Časť B
Pred časom som sa s vami podelil o svedectvo z montáže novej kuchyne. Sľúbil som vám aj časť B, a tak si ju tu môžete teraz prečítať.

Utorok 01.04.2008
Dnes som nastúpil do novej práce. ÚHA mesta Banská Bystrica. Dostal som kanceláriu, nového kolegu Peťa . . . atď. Proste zoznamoval som sa s vecami.

Streda 02.04.2008
Po zmontovaní kuchyne je potrebné ešte zapojiť spotrebiče (teda hlavne elektriku, plyn, vodu a kanalizačný odpad). Môj majster mi pri dohodovaní ceny za rekonštrukciu vravel, že toto zabezpečí on. Ráno, keď s ním  telefonujem z neho vyšla pre mňa prekvapujúca informácia, že prípojku plynovej varnej dosky on nevie zabezpečiť a revízneho technika plynu si mám zohnať sám. Dohodol som sa s ním, že dnes mi príde zapojiť aspoň vodu a odpad. (Pre vysvetlenie - stále bývam v byte kde nie je sprevádzkovaný ani kuchynský drez)
Stále som v práci. Som rozčarovaný - potrebujem to zo seba dostať. A tak to hovorím môjmu novému kolegovi. On to vďaka Bohu zobral úplne športovo.
„Však to ti pomôže naša Zuzka.“, znie odpoveď.
Zuzka je kolegyňa s ktorou som sa včera len prvýkrát pozdravil.
„Môj muž vám to príde spraviť...“, hovorí mi, „...hneď mu zavolám.“
„Môžem zajtra. Prídem to ráno pred prácou pozrieť a poobede to zapojím“, hovorí mi on.
Je len 15 minút po tom čo mi môj chlap povedal, že mi to nespraví.

Štrvrtok 04.04.2008
7:30 hod
V byte sa stretám s plynárom. Všetko sa dá urobiť.
„Ak mi dáte zálohu za materiál, ešte dnes to prídem spraviť“, hovorí mi.
Dohodnem sa s ním na 16:30, hoci on by to chcel dať skôr. Ja skôr totiž nemôžem.
11:00 hod
Volám priateľke. Ona je ochotná prísť do bytu na 13:00 hod. Dohodnem to aj s plynárom.
16:00 hod
Som v byte. Plyn je hotový.

Toto je teda koniec môjho svedectva. Niekedy mám pocit, že mi sami sme tak veľmi vzdialení od nášho Boha, že ani jeho každodennú starostlivosť o nás nevnímame ako Božiu. Moderný človek si asi zvykol robiť veci, ktoré presahujú jeho reálne možnosti, ani nie tak v tom, že by sa nedali vykonať ale v tom, že nesú v sebe mnoho zlých dopadov na nás a našich blížnych. To „jednoduché“, každodenné Božie požehnanie nám často prekĺza pomedzi prsty. Ešte raz vďaka Bohu za to že nás povzbudzuje aj dnes dotknúť sa okraja jeho rúcha.