Chcela by som sa s Vami podeliť o jednu úžasnú skúsenosť, ktorú mi Boh v mojom živote dal. Keď som prvýkrát išla so svojím jeden a polročným synčekom v nedeľu do Božej škôlky, ani som netušila, čo to bude pre mňa a hlavne pre neho znamenať.
Nie je ľahké vedieť, čo sa odohráva v detskej dušičke, hlavne keď to maličké detičky ešte nevedia vyjadriť slovami. No keď vidíte ich šťastný úsmev a rozžiarené oči vo chvíli šťastia alebo otvorenú pusu a so záujmom upretý zrak na niečo, čo ich naozaj zaujíma, viete, že ste na správnom mieste a so správnymi ľuďmi. 
Presne takto sa tvári môj syn Jonáš, keď sme v nedeľu v Božej škôlke alebo v utorok na fare. Bol to Jonáš, ktorý ma „donútil“ naučiť sa pesničky, ktoré sme tam spievali a ja som to urobila s veľkou radosťou v srdci. Možno nie každý dokáže lásku k Bohu ukázať aj deťom spôsobom, ktorý je pre nich zaujímavý a pútavý; tak aby aj oni mali z modlitby a piesní takú radosť ako my – ich rodičia i starí rodičia. Alenka, Zuzka, Evka a Deniska - dovolím si povedať, že oni to dokážu úžasne. Možno aj vďaka svojim vlastným deťom. Tieto stretnutia posilňujú našu – synovu a moju – vôľu pomodliť sa alebo si zaspievať chvály Pánovi a to preto, lebo to robíme aj tak, ako na fare. Dozvedeli sme sa novými spôsobmi poznávať Boha, čo všetko pre nás stvoril, okúsiť jeho vôľu a lásku, vďaka ktorej nám odpúšťa, keď prosíme. Na šikovných ručičkách sme sa zase naučili veľa nových hier. A tak vždy, keď prechádzame okolo kostola, hoci nie je nedeľa ani utorok, Jonáš s nástojčivosťou deťom príznačnou vysloví svoje prianie: „Poďme na faru!“. Mne neostáva nič iné, ako mu vysvetliť, že onedlho zase pôjdeme.
To bol možno pohľad teraz už skoro trojročného Jonáša, ktorý som sa vám snažila priblížiť. A môj? Ja tiež dychtivo čakám najmä na Klub mamičiek, kde sa snažím pochopiť Slovo aj z ďalšej stránky. A síce, čo od nás Boh očakáva v mojej úlohe rodiča, matky a manželky, ktorá je v mojom živote ešte stále nová. Naše stretnutia ma posilňujú, povzbudzujú vo viere a napĺňajú pokojom a radosťou.
Odvtedy, ako sme prvýkrát išli do Božej škôlky uplynulo, už viac ako rok a ja dodnes ďakujem Bohu za túto príležitosť, že mi ukázal nový spôsob akým ho chváliť, ktorému som sa naučila práve v tomto zbore. Ak to chcete so svojimi detičkami zažiť aj vy, príďte k nám.
„Veru hovorím vám: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň“ (Marek 10,15).
Presne takto sa tvári môj syn Jonáš, keď sme v nedeľu v Božej škôlke alebo v utorok na fare. Bol to Jonáš, ktorý ma „donútil“ naučiť sa pesničky, ktoré sme tam spievali a ja som to urobila s veľkou radosťou v srdci. Možno nie každý dokáže lásku k Bohu ukázať aj deťom spôsobom, ktorý je pre nich zaujímavý a pútavý; tak aby aj oni mali z modlitby a piesní takú radosť ako my – ich rodičia i starí rodičia. Alenka, Zuzka, Evka a Deniska - dovolím si povedať, že oni to dokážu úžasne. Možno aj vďaka svojim vlastným deťom. Tieto stretnutia posilňujú našu – synovu a moju – vôľu pomodliť sa alebo si zaspievať chvály Pánovi a to preto, lebo to robíme aj tak, ako na fare. Dozvedeli sme sa novými spôsobmi poznávať Boha, čo všetko pre nás stvoril, okúsiť jeho vôľu a lásku, vďaka ktorej nám odpúšťa, keď prosíme. Na šikovných ručičkách sme sa zase naučili veľa nových hier. A tak vždy, keď prechádzame okolo kostola, hoci nie je nedeľa ani utorok, Jonáš s nástojčivosťou deťom príznačnou vysloví svoje prianie: „Poďme na faru!“. Mne neostáva nič iné, ako mu vysvetliť, že onedlho zase pôjdeme.To bol možno pohľad teraz už skoro trojročného Jonáša, ktorý som sa vám snažila priblížiť. A môj? Ja tiež dychtivo čakám najmä na Klub mamičiek, kde sa snažím pochopiť Slovo aj z ďalšej stránky. A síce, čo od nás Boh očakáva v mojej úlohe rodiča, matky a manželky, ktorá je v mojom živote ešte stále nová. Naše stretnutia ma posilňujú, povzbudzujú vo viere a napĺňajú pokojom a radosťou.
Odvtedy, ako sme prvýkrát išli do Božej škôlky uplynulo, už viac ako rok a ja dodnes ďakujem Bohu za túto príležitosť, že mi ukázal nový spôsob akým ho chváliť, ktorému som sa naučila práve v tomto zbore. Ak to chcete so svojimi detičkami zažiť aj vy, príďte k nám.
„Veru hovorím vám: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň“ (Marek 10,15).
Autor: Soňa Čiefová
