróm a antické objekty zrúcanín Artemidinho a Diovho chrámu, širokú a skoro kilometer dlhú stĺpovú kolonádu Cardo Maximus. Zachovali sa aj pozostatky trinástich kresťanských kostolov, napr. sv. Juraja a Jána Krstiteľa, kde sme uvideli pôvodné podlahové mozaiky a krstiteľnicu. Vo vonkajšom priestore Artemidinho chrámu sme sa osviežili výbornou čiernou kávou s kardamonom a kúpili si malé mozaiky z dielne domácich výrobcov. V jednom z dvoch antických amfiteátrov nás milo prekvapili traja hudobníci oblečení v dobových kostýmoch, ktorí nám zahrali na gajdách a bubnoch ich typickú starodávnu hudbu. Tak sme zažili aj trochu antickej atmosféry.
Ďalším našim cieľom bola známa biblická hora NEBÓ, odkiaľ je pri dobrej viditeľnosti krásny výhľad do údolia rieky Jordán, na mesto Jericho, na severný výbežok Mŕtveho mora a mohutné skalné hory Júdskej púšte. Hospodin prikázal Mojžišovi vystúpiť na horu Nebó z Moábskej púšte po 40 rokoch putovania Izraelského národa z Egypta. Napokon ukázal Hospodin Mojžišovi zasľúbenú zem - KANAÁN, zem oplývajúcu mliekom a medom, do ktorej mu však nebolo umožnené vstúpiť pre neveru Izraelcov. „A Hospodin mu riekol: Toto je krajina, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Tvojmu potomstvu ju dám. Dovolil som ti uvidieť ju na vlastné oči, avšak do nej nevojdeš... Mojžiš zomrel na hore Nebo vo veku 120 rokov a nikto dodnes nevie, kde je jeho hrob... v Izraeli už nepovstal prorok podobný Mojžišovi, s ktorým by sa bol Hospodin stýkal tvárou v tvár.“ ( 5. Moj. 34, 4-7 a 10) Na týchto miestach dostal od Hospodina poverenie aj Mojžišov nástupca Józua, syn Núnov, aby prešiel cez rieku Jordán so všetkým svojim ľudom a vošiel do krajiny, ktorú dal Izraelcom. Hospodin prehovoril k nemu takto: „Nikto neobstojí pred tebou, dokiaľ budeš žiť. Budem s tebou ako som bol s Mojžišom. Nenechám a neopustím ťa.“ Joz 1, 5 Józua potom zavolal po jednom mužovi z každého kmeňa Izraelcov a prikázal im preniesť truhlu zmluvy Hospodinovej cez Jordán. Keď vkročili do rieky, zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza, takže všetci mohli prejsť po súši kým úplne celý ľud neprešiel cez Jordán. Tak ako Hospodin urobil s Červeným morom, ktoré vysušil, urobil tak aj s Jordánom, aby všetky národy zeme poznali, že ruka Hospodinova je mocná a aby sa Ho všetci báli. Na sklonku svojho života Józua prehovoril k svojmu ľudu týmito slovami: „Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinu, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinu.“ ( Joz 24, 15 ) Je to veľmi silný príbeh týchto dvoch Božích mužov, ktorí zostali verní svojmu Bohu až do konca života. Na úpätí hory je aj pamätník, ktorý pripomína prítomnosť Mojžiša na tomto mieste. Na vrchole Nebá boli odkryté pozostatky kostolov zo 4. a 7. storočia, ktoré sú pekne zrekonštruované a je v nich výstava pôvodných mozaikových obrazov. V jednom z nich sa môžu konať aj kresťanské pobožnosti. Neďaleko od nich je umiestnená moderná plastika znázorňujúca symboliku Mojžišovho medeného hada a Ježišovho kríža. „I riekol Hospodin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vylož ho na stĺp a ak sa na neho pozrie ktokoľvek uštipnutý, ostane nažive. Mojžiš teda zhotovil medeného hada... a kto naň pohliadol ostal nažive." ( 4. Moj. 21, 4 - 9 ) V Evanjeliu podľa Jána 3, 14-16 je napísané: „ Ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v ňom večný život. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý kto verí v Neho.“
Poslednou našou zastávkou tohoto dňa bola MADABA, prosperujúce provinčné mestečko, ktoré sa nachádza na známej Kráľovskej ceste, asi 30 km južne od hlavného mesta. Je pozoruhodná tým, že v nej žije najväčšia kresťanská komunita v Jordánsku. V byzantskej dobe bola aj sídlom biskupa. Už v 6. stor. tu začala výroba mozaiky, ktorá zdobila kostoly aj ostatné budovy v celom širokom okolí. Najznámejšou mozaikou z tohto obdobia je mapa Svätej zeme, ktorej originál sa zachoval v pravoslávnom kostole sv. Juraja. Podľa nej lokalizovali niektoré biblické miesta najmä v Jeruzaleme a archeologické vykopávky trvajú až do súčasnosti. Po dvesto rokoch od jej vzniku bola pri silnom zemetrasení z veľkej časti zničená. Do súčasnej podoby ju zreštaurovali v r. 1965. V Madabe sme ešte navštívili dielňu na výrobu mozaiky. Tu sme videli technologický postup jej vzniku a pokochali sme sa pohľadom na už zhotovené umelecké diela, ktoré boli urobené na rôzne, väčšinou biblické a prírodné motívy.
Pokračovanie v budúcom čísle...
.: Autor: Edita Kroľová
