Na záver dňa sme znova pricestovali do hlavného mesta Ammánu, v blízkosti ktorého je medzinárodné letisko, lebo na druhý deň nás už čakal koniec nášho putovania. Po večeri sme mali v spoločenskej miestnosti hotela naše tradičné záverečné stretnutie, kde sme si vypočuli slovo Božie, modlitbu a kde každý z nás zhodnotil svoje poznatky a pocity z tejto biblicky zaujímavej krajiny. Viacerých ľudí asi najviac zaujala púšť Wadi Rum, ale aj hora Nebo, Petra, obidve moria... a vlastne všetky navštívené miesta nám mali čo povedať. Poďakovali sme sa organizátorom našich duchovno - poznávacích zájazdov za zvesť Božieho slova, za ich námahu a obetavosť, s ktorou pripravujú pre nás nezabudnuteľné chvíle. Posledný deň sme mali pred sebou ešte nemenej zaujímavý program - miesto krstu Pána Ježiša v rieke Jordán. Tieto miesta sú významné pre všetkých kresťanov, ale aj Židov, pre ktorých sú symbolom slobody. Prejsť cez rieku Jordán, znamenalo pre nich vyslobodiť sa zo štyristoročného egyptského otroctva a vstúpiť do ich Bohom zasľúbenej krajiny - do Kanaánu.

Rieka tvorí prirodzenú hranicu medzi Jordánskom, Izraelom a palestínskym Západným brehom Jordánu. Pramení na severe, pod vrchom Hermon na Sýrsko - Libanonských hraniciach a celková jej dĺžka je 251 km. V biblických dobách bol Jordán mohutnou riekou s viacerými vodopádmi a ohlušujúcim hukotom vody. Úrodnosť údolia Jordánu sa v knihe Genezis prirovnávala k „záhrade Hospodinovej“. V súčasnosti sa v týchto miestach stal z veľtoku iba potok (Jeho šírka je asi ako tretina šírky Hrona v B.B.). Veľkú časť vody na hornom toku ľudia využívajú ako pitnú vodu, alebo na zavlažovanie a potreby pre priemysel. Voda tu má cenu zlata, preto je aj jedným z kľúčových problémov mierových rokovaní na Blízkom východe. Izrael a arabské štáty sa navzájom podozrievajú z krádeže vody, na oboch stranách sa robia necitlivé zásahy a vzácnou vodou sa neúmerne plýtva. Vysychanie Jordánu sa priamo podpisuje aj pod klesajúcu hladinu Mŕtveho mora. Napriek tomu, že riečka už nemá nič zo svojej biblickej malebnosti, stále tam putujú tisíce kresťanov z celého sveta. V jej okolí sa nachádza päť chrámov rôznych kresťanských cirkví. K miestu krstu sa dá dostať z Izraelskej aj Jordánskej strany, kde sa pútnici navzájom cez rieku pozdravujú a spievajú nábožné piesne. Toto miesto je uspôsobené ako na krstenie priamo v rieke, tak aj na krst vodou z Jordánu vo veľkej krstiteľnici. Asi si každý uvedomuje, že vôbec nie je podstatné určiť presné miesto kde sa určité udalosti odohrali, ale dôležitý je práve len veľký význam týchto biblických udalostí. „Vtedy vychádzali k nemu (Jánovi) Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordána, vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne... Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja, nie som hoden niesť Mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Mat 3, 5-6, 10-11 „Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť... Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Mat. 3, 13-17 Pán Ježiš potom prešiel Jordán niekoľkokrát počas svojich ciest, kde za ním išli veľké zástupy, aby si vypočuli Jeho kázanie a aby ich uzdravoval. Niektorí z nás sme si do fľaše nabrali vodu z Jordánu a priniesli ju domov na Slovensko. Takouto symbolickou vodou boli v minulosti pokrstené aj moje vnúčatá. Na záver sme na mieste krstu zaspievali pieseň z nášho spevníka a dostali sme od našich bratov farárov osobné požehnanie a pokropenie vodou z Jordánu. „Boh Otec, ktorý ťa stvoril, Boh Syn, ktorý ťa vykúpil, Boh Duch Svätý, ktorý ťa posvätil, zdržuj a posilňuj ťa milosťou, aby si v pravej a živej kresťanskej viere dosiahla večný život a spasenie.“ Vďaka ti brat farár Janko, bolo to pre mňa veľmi silné, nezabudnuteľné duchovné povzbudenie.

Posledné hodiny strávené v Jordánsku sme využili na prechádzku po niektorých miestach v Ammáne, ktoré má okolo 3 mil. obyvateľov (takmer polovica populácie krajiny) a spája staré historické miesta s modernými štvrťami. Zastavili sme sa pri Citadele, kde sú už len ruiny starého rímskeho mesta, postaveného na jednom z viacerých pahorkov hlavného mesta a odkiaľ bol panoramatický výhľad na celé okolie. Naše kroky viedli tiež ku kresťanskému koptskému chrámu, v ktorého blízkosti je postavená aj moderná modrá mešita kráľa Abdulláha. V starej štvrti sme si pozreli 2- tis. rokov starý amfiteáter a poprechádzali sme sa po uličkách s mnohými malými obchodíkmi. Na mojich poznávacích cestách rada vnímam okolie všetkými zmyslami. Okrem zraku, sluchu a hmatu aj čuchom a chuťou. Mám rada orientálne krajiny aj pre ich výnimočnú vôňu rôznych korenín, prírodných živíc a tiež chuť ich typických pokrmov. Tenučký arabský chlieb (placka) s hummusom (čo je cícerová pomazánka dochutená cesnakom, olivovým olejom, citrónom a rôznymi bylinkami) s množstvom zeleniny je pre mňa obľúbenou pochúťkou. Okrem toho, sú v týchto krajinách veľmi milí, usmievaví a ochotní ľudia, ktorí aj napriek materiálnemu nedostatku zdá sa, že žijú pokojný, menej komplikovaný a uponáhľaný život aký je v Európe.

Záverom sa chcem poďakovať predovšetkým nášmu Otcovi nebeskému za zdravie, silu a ochranu na cestách, za túžbu po poznávaní Jeho nádherného stvoriteľského diela, ktorou ma obdaril a za možnosť navštíviť miesta, kde sa odohrávali môjmu srdcu blízke biblické udalosti. Ďakujem aj za moju rodinu, ktorá má pochopenie pre moju cestovateľskú záľubu a vždy ma podporovala. Ďakujem tiež za všetky moje sestry a bratov, s ktorými môžeme tieto udalosti spoločne prežívať, či už v reálnom čase, alebo na stránkach Pohľadu, a tak tvoriť jednu veľkú duchovnú Božiu rodinu, milujúcu nášho Pána. Milovaní, buďte všetci požehnaní v mene Ježiš! Amen.

.: Autor: Edita Kroľová