Podnikanie verzus "...čo je cisárove, dajte cisárovi, a čo je Božie, dajte Bohu..."
Ako mnohí z vás už vedia, po vyše 1/2 roku, ktorý som strávil ako nezamestnaný doma, spolu so svojou rodinou, som sa stal od januára tohto roka živnostníkom v oblasti stavebníctva. Počas tohto obdobia som dostával aj finančnú podporu z úradu práce, takže sme nepociťovali žiadny nedostatok. K 
začiatkom podnikania ma doviedli rôzne okolnosti a určitým spôsobom ma aj Boh viedol k tejto práci počas obdobia, ktoré som trávil doma s rodinou, pretože sme v tom čase prerábali celé prízemie nášho rodinného domu. Keďže som neuspel pri hľadaní práce vo sfére počítačovej administratívy, začal som uvažovať trochu inak a stále častejšie a pravidelnejšie sa dopytovať a prosiť Boha o pomoc. Rozhodnutie začať s podnikaním som nakoniec pokladal za správne, a to predovšetkým preto, že som cítil, že je to v poriadku pred Bohom. Boh mi nepostavil nijakú prekážku, ani bariéru do tohto môjho rozhodnutia. Práve naopak, keďže som sa dozvedel o možnosti spraviť si na úrade práce podnikateľský kurz a na jeho základe požiadať o príspevok na začatie podnikania, pociťoval som ešte väčšiu podporu a smerovanie práve k tejto práci. Dnes už je to všetko realita a stal som sa živnostníkom.
Tomuto všetkému predchádzala ešte jedna veľmi dôležitá vec, a síce rozmýšľanie o tom, či dokážem byť čistý v tejto veci, či dokážem úplne dôverovať Bohu vo všetkom a bez výhrad, či dokážem robiť všetky zákazky na faktúru, či dokážem zniesť tú svetskú potupu, aký som hlupák a blázon, že to už tak vraj takmer nikto nerobí – to často počúvam, žiaľ aj od veriacich ľudí. Pýtal som sa sám seba a svojho Boha: dokážem takto uživiť svoju rodinu? Dokážem toto vôbec robiť? Keďže nie som vyučený murár, kde vziať istotu a záruku, či to všetko zvládnem, a ako budem robiť veci, ktoré som nikdy v živote nerobil a budem ich musieť spraviť?! Ale toto váhanie netrvalo dlho a ja som si z Božej milosti uvedomil jednu nádhernú pravdu, ktorú nám dáva Pán Ježiš Kristus prežiť tu na tejto zemi, ak je naša viera skutočne živá a úprimná, ak máme s Bohom hlboký a blízky vzťah a ak máme v srdci túžbu žiť a bojovať dobrý boj viery. Boh sa celkom iste k takémuto stvoreniu prizná! Som o tom presvedčený, že Boh sa prizná ku každému človekovi, ktorý prichádza s pokorným srdcom pred kríž Pána Ježiša Krista a vyznáva a skladá tam svoje hriechy a svoje prestúpenia. Ak takto dokážeme žiť, vtedy si môžeme byť celkom istí, že smieme Boha prosiť a dúfať v Neho v každej veci! Pýtam sa, s čím všetkým sme ochotní ísť za Kristom, v čo všetko dokážeme veriť naozaj úprimne a vážne? Čo všetko môžeme žiadať od Boha ako Božie deti? Je niečo, na čo by sme si netrúfli s Kristom? V čom všetkom sa môžeme nádejať, že nám pomôže a že nám bude oporou?
Fil. 4, 13 hovorí: „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“
Tento nádherný odsek z Biblie má v sebe veľkú razanciu a mne až behá mráz po chrbte z toho slovíčka VŠETKO.
Všetko môžeme v Kristu Ježišovi. Toto je nádherná pravda, ktorú môžeme prežívať aj my, ako Božie deti na tejto zemi. To sa veľmi hlboko dotklo aj môjho života, a teda aj mojej práce. Rozhodol som sa teda dôverovať Bohu úplne vo všetkom, bez výhrad a v každej oblasti môjho života. A tak som len čakal. Neurobil som nič, len som si vybavoval potrebné záležitosti súvisiace so začatím môjho podnikania, ale prácu som si zatiaľ nehľadal. Proste som len čakal a modlil sa k Oteckovi. Prosil som o prácu priamo Jeho a viete čo sa stalo? O pár dní ma oslovil jeden stolár z Malachova, ktorého som poprosil o pomoc pri ukončovaní prác na zborovom dome. Hovorí mi: Vieš čo, asi mám pre teba prácu. Mňa to samozrejme veľmi potešilo a nadchlo a to pritom musím pripomenúť to slovíčko asi - čiže mi nič nesľúbil. Začal som sa o tom rozprávať so svojim Bohom a o pár dní mi zavolal pán, ktorého sa tá práca týkala a dohodli sme si stretnutie u neho doma, keďže sa jednalo o drobné murárske práce a následné obloženie kúpeľne. Obhliadka dopadla dobre a ja som hneď na druhý deň spracovával cenovú ponuku, ktorú som následne aj odoslal. Čakanie netrvalo dlho a cenovú ponuku mi odsúhlasili. Veľmi som sa tešil na svoju prvú prácu. Po dvoch dňoch, po začatí prác, večer, keď som sa už pomaly chystal odísť domov, prišiel ku mne majiteľ domu a ani neviem ako, nejako sme sa dopracovali k rozprave o cenovej ponuke. Nastalo pokúšanie, ktoré asi pozná takmer každý podnikateľ. Na základe domnienky nižšej ceny začal tento človek vyžadovať to, aby som mu po ukončení všetkých prác nevystavoval žiadnu faktúru. Čo teda myslíte, aká by mala byť správna odpoveď človeka, ktorý má meno Svätý a je Božím dieťaťom? Z milosti Božej som mohol obstáť v tejto skúške. Stál som pevne vo svojich rozhodnutiach, ktoré som vzťahoval na slová nášho Boha, a tak som mohol cítiť, ako to Boh požehnáva v mnohých podobách. Prišlo dobrodenie v podobe obedov zo strany tejto rodiny, u ktorej som pracoval. V mojom srdci zavládol pokoj a Boh ma napĺňal svojim Svätým Duchom. Pocítil som potrebu modliť sa pred prácou, počas práce, či na ceste autom. A naopak potlačil som potrebu počúvať počas práce čokoľvek z tohto sveta. Chápete to!? Pracoval som v úplnej tichosti po dobu takmer 3 týždňov. Bolo to krásne zisťovať a vnímať to, že už nepotrebujem počúvať hudbu tohto sveta. Boh ma očistil od tejto veci takýmto zvláštnym spôsobom. Som mu za to nesmierne vďačný. Prejavilo sa to, čomu som kedysi vôbec nerozumel. Čím sme plnení, čomu venujeme svoj čas, čo počúvame, na čo sa pozeráme, čo milujeme, tým aj žijeme a to sa prejaví zrejmým a viditeľným spôsobom na našich životoch. Ak sme teda plnení Duchom Svätým a Božím slovom, tak sme jasne viditeľní, svietime naokolo a nikto nás nemôže prehliadnuť, lebo sme soľou tejto zeme, vyvýšeným mestom, ktoré svieti a vonia Kristovou slávou. Nech sa tak deje v živote každého jedného z nás, pretože ak sa deje opak a my sa nechávame plniť týmto svetom a nie Duchom Svätým, potom zapadáme do prachu spolu s pohanmi a o to hlbšie zapadneme, pretože nám bolo dožičené poznanie Kristovej lásky a my sme ju zavrhli. Nech sa tak nestane!
Vrátim sa k mojej práci. Po prvom týždni som dostal dohodnutú zálohu. Keďže som pracoval netradične potichu, začalo byť moje správanie divné obyvateľom tohto domu, hlavne manželke pána, u ktorého som pracoval, pretože bola počas prác doma, keďže bola v poslednom mesiaci tehotenstva. Mimochodom už sa im narodila zdravá dcérka.
Jedného dňa husto snežilo a ja som vyšiel von, už si presne nepamätám, čo som šiel riešiť, tuším, že preparkovať auto, pretože hrozilo spadnutie snehu zo strechy. Neviem, čo presne sa vtedy so mnou stalo, ale miesto preparkovania auta som sa rozhodol odhadzovať sneh na dvore. Potom som vošiel dnu a počul som slová, ktorým som sa veľmi potešil, lebo som vedel presne, čo znamenajú. Keď som teda vošiel do domu, hovorí mi pani domu: Marek vy ste divný.
Áno, presne takto to má byť. Sme iní, ako ľudia okolo nás, ktorí Boha nepoznajú. Boh si nás povolal aj preto, aby sme sa aj v takýchto jednoduchých situáciách a reakciách odlíšili od druhých. Keď sme v očiach pohanov divní, keď sme im bláznami na pobavenie, vtedy sa prejavuje náš život správne. My, ale máme vedomie o tom, ako to v skutočnosti je, a preto veľmi dobre vieme, že nakoniec oni sami budú bláznami pred samotným Bohom. Čo teda? Či sme neboli nedávno aj my takýto? Nechať ich v tom, alebo hovoriť evanjelium svojim životom a svojimi perami ? Kiež by sme boli vždy takí a horlili a snažili sa o každého človeka, ktorého nám dá Boh do cesty. Ja to vždy nerobím. Často na to buď zabúdam, alebo som z obáv pred konfliktom radšej ticho. Veľmi túžim zmeniť to tak, aby som to robil vždy a bol vždy pripravený svedčiť o Bohu, kdekoľvek budem.
Vrátim sa znovu späť k mojej práci. Keďže nie som vyučený murár, vedel som, že budem čeliť rôznym prácam, ktoré som ešte nikdy v živote nerobil.
Predstavte si, že máte urobiť visiacu policu 3 metre dlhú po celej stene, tenkú 7 cm a širokú zhruba 12 cm. Na jej čele prechádza listela z mozaiky, ktorá musí dokonale sedieť po celom obvode kúpeľne. Tolerancia na presnosť pri obkladaní je jeden až dva milimetre. Fúha, človek, ktorý takéto niečo nikdy nerobil, by sa asi zdesil. Ale viete čo sa stalo mne? Mne sa stal presný opak. Ja som sa tešil zo skúšky, bola to skúška nielen mojich schopností, ale predovšetkým viery v môjho Boha, ktorý je neodlúčiteľnou súčasťou, nielen môjho života, ale aj mojej práce. A tak som zvládol boj s touto policou a všetkým ďalším, s čím som sa tam stretol po prvýkrát v živote. Nakoniec som mohol z Božej milosti odovzdať naozaj pekné dielo, hodné partnerstva s Bohom. Bola mi preukázaná spokojnosť a uznanie za moju prácu zo strany obyvateľov domu a mňa to veľmi potešilo. Chcem však hovoriť aj o inej stránke, v ktorej som sklamal, zlyhal a zarmútil tak svojim rozhodnutím svojho Boha. Po ukončení prác a odovzdaní diela prišiel čas na vyúčtovanie, a to pekne na faktúru. Bola však na mňa vyslovená požiadavka, aby som túto faktúru upravil tak, aby vyhovovala platcovi za túto prácu. Keďže som ešte nemal v rukách celú mzdu za prácu a môj účet pomaly zíval prázdnotou, podvolil som sa tejto požiadavke. Prešiel len veľmi krátky čas a ja som si uvedomil svoju hroznú chybu. Tak pevne som stál po celý čas a, ako ľahko som padol nakoniec do blata, napriek mojim predstavám a pevnému odhodlaniu kráčať priamo v Božom slove, som sa previnil a pod hrozbou nedostatku som sa podvolil hriechu a upadol som. Nešlo pritom o nejako veľa peňazí, ktoré mi mali doplatiť, ale pre nás to bolo vtedy veľa. Duch Svätý ma usvedčoval a obviňoval z tohto hriechu a nakoniec po pár dňoch som sa pred Ním sklonil a vyznal som Mu pokorne, ako veľmi to ľutujem. Medzitým mi odmietli jednu cenovú ponuku tu v Banskej Bystrici. Chápal som to aj ako trest za moju neveru a chamtivosť.
Veď je napísané: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a ostatné vám bude pridané. Nič sa však nezmenilo na mojom prístupe a predsavzatiach držať sa pevne Božieho slova a snažiť sa o čestnosť a čistotu. A tak po mojom vyznaní prišla veľmi rýchla odpoveď. Po duchovnej stránke som znova pocítil pokoj a stabilitu. Napriek tomu, že som nemal ďalšiu prácu a náš účet sa scvrkával, bol som pokojný a dôveroval som Bohu. Už som prestal rozmýšľať o tom, čo bude o mesiac, o dva. Veď je napísané: „Vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom zmizne.“ (Jakub 4, 14) A potom: „Preto buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka.“ (Matúš 24, 44).
Po tom, ako som v pokore vyznal toto prestúpenie a položil ho pred kríž Pána Ježiša Krista, prišla pred chvíľkou spomínaná odpoveď aj v trochu inej forme. Boh nám požehnal tučnú výplatu v podobe daňových preplatkov. Zrazu sme mali hojnosť vo všetkom. Opadli obavy, ktoré neboli opodstatnené. A viete prečo? Boh sa o nás stará a zasiahne vždy, keď je to potrebné. Niekedy čaká až do poslednej chvíle a skúša nás svojím časom. Ak zlyháme, vyučí nás, a ak sa podvolíme, bude to pre nás veľkým požehnaním. Ak obstojíme v takýchto skúškach, o to viac nám požehná, pretože náš Boh je taký, dobrotivý a milostivý k nám. Poučil som sa a Boh mi začal ukazovať, na čo si mám dávať pozor, ako mám predchádzať rôznym problémom a ukazoval mi ďalšie nové veci, ktoré som dovtedy nevidel. Môžem byť k Nemu znova o kúsok bližšie. Spoznal som Ho v tejto skúške, ako svojho Učiteľa a Radcu, ktorého odpúšťajúca láska je nesmierne veľká oproti našej. Prišla ďalšia dobrá správa pracovného charakteru a ja som dostal prácu priamo v Malachove, aj keď len na pár dní, bol som za to veľmi vďačný. Tentokrát už bolo všetko v poriadku a aj napriek opakovanému pokúšaniu, pretože aj tento pán z Malachova chcel prácu bez faktúry, dopadlo všetko dobre a ja som obstál vo svojom predsavzatí a verím, že to už tak bude navždy. Lebo je napísané: „Chudobný bude ten, kto robí ľstivou rukou, ale ruka usilovných obohacuje. Práca spravodlivého je na život, dôchodok bezbožného na hriech.“ (Pr.10, 4-16).
Na koniec, keď sme podpisovali faktúru a príjmový doklad, hovorí tento pán svojej manželke: Toto sa mi celkom páči, máme to tu prehľadné a jasné. Vieme celkom presne, za čo sme zaplatili a zároveň máme záruku na prácu, takže keď nám tu niečo odpadne, Marek príde a opraví to. Ani netušíte, ako som sa veľmi potešil takejto reakcii.
Boh nikdy nezanechá správne rozhodnutia bez povšimnutia, práve naopak. Vidíte dnes celkom osobne, konkrétne, že Boh požehnáva takéto rozhodnutia, Boh požehnáva, keď sa necháme vyučovať a posväcuje takýto čistý spôsob pracovného života. Je ale nesmierne dôležité, aby sme mali každý deň na srdci a na vedomí, komu sme uverili! My sme totižto veľmi krehkí a zraniteľní, máme tendenciu veľmi rýchle zmeniť spôsob života, svoje správanie, svoje vyjadrovanie a dokonca aj to, v čo veríme...
Boh ale taký nie je. Boh je dokonalý. Boh je nemenný. Ale my sa veľmi potrebujeme neustále očisťovať a meniť. Potrebujeme sa skúmať, byť citliví na Svätého Ducha, hľadať a odstraňovať všetko, čo k nám, ako k Božím deťom nepatrí. Je to proces, ktorý trvá celý život, pretože my biedni a hriechom porušení ľudia nemôžeme nikdy dôjsť k dokonalosti podľa Božieho slova, ktoré je živé a účinné a schopné posudzovať myšlienky, mysle i srdcia každého jedného z nás. Tak teda, ak sme povolaní, sme povolaní predovšetkým slúžiť tzn. niesť evanjelium Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa. Ak ale necháme výzvy a napomenutia Svätým Duchom v zabudnutí a budeme sa tváriť, že sa nás to nedotýka, že o tom nevieme, ako potom môžeme vynášať čisté ovocie zo špinavého srdca!? Nech sa to nestane! Lebo, ak hovoríme evanjelium a naše vnútro je pošpinené, a nemáme čistý, úprimný a hlboký vzťah s Bohom, potom toto evanjelium poškvrňujeme a znečisťujeme, lebo to, čo hovoria naše ústa, nesvedčí náš život, lebo čisté a úprimné srdce donáša úrodu, ale špinavé srdce je jalové a neplodné.
Ak sme teda povolaní Boží, dbajme o čistotu a úprimnosť srdca. Skúmajme každú stránku nášho života, aby raz v posledných časoch nebola vyslovená odpoveď na naše „Pane, Pane...“ A Pán Ježiš Kristus odpovie „Ty si kto? Teba nepoznám!“. Nech nám Boh žehná a v našich srdciach nech je neustále túžba a bázeň po čistote, spravodlivosti a skúmaní pravdy a spojivom toho všetkého nech je láska Kristova medzi všetkými nami, v Kristu Ježišovi, našom Pánovi. Amen.
začiatkom podnikania ma doviedli rôzne okolnosti a určitým spôsobom ma aj Boh viedol k tejto práci počas obdobia, ktoré som trávil doma s rodinou, pretože sme v tom čase prerábali celé prízemie nášho rodinného domu. Keďže som neuspel pri hľadaní práce vo sfére počítačovej administratívy, začal som uvažovať trochu inak a stále častejšie a pravidelnejšie sa dopytovať a prosiť Boha o pomoc. Rozhodnutie začať s podnikaním som nakoniec pokladal za správne, a to predovšetkým preto, že som cítil, že je to v poriadku pred Bohom. Boh mi nepostavil nijakú prekážku, ani bariéru do tohto môjho rozhodnutia. Práve naopak, keďže som sa dozvedel o možnosti spraviť si na úrade práce podnikateľský kurz a na jeho základe požiadať o príspevok na začatie podnikania, pociťoval som ešte väčšiu podporu a smerovanie práve k tejto práci. Dnes už je to všetko realita a stal som sa živnostníkom.Tomuto všetkému predchádzala ešte jedna veľmi dôležitá vec, a síce rozmýšľanie o tom, či dokážem byť čistý v tejto veci, či dokážem úplne dôverovať Bohu vo všetkom a bez výhrad, či dokážem robiť všetky zákazky na faktúru, či dokážem zniesť tú svetskú potupu, aký som hlupák a blázon, že to už tak vraj takmer nikto nerobí – to často počúvam, žiaľ aj od veriacich ľudí. Pýtal som sa sám seba a svojho Boha: dokážem takto uživiť svoju rodinu? Dokážem toto vôbec robiť? Keďže nie som vyučený murár, kde vziať istotu a záruku, či to všetko zvládnem, a ako budem robiť veci, ktoré som nikdy v živote nerobil a budem ich musieť spraviť?! Ale toto váhanie netrvalo dlho a ja som si z Božej milosti uvedomil jednu nádhernú pravdu, ktorú nám dáva Pán Ježiš Kristus prežiť tu na tejto zemi, ak je naša viera skutočne živá a úprimná, ak máme s Bohom hlboký a blízky vzťah a ak máme v srdci túžbu žiť a bojovať dobrý boj viery. Boh sa celkom iste k takémuto stvoreniu prizná! Som o tom presvedčený, že Boh sa prizná ku každému človekovi, ktorý prichádza s pokorným srdcom pred kríž Pána Ježiša Krista a vyznáva a skladá tam svoje hriechy a svoje prestúpenia. Ak takto dokážeme žiť, vtedy si môžeme byť celkom istí, že smieme Boha prosiť a dúfať v Neho v každej veci! Pýtam sa, s čím všetkým sme ochotní ísť za Kristom, v čo všetko dokážeme veriť naozaj úprimne a vážne? Čo všetko môžeme žiadať od Boha ako Božie deti? Je niečo, na čo by sme si netrúfli s Kristom? V čom všetkom sa môžeme nádejať, že nám pomôže a že nám bude oporou?
Fil. 4, 13 hovorí: „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“
Tento nádherný odsek z Biblie má v sebe veľkú razanciu a mne až behá mráz po chrbte z toho slovíčka VŠETKO.
Všetko môžeme v Kristu Ježišovi. Toto je nádherná pravda, ktorú môžeme prežívať aj my, ako Božie deti na tejto zemi. To sa veľmi hlboko dotklo aj môjho života, a teda aj mojej práce. Rozhodol som sa teda dôverovať Bohu úplne vo všetkom, bez výhrad a v každej oblasti môjho života. A tak som len čakal. Neurobil som nič, len som si vybavoval potrebné záležitosti súvisiace so začatím môjho podnikania, ale prácu som si zatiaľ nehľadal. Proste som len čakal a modlil sa k Oteckovi. Prosil som o prácu priamo Jeho a viete čo sa stalo? O pár dní ma oslovil jeden stolár z Malachova, ktorého som poprosil o pomoc pri ukončovaní prác na zborovom dome. Hovorí mi: Vieš čo, asi mám pre teba prácu. Mňa to samozrejme veľmi potešilo a nadchlo a to pritom musím pripomenúť to slovíčko asi - čiže mi nič nesľúbil. Začal som sa o tom rozprávať so svojim Bohom a o pár dní mi zavolal pán, ktorého sa tá práca týkala a dohodli sme si stretnutie u neho doma, keďže sa jednalo o drobné murárske práce a následné obloženie kúpeľne. Obhliadka dopadla dobre a ja som hneď na druhý deň spracovával cenovú ponuku, ktorú som následne aj odoslal. Čakanie netrvalo dlho a cenovú ponuku mi odsúhlasili. Veľmi som sa tešil na svoju prvú prácu. Po dvoch dňoch, po začatí prác, večer, keď som sa už pomaly chystal odísť domov, prišiel ku mne majiteľ domu a ani neviem ako, nejako sme sa dopracovali k rozprave o cenovej ponuke. Nastalo pokúšanie, ktoré asi pozná takmer každý podnikateľ. Na základe domnienky nižšej ceny začal tento človek vyžadovať to, aby som mu po ukončení všetkých prác nevystavoval žiadnu faktúru. Čo teda myslíte, aká by mala byť správna odpoveď človeka, ktorý má meno Svätý a je Božím dieťaťom? Z milosti Božej som mohol obstáť v tejto skúške. Stál som pevne vo svojich rozhodnutiach, ktoré som vzťahoval na slová nášho Boha, a tak som mohol cítiť, ako to Boh požehnáva v mnohých podobách. Prišlo dobrodenie v podobe obedov zo strany tejto rodiny, u ktorej som pracoval. V mojom srdci zavládol pokoj a Boh ma napĺňal svojim Svätým Duchom. Pocítil som potrebu modliť sa pred prácou, počas práce, či na ceste autom. A naopak potlačil som potrebu počúvať počas práce čokoľvek z tohto sveta. Chápete to!? Pracoval som v úplnej tichosti po dobu takmer 3 týždňov. Bolo to krásne zisťovať a vnímať to, že už nepotrebujem počúvať hudbu tohto sveta. Boh ma očistil od tejto veci takýmto zvláštnym spôsobom. Som mu za to nesmierne vďačný. Prejavilo sa to, čomu som kedysi vôbec nerozumel. Čím sme plnení, čomu venujeme svoj čas, čo počúvame, na čo sa pozeráme, čo milujeme, tým aj žijeme a to sa prejaví zrejmým a viditeľným spôsobom na našich životoch. Ak sme teda plnení Duchom Svätým a Božím slovom, tak sme jasne viditeľní, svietime naokolo a nikto nás nemôže prehliadnuť, lebo sme soľou tejto zeme, vyvýšeným mestom, ktoré svieti a vonia Kristovou slávou. Nech sa tak deje v živote každého jedného z nás, pretože ak sa deje opak a my sa nechávame plniť týmto svetom a nie Duchom Svätým, potom zapadáme do prachu spolu s pohanmi a o to hlbšie zapadneme, pretože nám bolo dožičené poznanie Kristovej lásky a my sme ju zavrhli. Nech sa tak nestane!
Vrátim sa k mojej práci. Po prvom týždni som dostal dohodnutú zálohu. Keďže som pracoval netradične potichu, začalo byť moje správanie divné obyvateľom tohto domu, hlavne manželke pána, u ktorého som pracoval, pretože bola počas prác doma, keďže bola v poslednom mesiaci tehotenstva. Mimochodom už sa im narodila zdravá dcérka.
Jedného dňa husto snežilo a ja som vyšiel von, už si presne nepamätám, čo som šiel riešiť, tuším, že preparkovať auto, pretože hrozilo spadnutie snehu zo strechy. Neviem, čo presne sa vtedy so mnou stalo, ale miesto preparkovania auta som sa rozhodol odhadzovať sneh na dvore. Potom som vošiel dnu a počul som slová, ktorým som sa veľmi potešil, lebo som vedel presne, čo znamenajú. Keď som teda vošiel do domu, hovorí mi pani domu: Marek vy ste divný.
Áno, presne takto to má byť. Sme iní, ako ľudia okolo nás, ktorí Boha nepoznajú. Boh si nás povolal aj preto, aby sme sa aj v takýchto jednoduchých situáciách a reakciách odlíšili od druhých. Keď sme v očiach pohanov divní, keď sme im bláznami na pobavenie, vtedy sa prejavuje náš život správne. My, ale máme vedomie o tom, ako to v skutočnosti je, a preto veľmi dobre vieme, že nakoniec oni sami budú bláznami pred samotným Bohom. Čo teda? Či sme neboli nedávno aj my takýto? Nechať ich v tom, alebo hovoriť evanjelium svojim životom a svojimi perami ? Kiež by sme boli vždy takí a horlili a snažili sa o každého človeka, ktorého nám dá Boh do cesty. Ja to vždy nerobím. Často na to buď zabúdam, alebo som z obáv pred konfliktom radšej ticho. Veľmi túžim zmeniť to tak, aby som to robil vždy a bol vždy pripravený svedčiť o Bohu, kdekoľvek budem.
Vrátim sa znovu späť k mojej práci. Keďže nie som vyučený murár, vedel som, že budem čeliť rôznym prácam, ktoré som ešte nikdy v živote nerobil.
Predstavte si, že máte urobiť visiacu policu 3 metre dlhú po celej stene, tenkú 7 cm a širokú zhruba 12 cm. Na jej čele prechádza listela z mozaiky, ktorá musí dokonale sedieť po celom obvode kúpeľne. Tolerancia na presnosť pri obkladaní je jeden až dva milimetre. Fúha, človek, ktorý takéto niečo nikdy nerobil, by sa asi zdesil. Ale viete čo sa stalo mne? Mne sa stal presný opak. Ja som sa tešil zo skúšky, bola to skúška nielen mojich schopností, ale predovšetkým viery v môjho Boha, ktorý je neodlúčiteľnou súčasťou, nielen môjho života, ale aj mojej práce. A tak som zvládol boj s touto policou a všetkým ďalším, s čím som sa tam stretol po prvýkrát v živote. Nakoniec som mohol z Božej milosti odovzdať naozaj pekné dielo, hodné partnerstva s Bohom. Bola mi preukázaná spokojnosť a uznanie za moju prácu zo strany obyvateľov domu a mňa to veľmi potešilo. Chcem však hovoriť aj o inej stránke, v ktorej som sklamal, zlyhal a zarmútil tak svojim rozhodnutím svojho Boha. Po ukončení prác a odovzdaní diela prišiel čas na vyúčtovanie, a to pekne na faktúru. Bola však na mňa vyslovená požiadavka, aby som túto faktúru upravil tak, aby vyhovovala platcovi za túto prácu. Keďže som ešte nemal v rukách celú mzdu za prácu a môj účet pomaly zíval prázdnotou, podvolil som sa tejto požiadavke. Prešiel len veľmi krátky čas a ja som si uvedomil svoju hroznú chybu. Tak pevne som stál po celý čas a, ako ľahko som padol nakoniec do blata, napriek mojim predstavám a pevnému odhodlaniu kráčať priamo v Božom slove, som sa previnil a pod hrozbou nedostatku som sa podvolil hriechu a upadol som. Nešlo pritom o nejako veľa peňazí, ktoré mi mali doplatiť, ale pre nás to bolo vtedy veľa. Duch Svätý ma usvedčoval a obviňoval z tohto hriechu a nakoniec po pár dňoch som sa pred Ním sklonil a vyznal som Mu pokorne, ako veľmi to ľutujem. Medzitým mi odmietli jednu cenovú ponuku tu v Banskej Bystrici. Chápal som to aj ako trest za moju neveru a chamtivosť.
Veď je napísané: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a ostatné vám bude pridané. Nič sa však nezmenilo na mojom prístupe a predsavzatiach držať sa pevne Božieho slova a snažiť sa o čestnosť a čistotu. A tak po mojom vyznaní prišla veľmi rýchla odpoveď. Po duchovnej stránke som znova pocítil pokoj a stabilitu. Napriek tomu, že som nemal ďalšiu prácu a náš účet sa scvrkával, bol som pokojný a dôveroval som Bohu. Už som prestal rozmýšľať o tom, čo bude o mesiac, o dva. Veď je napísané: „Vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom zmizne.“ (Jakub 4, 14) A potom: „Preto buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka.“ (Matúš 24, 44).
Po tom, ako som v pokore vyznal toto prestúpenie a položil ho pred kríž Pána Ježiša Krista, prišla pred chvíľkou spomínaná odpoveď aj v trochu inej forme. Boh nám požehnal tučnú výplatu v podobe daňových preplatkov. Zrazu sme mali hojnosť vo všetkom. Opadli obavy, ktoré neboli opodstatnené. A viete prečo? Boh sa o nás stará a zasiahne vždy, keď je to potrebné. Niekedy čaká až do poslednej chvíle a skúša nás svojím časom. Ak zlyháme, vyučí nás, a ak sa podvolíme, bude to pre nás veľkým požehnaním. Ak obstojíme v takýchto skúškach, o to viac nám požehná, pretože náš Boh je taký, dobrotivý a milostivý k nám. Poučil som sa a Boh mi začal ukazovať, na čo si mám dávať pozor, ako mám predchádzať rôznym problémom a ukazoval mi ďalšie nové veci, ktoré som dovtedy nevidel. Môžem byť k Nemu znova o kúsok bližšie. Spoznal som Ho v tejto skúške, ako svojho Učiteľa a Radcu, ktorého odpúšťajúca láska je nesmierne veľká oproti našej. Prišla ďalšia dobrá správa pracovného charakteru a ja som dostal prácu priamo v Malachove, aj keď len na pár dní, bol som za to veľmi vďačný. Tentokrát už bolo všetko v poriadku a aj napriek opakovanému pokúšaniu, pretože aj tento pán z Malachova chcel prácu bez faktúry, dopadlo všetko dobre a ja som obstál vo svojom predsavzatí a verím, že to už tak bude navždy. Lebo je napísané: „Chudobný bude ten, kto robí ľstivou rukou, ale ruka usilovných obohacuje. Práca spravodlivého je na život, dôchodok bezbožného na hriech.“ (Pr.10, 4-16).
Na koniec, keď sme podpisovali faktúru a príjmový doklad, hovorí tento pán svojej manželke: Toto sa mi celkom páči, máme to tu prehľadné a jasné. Vieme celkom presne, za čo sme zaplatili a zároveň máme záruku na prácu, takže keď nám tu niečo odpadne, Marek príde a opraví to. Ani netušíte, ako som sa veľmi potešil takejto reakcii.
Boh nikdy nezanechá správne rozhodnutia bez povšimnutia, práve naopak. Vidíte dnes celkom osobne, konkrétne, že Boh požehnáva takéto rozhodnutia, Boh požehnáva, keď sa necháme vyučovať a posväcuje takýto čistý spôsob pracovného života. Je ale nesmierne dôležité, aby sme mali každý deň na srdci a na vedomí, komu sme uverili! My sme totižto veľmi krehkí a zraniteľní, máme tendenciu veľmi rýchle zmeniť spôsob života, svoje správanie, svoje vyjadrovanie a dokonca aj to, v čo veríme...
Boh ale taký nie je. Boh je dokonalý. Boh je nemenný. Ale my sa veľmi potrebujeme neustále očisťovať a meniť. Potrebujeme sa skúmať, byť citliví na Svätého Ducha, hľadať a odstraňovať všetko, čo k nám, ako k Božím deťom nepatrí. Je to proces, ktorý trvá celý život, pretože my biedni a hriechom porušení ľudia nemôžeme nikdy dôjsť k dokonalosti podľa Božieho slova, ktoré je živé a účinné a schopné posudzovať myšlienky, mysle i srdcia každého jedného z nás. Tak teda, ak sme povolaní, sme povolaní predovšetkým slúžiť tzn. niesť evanjelium Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa. Ak ale necháme výzvy a napomenutia Svätým Duchom v zabudnutí a budeme sa tváriť, že sa nás to nedotýka, že o tom nevieme, ako potom môžeme vynášať čisté ovocie zo špinavého srdca!? Nech sa to nestane! Lebo, ak hovoríme evanjelium a naše vnútro je pošpinené, a nemáme čistý, úprimný a hlboký vzťah s Bohom, potom toto evanjelium poškvrňujeme a znečisťujeme, lebo to, čo hovoria naše ústa, nesvedčí náš život, lebo čisté a úprimné srdce donáša úrodu, ale špinavé srdce je jalové a neplodné.
Ak sme teda povolaní Boží, dbajme o čistotu a úprimnosť srdca. Skúmajme každú stránku nášho života, aby raz v posledných časoch nebola vyslovená odpoveď na naše „Pane, Pane...“ A Pán Ježiš Kristus odpovie „Ty si kto? Teba nepoznám!“. Nech nám Boh žehná a v našich srdciach nech je neustále túžba a bázeň po čistote, spravodlivosti a skúmaní pravdy a spojivom toho všetkého nech je láska Kristova medzi všetkými nami, v Kristu Ježišovi, našom Pánovi. Amen.
Autor: Marek Ďurica
