Čelili ste počas vášho života ťažkým skúškam?
Určite áno. Myslím si, že každý človek prejde aj ťažkými skúškami. Boh nás určite neposlal na tento svet, aby sme to mali „na ružiach ustlané“. Už na začiatku povedal, po prvom hriechu, že budeš pracovať v potu tváre – a k tomu patria aj všetky ťažkosti.
Určite áno. Myslím si, že každý človek prejde aj ťažkými skúškami. Boh nás určite neposlal na tento svet, aby sme to mali „na ružiach ustlané“. Už na začiatku povedal, po prvom hriechu, že budeš pracovať v potu tváre – a k tomu patria aj všetky ťažkosti.
Mohli by ste nám porozprávať aspoň o jednej?
Môj otec bol evanjelický farár, tým pádom to vyzerá, že je všetko automatické. Dostal som výchovu ako milovať Boha, vyrastal v duchovnom prostredí. No nie vždy to bolo automatické. Asi najťažšie obdobie bolo, keď som odišiel do Bratislavy, kde som býval a študoval. Dlhé roky som tam aj navštevoval mládež. Potom prišiel problém - po skončení vysokej školy som musel odísť na vojenčinu, to bolo také deprimujúce, najmä v tých rokoch socializmu (alebo teda kvázi komunizmu), kedy boli veľké ťažkosti ohľadom viery – ľudí, ktorí verili, ktorí boli veriaci, utláčali a dávali im to pocítiť – a zrejme Pán Boh chcel, aby som to nemal v živote také jednoduché. Dlhé roky som tápal, moja viera nebola živá. To sa prejavilo neskôr aj v mojej rodine. Ale napriek tomu som cítil, že Boh ma za celé tie roky neopustil. To bolo veľmi dôležité – akosi som vedel, že sa k tej živej viere vrátim. A skutočne sa tak stalo. Pán Ježiš mi dovolil za ním prísť – bolo to na stretnutí Detskej misie pri Častej. Vrátil ma na tú správnu cestu.
Viete nám poradiť, čo by sme mali robiť, keď prídu ťažkosti?
Mne je ťažko radiť, ja len môžem povedať, aby ste sa z celej sily snažili držať Pána Ježiša, bez Neho to na tomto svete naozaj nemá zmysel, bez Neho sa všetko znáša ťažšie. Jeden farár raz povedal: Mnohí čakajú na kráľovstvo Božie, ale kráľovstvo Božie je už tu. Ono je medzi nami a v nás. Treba po ňom len siahnuť.
Pomohli vám ťažkosti v živote duchovne narásť?
Každá ťažkosť, ktorú prežijete, ak vás nepoloží, tak vás určite posilní.
V akej oblasti?
Naučil som sa, že najdôležitejšou vlastnosťou človeka je pokora. A to je to, čo ma život a koniec koncov všetky tie ťažké situácie naučili – naučili ma veľkej pokore.
Môj otec bol evanjelický farár, tým pádom to vyzerá, že je všetko automatické. Dostal som výchovu ako milovať Boha, vyrastal v duchovnom prostredí. No nie vždy to bolo automatické. Asi najťažšie obdobie bolo, keď som odišiel do Bratislavy, kde som býval a študoval. Dlhé roky som tam aj navštevoval mládež. Potom prišiel problém - po skončení vysokej školy som musel odísť na vojenčinu, to bolo také deprimujúce, najmä v tých rokoch socializmu (alebo teda kvázi komunizmu), kedy boli veľké ťažkosti ohľadom viery – ľudí, ktorí verili, ktorí boli veriaci, utláčali a dávali im to pocítiť – a zrejme Pán Boh chcel, aby som to nemal v živote také jednoduché. Dlhé roky som tápal, moja viera nebola živá. To sa prejavilo neskôr aj v mojej rodine. Ale napriek tomu som cítil, že Boh ma za celé tie roky neopustil. To bolo veľmi dôležité – akosi som vedel, že sa k tej živej viere vrátim. A skutočne sa tak stalo. Pán Ježiš mi dovolil za ním prísť – bolo to na stretnutí Detskej misie pri Častej. Vrátil ma na tú správnu cestu.
Viete nám poradiť, čo by sme mali robiť, keď prídu ťažkosti?
Mne je ťažko radiť, ja len môžem povedať, aby ste sa z celej sily snažili držať Pána Ježiša, bez Neho to na tomto svete naozaj nemá zmysel, bez Neho sa všetko znáša ťažšie. Jeden farár raz povedal: Mnohí čakajú na kráľovstvo Božie, ale kráľovstvo Božie je už tu. Ono je medzi nami a v nás. Treba po ňom len siahnuť.
Pomohli vám ťažkosti v živote duchovne narásť?
Každá ťažkosť, ktorú prežijete, ak vás nepoloží, tak vás určite posilní.
V akej oblasti?
Naučil som sa, že najdôležitejšou vlastnosťou človeka je pokora. A to je to, čo ma život a koniec koncov všetky tie ťažké situácie naučili – naučili ma veľkej pokore.
Autor: Miroslav Kusý
