Drahí bratia a sestry, milí hostia. Dnes z milosti Božej môžem stáť tu pred Vami a môžem sa s Vami podeliť o to najvzácnejšie, čo sa stalo a deje v mojom živote.

 Najprv poviem niečo z môjho detstva, ako si ma Boh priťahoval, ako som sa obrátil a potom, ako som prechádzal rozličnými obdobiami života, niekedy s Bohom, ale častejšie bez neho, ale aj o tom ako Boh neustále pri mne stál a nedal ničoho na mňa dopustiť, napriek tomu, že ja som ho sklamal a nevenoval som mu vo svojom živote pozornosť a miesto aké mu patrí.
 Už ako malé dieťa som mal tú možnosť začať spoznávať Boha. Viedla ma k tomu predovšetkým moja starká ale neskôr aj mama. Páčilo sa mi tam, mal som tie miesta rád, aj ľudí tzv. kresťanov som si obľúbil.  Postupom času som čoraz viacej uvažoval o Bohu, o ľuďoch, ktorí si hovoria kresťania. V mojich 17-tich rokoch na evanjelizácii, ktorú prezentoval Billy Graham, som prijal Boha do svojho srdca a do svojho života. V ten deň som bol veľmi šťastný a plný nadšenia a radosti. Začali sa meniť moje priority, moje plány, moje zmýšľanie, ale predovšetkým moje srdce.
Tento čas však netrval dlho a ja som sa začal vracať späť do svojho hriechom ponoreného života. Mnohokrát to vyzeralo tak, že už sa prebúdzam a znovu sa prinavraciam k Bohu ďakujúc a prosiac o odpustenie, no nikdy to nevydržalo dosť dlho natoľko, aby sa vzťah ja a Boh mohol ďalej rozvíjať a prehlbovať, aby boli odňaté odo mňa zlé žiadosti, aby som precitol a prezrel a aby túžba po Bohu bola silnejšia ako čokoľvek, čo mi ponúkne tento svet. A tak plynuli roky môjho dvojtvárneho života, oženil som sa, presťahovali sme sa do rodinného domu k mojej starkej a začali sme veľkú rekonštrukciu nášho domčeka. Popri tom všetkom som chodil nepravidelne do kostola a tváril som sa, akoby v mojom živote bolo všetko O.K. Ale nebolo! Samozrejme - vedel som o tom, ale nechával som to ležať akoby stranou vo svojom podvedomí. Nepokladal som za dôležité riešiť a nejako sa snažiť budovať vzťah ja a Boh. Niekedy síce boli v mojom živote chvíle, keď som sa z milosti Božej odtrhol od vecí tohto sveta a žiadostí môjho tela a šiel som za Bohom, ale nakoniec ma vždy znova a znova pohltil tento svet.
Neskôr, ako keby nebolo tých zlých žiadostí dosť, pribudla k nim ešte jedna, ktorá sa síce tvári ako najmenej nebezpečná, ale opak je pravdou. Hovorím  teraz o hrách, konkrétne o on-line hre, ktorá je dnes veľmi známa a rozšírená po celom svete. Hranie začalo ukrajovať čoraz viacej môjho času a táto žiadosť začala vo mne mnohonásobne prevyšovať tie ostatné tak, že ja som si to vôbec ani neuvedomil. Vo virtuálnom svete, v ktorom som sa stretával so svojimi tzv. on-line kamarátmi, z ktorých som mnohých poznal aj osobne som sa cítil neporovnateľne lepšie ako v reálnom svete. Napriek tomu že som sa nemal zle a nepociťoval som v živote žiadny nedostatok, zvolil som si život, ktorý je bez starostí a ponúka neuveriteľnú voľnosť a mnohorakú zábavu. Takmer všetok svoj voľný čas som trávil v tomto zdanlivo úžasnom svete spolu so svojimi on-line kamošmi a mnohými ďalšími postavičkami, ktoré ovládali ľudia ako som ja z celého sveta. Trvalo mi veľmi dlho (roky), kým som prišiel na to (z milosti Božej ), že je to premárnený čas. Čas, ktorý som mohol venovať Bohu, vzdelávaniu sa a čítaniu biblie, evanjeliu a službe Bohu, čas, ktorý som mohol venovať svojej rodine, svojim priateľom z reálneho života. Veľmi dlho som žil dvojtvárnym životom a musím povedať, že sa mi celkom úspešne darilo tajiť a predstierať, že je všetko O.K. Bolo ešte mnoho iných zlých vecí a žiadostí, ktoré som nemal problém prijímať a ani som sa necítil previnilo. Z času na čas som však predsa len precitol a pocítil som ten obrovský balvan hriechu, ktorý som sám nemohol uniesť, akokoľvek by som sa snažil. A tak namiesto toho, aby som kľakol pred svojim Bohom a prosil a ďakoval mu, som sa uchýlil späť k svojím svetským zvyklostiam. Po niekoľkých spoločne prežitých rokoch manželstva prišla do nášho života nová bytosť, ktorá priniesla veľkú radosť do našich sŕdc a zároveň sa v mojom živote, akoby v očakávaní na novú zodpovednosť za ďalšieho člena rodiny, začali diať zvláštne veci a Boh konal mocne a zázračne uzdravoval moje srdce. Boh pripravil pre mňa úžasné zmeny a vytrhol ma zo všetkých pascí a nebolo ničoho a nikoho, kto by tomu zabránil . Akoby aj? Však Boh má v moci všetko vo všetkom! A tak dnes, keď sa pozriem spätne do života, hlavne na udalosti za posledných 6 mesiacov, všetko do seba zapadá a vidím veci tak jasne, ako nikdy predtým. Prečo mi je zrazu všetko jasné a zrejmé? Pretože som prezrel, Boh mi otvoril oči, aby som videl a aby moje uši počuli Jeho hlas. Bolo to veľmi zvláštne, ale vďaka Bohu som konečne mohol pocítiť vinu, ktorá prebodla moje srdce ako dvojsečný meč, zahanbil som sa a plakal v pokore pred svojim Bohom...
Poviem teraz jedno veľmi zvláštne podobenstvo, ktoré vypoviem ako niečo zo sveta, ale odpoveď a riešenie bude od Boha. Bude to z veľkej časti stotožnenie s tým, čo som prežil.
Predstavte si, že ste bežec šprintér na 100 metrov – profesionál, nebeháte len tak pre dobrú formu ani pretože chcete schudnúť, ale pre oveľa vyššie ciele. Chodíte na majstrovstvá, olympiády, reprezentujete svoju krajinu. Váš štandard je zabehnúť 100m za 11sek. No nikdy ste nevyhrali, nikdy ste neokúsili chuť víťazstva, vždy vám to prvé miesto ušlo len o chlp. Ale vy sa nevzdávate a bojujete ďalej v domnienke, že raz to predsa musí vyjsť! No roky sa nič nedeje, stále na to ako keby nemáte a tak vešiate svoju kariéru jednoducho na klinec, máte toho dosť, chcete si oddýchnuť... chcete si založiť vlastnú rodinu a venovať sa jej. Začnete žiť úplne iný život a zisťujete, že je to tak lepšie. Po čase zabúdate na svoju športovú kariéru, no zrazu príde deň, keď máte chuť vrátiť sa na dráhu, ale v tom si zároveň uvedomíte, že ste po 20 rokoch pravdepodobne už behať aj zabudli. Napriek tomu všetkému túžite zabehnúť 100-čku za svojich štandardných 11 sek. No viete asi ako to dopadne. Ale váš bývalý parťák, s ktorým ste kedysi trénovali stláča stopky a ukazuje vám váš čas a vy nechápete, pozeráte sa na ručičky, na bývalého parťáka, neveríte mu, podozrievate ho, že stopky stlačil skôr, pozeráte sa ešte raz na ručičky, kontrolujete sa, či nesnívate, či ste v reále, vidíte čas 10 sek. To predsa nie je možné! Taký čas ste nikdy pred tým, ani v tej najlepšej forme nezabehli. Čo to má znamenať? Vysvetlenie už bude pochádzať z iného zdroja, nie zo sveta. Vtedy, keď ste tak urputne trénovali a trápili sa svojimi výkonmi, vtedy, keď ste behávali svoju 100-čku za zdanlivo krásnych 11 sek., vtedy ste mali jeden závažný problém, ktorý ste nebrali na vedomie alebo ste ani netušili že ho vôbec máte. Vaše srdce bolo kamenné a tá ťažoba bola taká veľká, že ste na tej krátkej vzdialenosti strácali drahocennú sekundu. Práve táto jedna drahocenná  a vzácna sekunda vás delila od víťazstva, no vy ste vtedy ešte netušili, kde ste urobili chybu resp., že ste nejakú chybu vôbec urobili a tak ste vždy skončili na 2, 3 či 4 mieste. Zostali ste vždy sklamaný, lebo ste ostávali stáť na stupienkoch porazených. Vaša túžba po víťazstve bola sebecká a bez lásky.
A čo teraz? Ako to, že ste zrazu, len tak, sami pre seba, zabehli čas hodný olympijského rekordu? Kde hľadať odpoveď? Je to všetko len a len o vašom srdci. Ez. 36,26: A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Pr. 4,23: Nadovšetko, čo treba strážiť, stráž svoje srdce, lebo z neho pochádza život. Opadla ťarcha hriechu a špina vyplávala na povrch.
A tak môžete a chcete v pokore, láske a úprimnosti pokľaknúť pred svojím milujúcim a odpúšťajúcim  Bohom, zložiac všetko k jeho nohám.  Jedna sekunda – koľko špiny a hriechu, koľká ťažoba, aké ťažké bremeno.  Jedna sekunda vás delila od toho, aby ste ochutnali víťazstvo. Dnes však už nebehám sám pre seba, nebehám pre svoje vlastné víťazstvo, ale chcem vyhrávať a prekonávať sám seba pre oveľa vyšší cieľ. Môžem milovať, lebo Boh si ma prvý zamiloval, môžem rozdávať jeho lásku, lebo je nekonečná, môžem sa radovať i plakať v Kristu(Fil. 4,13: Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.).
Vrátim sa teraz k časom, keď sa stalo, že som zavrhol mnohé zlé žiadosti, čo mi ponúka tento svet, prestal som s hraním hier a predsavzal si ešte mnohé vykonať.  Boh zasiahol v jeden deň veľmi rázne a tak mocne, ako nikdy predtým. No to som ešte netušil, čo bude nasledovať neskôr. Stalo sa v ten deň, že som z milosti Božej mohol počuť Jeho hlas a volanie(Žid. 4,7: Dnes ak počujete jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.).
Od toho dňa sa dejú toľké úžasné veci v mojom živote. Museli by sme tu byť veľmi dlho, aby som povedal všetko. Počas tohto obdobia, ako Boh mocne uchopil môj život, začal som chodiť na skupinku spolu s ďalšími bratmi, z ktorých som mnohých dovtedy nepoznal. Musím povedať, že takú úprimnosť a otvorenosť niektorých z týchto ľudí som ešte dovtedy nikdy tak hlboko neprežíval, ako práve na tejto skupinke. Určite to však bolo aj preto, že som dovolil Bohu, aby prevzal nad mojim životom úplnú kontrolu. Ďalej to nabralo taký spád, že nemalo cenu sa tomu vzpierať, ani brániť a nakoniec, ani som to nechcel. Čím viac som sa sústredil na Boha, na hlas Svätého Ducha, ktorý ku mne prehováral, čím viac času som venoval Bohu, čím viac som sa odvracal od sveta, tým hlasnejšie som počul hlas svojho Boha. Až prišiel deň ako žiadny iný doposiaľ a stalo sa za jeden deň s Bohom toľko, ako sa za tisíc bez neho nestalo. Ale o tom dnes nebudem hovoriť, lebo nedošlo času.
Uvedomil som si z Božej milosti mnohé prestúpenia voči nemu, ako som pohrdol Jeho láskou, že som si nahradil pominuteľné a márne za stále a dokonalé, že som žil v tme plnej hriechu a zla, viedol som dvojtvárny život vo vlastnej rozumnosti a pýche, zaslepený, bez lásky a pokory, uvedomil som si, že som nežil, ale umieral (Žalm 30,4: Vyviedol si mi dušu z podsvetia, ó Hospodine, navrátil si ma k životu spomedzi tých, ktorí zostupujú do hrobu.). No dnes tu pred vami a predovšetkým pred Bohom vyznávam, že som zahodil staré a márne, že svetlo pohltilo vo mne tmu, že dnes chcem spečatiť to, čo som urobil vo svojich 17-tich rokoch, vyznávam, že nie som hodný ničoho od nášho milujúceho Boha, ale z jeho milosti a lásky, podriadil som mu moje srdce, moju dušu i moju myseľ i celý svoj život, lebo ma očistil od všetkého krvou svojho Syna, ktorý položil život za nás všetkých, teda i za mňa.

---